V súčasných problémoch sa nachádzame z dôvodu prehnaného pákového faktu a nadmernej spotreby, ktorá bola financovaná nadmerným kapitálom. A nesúvisí to iba s politikou Bernankeho alebo Greenspana, ale s ukončením zlatého štandardu a dokonca aj predtým to bola práve táto misalokácia kapitálu, ktorá nás prinútila vzdať sa zlatého štandardu. Ak by bol kapitál
Posledné obdobie sledujeme prehlbovanie finančnej krízy, ktorej dopady na reálnu ekonomiku a finančné trhy sa neustále menia. Výsledkom sú nové historické maximá na zlate (denominovanom v USD a EURách) a silné zisky CHF. Práve CHF bol považovaný za synonymum papierového zlata, dôvodov bolo niekoľko. Po prvé CHF bol poslednou menou, ktorá
Posledné dni na finančných trhoch jasne dokumentujú, že kroky centrálnych bankárov a politikov v podobe bezbrehého nalievania lacnej finančnej likvidity, nakupovania finančných aktív z trhu, intervencií na finančných trhoch a financovania zadlžených vlád nevedú k úspešnému riešeniu. Všade teraz sledujeme príval otázok „hrozí nám nová kríza?“. Odpoveď je možno prozaickejšia ako sme sa domnievali, novej krízy
Učiniť významné rozhodnutia nikdy nie je ľahké a pokušenie odkladať „deň zúčtovania“ je vždy veľké. Jedným z najhorších príkladov ako vyzerá neochota uvedomiť si realitu a odsúvanie problémov do budúcna bolo zrejme podpísanie Mníchovskej dohody v septembri 1938, ktorou bolo predané Československo Hitlerovi výmenou za prímerie trvajúce niekoľko mesiacov. To bol geopolitický
Posledné obdobie sledujeme výrazné turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyvolávajú vrásky na čele a prípadne obavy o návrat finančnej krízy. Možno je namieste si položiť základnú otázku „skončila vôbec kríza, ktorá vypukla spľasnutím bubliny na americkom realitnom trhu v roku 2007?“ Podľa nášho názoru finančná kríza nepominula je tu posledné štyri roky, len mení
15.augusta mal pre dlhovú krízu hlboký význam, presne pred 40. rokmi totiž americký prezident Nixon zrušil naviazanosť USD na zlato. Po tomto kroku kľúčovej svetovej ekonomiky, bolo len otázkou času jej nasledovanie ostatnými ekonomikami (Švajčiarsko ako posledné v roku 2002), aby udržali svoj ekonomický rast s podporou dlhov. Spustilo sa tým neriadené
Dlhodobo trvajúce inflačné tlaky, ktoré môžeme v Číne pozorovať od začiatku roka 2010 majú významný dopad na verejný život Číňanov. Tieto efekty robia vrásky na čele aj pekinským politikom, ktorí sa obávajú zvýšeného potenciálu sociálnej nestability. Čínsky index cien spotrebiteľov (CPI), merajúci výšku inflácie, dosiahol v júli 6,5% rast, čo je 37-mesačné
Na „paniku“ ohľadom zvýšenia dlhového stropu USA sme už akosi zabudli. A niet sa čomu čudovať. Hádam si nikto nemyslel, že Spojené štáty skrachujú takouto formou. Čo je podstatné, divadielko, ktoré predviedli americkí politici pred viac ako týždňom má na reálnu ekonomiku asi taký dopad ako to, čo ste mali dnes na raňajky.
Klasickí ekonómovia ako napríklad Adam Smith alebo David Ricardo nikdy nepoužívali termín „ekonómia“ samostatne. Vždy používali pojem „politická ekonómia“. Pre týchto ekonómov bolo nemožné porozumieť politike bez ekonómie a naopak, ekonómii bez politiky. Isteže, tieto dve oblasti sa v mnohom odlišujú, ale sú aj úzko prepojené. Samostatné používanie pojmu „ekonomika“ nebolo bežné
Mohli by sme tvrdiť, že v podstate celý svet je už keynesiánsky a musí teraz zápasiť s týmto druhom politiky, ktorý doviedol globálnu ekonomiku do finančnej čiernej diery. Sme svedkami globálneho zlyhania - zlyhania, ktoré najlepšie pochopíme preskúmaním tzv. pasce likvidity a čiernej diery keynesiánstva. Čo je pasca likvidity? Jednoduchá definícia
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |