5 faktov, ktoré by ste o súčasnej ekonomike mali vedieť
- Uverejnené: nedeľa, 14. august 2011, 21:15
Na „paniku“ ohľadom zvýšenia dlhového stropu USA sme už akosi zabudli. A niet sa čomu čudovať. Hádam si nikto nemyslel, že Spojené štáty skrachujú takouto formou. Čo je podstatné, divadielko, ktoré predviedli americkí politici pred viac ako týždňom má na reálnu ekonomiku asi taký dopad ako to, čo ste mali dnes na raňajky. Trajektória ekonomiky je už pevne daná a veľmi nápadne pripomína meteorit na nočnej oblohe, ktorý padá obrovskou rýchlosťou. To, čo z nášho bohatstva ostalo, rýchlo zaniká nezastaviteľnými verejnými výdavkami, ktoré nevyhnutne vedú k ekonomickému zemetraseniu. Prečo takéto niečo tvrdíme? Odpoveď nie je zložitá. „Na vine“ sú určité fundamentálne skutočnosti súčasnej situácie. To nás vedie k piatim bodom, ktoré by ste mali vedieť o americkej ekonomike, resp. o každej vyspelej ekonomike zaťaženej dlhom.
1. Americká ekonomika ostáva v zovretí dlhom vyvolanej depresie. I keď sa úroveň súkromného dlhu od krachu v roku 2008 mierne znížila, takéto „zlepšenie“ bola nahradené strmým poklesom cien nehnuteľností, ktorých hodnota poklesla výrazne pod veľkosť hypoték, ktoré si ľudia na tieto nehnuteľnosti brali – ide približne o 50% stratu v porovnaní s veľkosťou hypotéky. Na druhej strane, dlh na súvahách americkej vlády a najväčších finančných inštitúciách krajiny ostáva na rekordných hodnotách a veľa z tohto dlhu je toxického.
Čoho sa teda masívne zadlžený jednotlivec alebo inštitúcia najviac desia? Odpoveď: zvýšených úrokových sadzieb.
2. Úrokové sadzby nemôžu ostať naveky nízke. I keď sa šéf Fedu na poslednom zasadnutí FOMC vyjadril, že politika nulových úrokov bude pokračovať minimálne dva najbližšie roky, história nám napovedá, aby sme centrálnym bankárom príliš neverili. Pravdou je, že aj napriek (alebo vďaka?) dlhu, úrokové miery zostávajú na svojich historických minimách, čo znamená, že sú hlboko pod historickým priemerom. V určitom bode sa musia dostať aspoň k svojmu dlhodobému priemeru (v štatistike sa tento jav nazýva regresia k priemeru), čo by znamenalo, že úrok na 10-ročných amerických dlhopisoch by dosiahol prinajmenšom 5%, zo súčasných menej ako 2,5%. Ale v skutočnosti, úroveň monetárnej inflácie, podstaty dlhu, a rozsah vládnych a ostatných finančných záväzkov – v celkovej výške $70 biliónov – sú takmer jasnou garanciou, že úroky musia stúpnuť oveľa vyššie ako 5%. To by znamenalo vypustenie torpéda na trh s nehnuteľnosťami, ktorý je už aj tak napoly potopený a existovalo by riziko odštartovania dlhovej špirály, keďže vyššie úrokové splátky by vysali finančnú šťavu z ekonomiky.
Posledným obdobím, kedy sa ocitla americká ekonomika v takýchto nezávideniahodných ťažkostiach boli sedemdesiate roky, kedy bola problémom zúriaca inflácia. Avšak v tom čase boli úrovne dlhu oveľa nižšie ako teraz. Vtedajší šéf centrálnej banky, Paul Volcker, si mohol dovoliť zvýšiť úrokové sadzby a týmto rozhodnutím sa mu podarilo skrotiť infláciu. V porovnaní s minulosťou, súčasný Fed je prakticky bezmocný. Úroky už nemôžu klesnúť nižšie a americkí centrálni bankári nás uisťujú, že sa nemusíme obávať ani ich zvýšenia. Zatiaľ čo Fed mohol do tohto momentu s prehľadom kontrolovať výšku úrokov, v blízkej budúcnosti budú smer úrokov – hlavne tých dlhodobých – stále viac určovať nevyspytateľní trhoví účastníci. Bude sa jednať primárne o kupcov štátneho dlhu, ktorých americké ministerstvo financií tak potrebuje pri emisii dlhopisov.
Ak by sme súčasnú situáciu chceli opísať v štýle legendárnych amerických westernov, povieme, že dnešok je podobný púšti, v ktorej niekoľko netrpezlivých pištoľníkov zviera svoje revolvery a pozerá sa vôkol seba – na eurozónu, trhy s nehnuteľnosťami, Japonsko, fiškálne míňanie americkej vlády, rozpadajúce a súvahy bánk a na Fed. Každý z nich úzkostlivo čaká, kým niekto iný urobí prvý krok. Táto „nečinnosť“ však nemôže trvať donekonečna, a keď začne lietať olovo, bude existovať iba málo miest na úkryt.
3. Neexistuje nerozvratný spôsob ako vyriešiť dlhové problémy. Tento bod je veľmi dôležitý. Jednoducho neexistuje čarovná palička, s ktorou sa zaženieme a všetok dlh sa vytratí. V takomto type krízy nejestvuje cesta von, na ktorej sa všetci zhodneme a ktorá by znamenala pre nás všetkých vykúpenie. A pretože žijeme v demokracii, kde chce byť každý politik znovuzvolený, pretože len tak dokáže spraviť závratnú kariéru, rozdáva svojim voličom obedy zadarmo a nezaujíma ho, kto tento obed musí v skutočnosti zaplatiť. Takéto správanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa dostali do súčasného stavu.
Avšak aspoň môžeme jasne vidieť druhú stranu rovnice, ktorá nám ukazuje kam mierime. Politici spravia všetko možné, len aby nemuseli robiť nepopulárne opatrenia, i keď si sú vedomí, že neschopnosť konať bude mať na krajinu vážne a dlhotrvajúce následky. Trik spočíva iba v tom, aby sa s týmito konzekvenciami nemuseli zapodievať oni, ale ich politický oponent. Kľúčovým bodom ostáva, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie a neexistuje politická vôľa na drakonické opatrenia, ktoré sú potrebné na vyváženie rozpočtu a na prinavrátenie zdravia štátnym financiám. Rozhodnutie popasovať sa s deficitom, resp. pokúsiť sa razantne znížiť dlh by bolo politickou samovraždou.
A tak napriek všetkým tým taľafatkám z Washingtonu, ak chcete uzavrieť stávku, stavte na to, že kríza bude pokračovať a postupne sa zhoršovať. Grécko poskytuje náhľad, ako by to asi mohlo vyzerať. A môžeme si byť istí, že problémy Grécka – problémy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú sociálne nepokoje – nezostanú len pri Grécku. To sa prakticky potvrdzuje už v tomto momente, stačí sa pozrieť na kľúčové ekonomiky Európy ako Taliansko, Španielsko, či Francúzsko.
4. Menový systém je nenapraviteľne narušený a bude nahradený. Každých 30 až 40 rokov aktuálny menový systém zlyhá a musí byť nahradený systémom novým. V Spojených štátoch sa tak naposledy stalo v roku 1971, kedy Nixon zrušil vymeniteľnosť dolára za zlato. Bol to významný akt, nakoľko sa z dolára stala rezervná mena, ktorá nie je krytá ničím, azda iba dôverou v tento zelený papierik. A teraz sme tu, o 40 rokov neskôr a musí byť každému, kto kráča s otvorenými očami, jasné, že terajší peňažný systém sa napraviť nedá a v konečnom dôsledku zlyhá. Koniec koncov, potvrdzujú to empirické dáta niekoľkých storočí.
To, čo momentálny systém nahradí, ešte stále nie je jasné, avšak môžeme predpokladať, že keď sa dostaneme do bodu zlomu, vlády spravia niečo podobné ako Nemecko počas weimarskej hyperinflácie v 20.tych rokoch, čo znamená, že prídu s ekvivalentom „Rentenmarky“ – meny, ktorá je voľne naviazaná na určitý kôš komodít a finančných inštrumentov. Takáto mena nebude konvertibilná, pretože by pre banky bolo nemožné zameniť naše doláre, eurá, (alebo hocičo iné), za pohár ropy, kupón dlhopisu, kúsok zlata, alebo čokoľvek, čo sa v tomto koši bude nachádzať – avšak takýmto spôsobom by sa aspoň čiastočne mohla obnoviť dôvera v menu. To je jedna možnosť. Ďalšou je, že sa nejaká vláda rozhodne spraviť svoju menu zameniteľnou za drahé kovy; to je ale možné iba za predpokladu, ak zlyhajú všetky menej obmedzujúce fiškálne systémy. V tomto bode ešte nemôžeme vedieť, čo nahradí súčasný menový systém a kedy sa tak stane. Jediné, čo vieme je fakt, že momentálne status quo neprežije túto krízu. Medzi dneškom a okamihom v budúcnosti, kedy Fed hodí uterák do ringu s názvom fiat menový systém, museli by ste byť extrémne naivní, ak by ste neočakávali obrovskú volatilitu, neistotu a hromadnú finančnú disalokáciu.
5. Vláda nie je vašim priateľom. Ďalšou jednoduchou pravdou je, že politici, ktorí sú, ako väčšina z nás, priemerné ľudské bytosti, sa budú vždy najprv starať o seba. Vedia, že súčasná situácia je náročná a im nezostáva nič iné ako ďalej kopať plechovku po ceste; a sú z toho zúfalí. Tým, ako sa ekonomika bude naďalej zhoršovať a davy budú žiadať, aby vláda „niečo“ spravila, politici budú ešte zúfalejšími. Každému by malo byť jasné, že súčasné politické zriadenia nefungujú na nejakých kľúčových princípoch – zaujíma ich len jedno, a síce, aby boli opäť zvolení. Vlády „rozvinutých“, hlboko zadlžených štátov sú presvedčené, že môžu urobiť čokoľvek v mene „verejného záujmu“. Obmedzenia obchodu? Vyššie dane uvalené na produktívne elementy spoločnosti? Zámerné znehodnocovanie meny? Konfiškácia majetku? Všetko toto – a v podstate čokoľvek iné, čo pomôže upokojiť masy a umožní pokračovať v tejto fraške – je pravdepodobné.
Iróniou osudu je to, že čím bude situácia horšia – a posledné makroekonomické údaje potvrdzujú oslabovanie ekonomiky – tým väčší bude tlak verejnosti, aby vláda prijala stále ďalšie a ďalšie opatrenia aj napriek tomu, že sú to práve vlády, ktoré sú najviac zodpovedné za to, kde sa dnes nachádzame. Jedinou politicky priechodnou cestou ako sa vyrovnať so súčasnými podmienkami je pokračujúca inflácia peňažnej zásoby, resp. znehodnocovanie peňazí.
Ak skutočne nebudeme riešiť problém deficitu a dlhu, čo je, ako sme si ukázali, v súčasnom politickom systéme veľmi málo pravdepodobné, očakávajte, že veci sa budú len zhoršovať. Áno, opäť nie sme optimistami, avšak reálny pohľad na súčasný stav ekonomiky nám taký „luxus“ neumožňuje. Čo je ešte dôležitejšie, každý uvažujúci jednotlivec by sa mal zariadiť podľa toho, aký vývoj v budúcnosti očakáva.
Zdroj: Casey Research
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...
Pred samotným vstupom si určíme menový pár, ktorý chceme obchodovať, a zároveň predpoklad, ktorá mena bude posilňovať, a ktorá oslabovať....