Posledné obdobie sledujeme výrazné turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyvolávajú vrásky na čele a prípadne obavy o návrat finančnej krízy. Možno je namieste si položiť základnú otázku „skončila vôbec kríza, ktorá vypukla spľasnutím bubliny na americkom realitnom trhu v roku 2007?“ Podľa nášho názoru finančná kríza nepominula je tu posledné štyri roky, len mení svoju tvár a agresivitu dopadu. Príčinou prehlbovania sa negatívnych dopadov je opätovné spomaľovanie globálneho ekonomického a finančného lídra USA spolu s prehlbovaním fiškálnej krízy v eurozóne.
Centrálni bankári a politici sa posledné obdobia nesnažili riešiť príčiny finančnej krízy konštruktívne a hľadať systémové východiska pre stabilizáciu do budúcnosti. Kroky v podobe zníženia úrokových sadzieb na nulovú úroveň a nalievanie lacných peňazí do ekonomiky spolu s fiškálnymi stimulmi vlád boli skôr hasením lokálnych ohnísk negatívnych dopadov finančnej krízy. Ak si spomenieme na komentár guvernéra Bank of England M. Kinga po kolapse Lehman Brothers (september 2008) „globálny menový systéme bol päť minút od kolapsu, musíme prijať okamžité a rázne opatrenia, ktoré by zabránili opakovaniu sa podobnej situácie“, tak musíme konštatovať sklamanie z krokov čelných finančných a politických predstaviteľov. Finančná kríza má svoje pravidlá a v určitých intervaloch je súčasťou globálnej ekonomiky. Skracovanie časových intervaloch pri finančných krízach však naznačuje, že aktuálny globálny finančný a menový systém má výrazné trhliny. Z dlhodobého hľadiska je tak súčasný finančný systém založený na jednej mene USD až príliš rizikový pri problémoch USA. Zo strednodobého ani dlhodobého pohľadu neexistuje alternatíva voči USD - EURo má príliš veľké vnútorné problém, aby to dokázalo. Práve táto závislosť na USD je najväčším rizikom do budúcnosti.
Súčasný finančný systém nekrytých peňazí a rastúcich dlhov je neudržateľný. Dlhy nás dobiehajú a riešenia sa hľadajú veľmi ťažko. Prípadná snaha o riešenie dlhov cez fiškálne škrty by tlmilo globálnu ekonomiku a návrat hlbokej ekonomickej recesie. Práve preto je politicky neprijateľné riešiť dlhovú situáciu pod hrozbou ekonomickej recesie. Dlhy nám aktuálne diktujú budúci vývoj, čoho príkladom sú i posledné kroky USA s navŕšením dlhového stropu (riešenie dlhu novými dlhmi). Možnosti riešenia tohto problému je niekoľko, všetky sú však bolestivé a radikálne - reštrukturalizácia dlhov, či menová reforma (návrat ku krytým menám). Aktuálne sa tak vyberá najmenej bolestivé z bolestivých riešení.
Riziko prehlbovania dlhovej fiškálnej krízy sa bytostne začína dotýkať i Slovenska (riziko nám navršuje výnosy na dlhopisoch). Neschopnosť krajín eurozóny (Grécko, Írsko, Portugalsko) splácať svoje záväzky, nestabilita Talianska a Španielska sa začína bytostne dotýkať aj nás. Vytvorenie eurovalu a poskytnutie garancií za rizikové krajiny eurozóny vytvára budúce riziká pre všetky krajiny, ktoré garantujú euroval. Súčasná finančná kríza mení pravidlá a posúva hranice riešení do krajnosti. Príkladom je Európska centrálna banka, ktorá priamo intervenuje nákupom dlhopisov rizikových krajín eurozóny, pritom v stanovách je jasný zákaz „financovania členských vlád eurozóny“. Banka to skrýva za potrebu stabilizácie finančných trhov, podobne je to i pri akceptácii dlhopisov krajín s neinvestičným ratingom pri refinančných operáciách. Centrálne banky svojimi nekonvenčnými nástrojmi vstúpili v boji s finančnou krízou na tenký ľad, od nulových úrokových sadzieb, nadmernej likvidity, nákupu aktív z trhu, priamych intervencií. Už im veľa možností neostáva a pri prehlbovaní finančnej krízy sa zároveň akýkoľvek použitý nástroj za posedné sa môže obrátiť proti nim.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |