Hotovosť ako „safe haven“?
- Uverejnené: streda, 17. august 2011, 19:05
Učiniť významné rozhodnutia nikdy nie je ľahké a pokušenie odkladať „deň zúčtovania“ je vždy veľké. Jedným z najhorších príkladov ako vyzerá neochota uvedomiť si realitu a odsúvanie problémov do budúcna bolo zrejme podpísanie Mníchovskej dohody v septembri 1938, ktorou bolo predané Československo Hitlerovi výmenou za prímerie trvajúce niekoľko mesiacov. To bol geopolitický príklad; v ekonomickom živote nám vhodný príklad poskytuje napríklad Japonsko, ktoré kope plechovku po ceste už nepretržite dvadsať rokov. Avšak dnes hodili Japoncom rukavicu Američania a aj celý euroblok. Briti, naopak, so svojim úsporným programom v čase výrazného ekonomického spomalenia vyzerajú až príliš odvážne. Uvidíme, dokedy im táto odvaha vydrží.
Zabudnime teraz na chvíľu na výšku dlhu periférnych krajín: súčasná nekonkurencieschopnosť Grécka, Írska, Portugalska, Španielska alebo Talianska sa neobjavila len tak, z ničoho nič. Tento vývoj trval 10 dlhých rokov. Museli na ňom „tvrdo pracovať“. Bolo vždy jasné, že liečba spôsobí veľkú bolesť a bude znamenať hrozbu pre projekt s názvom euro. Prečo sa teda politickí lídri nesnažili napraviť situáciu skôr, v čase, kedy by to bolo oveľa jednoduchšie? Nuž, asi ťažko by sme predpokladali zmysluplné riešenia od pilierov celej Európskej únie – Nemecka a Francúzska – ktoré takmer nikdy nedodržiavali kritérium rozpočtového deficitu v maximálnej výške 3% HDP. V USA nebola situácia o nič lepšia. Hlavným iniciátorom spotrebnej horúčky bol niekdajší šéf Fedu, Alan Greenspan. Dnes sa tieto problémy stali ešte zložitejšími, avšak všetky rozhodnutia sú prinajlepšom polovičaté a plechovku kopeme po ceste aj naďalej.
Počas celej ľudskej histórie existovali obdobia dlhovej tvorby a tlačenia peňazí, ktoré vždy vyústili v deštrukciu danej meny. To sa stalo napríklad aj pri úpadku rímskej ríše približne koncom 2. storočia n.l. Deštrukcia peňazí teda nie je novým fenoménom a ako povedal v roku 1729 Voltaire – papierové peniaze sa napokon vrátia k svojej vnútornej hodnote – k nule. Avšak doposiaľ boli takéto udalosti vždy obmedzené na jednu krajinu, resp. región. Nikdy sa nestalo, že by mal celý svet dovolené vytvárať neobmedzené množstvá dlhu. Toto všetko sú ale, aspoň pre mnohých z nás, staré známe skutočnosti, môžeme sa o nich dočítať takmer všade, najmä pri súčasnej nálade na trhoch. Skúsme však načrtnúť, ktoré aktíva by mohli slúžiť v náš prospech strednodobom, resp. dlhodobejšom horizonte.
Je nutné, aby sme rozbor takýchto aktív podrobili našim očakávaniam a časovému horizontu. Z krátkodobého hľadiska je skutočne veľmi ťažké nájsť výrazne podhodnotené aktívum. Ak teda čakáte v najbližšej budúcnosti mierny, či väčší pokles cien takmer všetkých aktív, asi najideálnejším spôsobom bude držanie hotovosti a vyčkávanie na vhodnú príležitosť nakúpiť vaše cieľové aktíva v zľave. Na to vsádzajú aj veľkí hráči, keď sa ich držba hotovosti za posledné mesiace zvýšila o viac ako 15%. Avšak trhy sú nevyspytateľné; možno práve to, že stále viac trhových účastníkov očakáva prudšiu korekciu bude mať za následok, že ceny nepoklesnú až v takej miere ako sa očakáva, resp. ich pokles príde neskôr, pri ešte vyšších cenách. Ktovie. Nikto z nás nedokáže predpovedať ako sa podmienky zmenia o deň, dva alebo mesiac. Preto si možno niektorí z vás povedia, že čakať nechcú, že sa chcú odizolovať od týchto trhových „šumov“ a investovať teraz, s dlhodobejším horizontom. Žiaden z týchto postojov nie je nesprávny. Všetko záleží na vašich očakávaniach ako sa bude situácia na trhoch vyvíjať.
Pre investorov s dlhodobejším horizontom dáva zmysel nákup poľnohospodárskej pôdy, pri ktorej ako jednej z mála, môžeme tvrdiť, že jej cena ešte stále nedosahuje príliš vysoké úrovne a s veľkou pravdepodobnosťou prekoná priemerný výnos väčšiny globálnych aktív. Takisto prírodné zdroje, napríklad priemyselné a vzácne kovy, alebo kovy vzácnych zemín budú víťazom v 10-ročnom horizonte, i keď pri tomto type aktív treba byť opatrnejší z dôvodu ich prudkého rastu v posledných piatich rokoch. V krátkodobom horizonte existuje možnosť prudkého poklesu cien komodít.
Skupinu krajín emerging markets je veľmi ťažké správne ohodnotiť, pretože prechádzajú svojimi fázami rozvoja skutočne rýchlo, až príliš rýchlo. Aká je teda ich udržateľná výnosnosť? Asi to nie sú úrovne, na ktoré sme pri nich boli doteraz zvyknutí. Z pohľadu globálnej finančnej krízy však stoja za zmienku ich kumulované zahraničné rezervy, ktorých veľkosť je dvojnásobná v porovnaní s rozvinutými krajinami. Ak zvážime všetky pre a proti, dôjdeme k záveru, že rozvojové krajiny zrejme prekonajú zisky rozvinutých trhov, ale zázraky by sme od nich čakať nemali. 4–5% reálny ročný výnos by bol v dlhodobom horizonte pre emerging markets veľmi pekným výsledkom.
Zaujímavá situácia sa javí v Japonsku, ktoré sme spomenuli na začiatku, a na ktoré už mnohí zabudli. Veľmi mocným a štatisticky dokázaným „zákonom“ je regresia k priemeru, čo znamená, že ak niečo „prestrelí“ priemerné hodnoty (ako napríklad rozvoj Japonska v období pred dvoma stratenými dekádami), vývoj bude smerovať späť k priemeru, ale najprv sa dočkáme prepadu až pod priemerné hodnoty (spomínané dve stratené dekády Japonska). Z tohto pohľadu by Japonci mali mať sklon vrátiť sa k priemerným úrovniam rastu vyspelého sveta. Stále je to však beh na dlhé trate, ktorý nemusí skončiť úspešne, ale za predpokladu, že sa podarí Japoncom zvýšiť svoje ziskové marže, japonské akcie by mohli zažiť svoje znovuzrodenie. Koniec koncov, nedávno sme videli, čo dokážu Japonci v situáciách, akou bola fukušimská tragédia. Zdá sa, že sme až príliš rýchlo zabudli na talent, ktorí Japonci majú, a ktorý sme ešte pred 20 rokmi tak obdivovali. Môže sa naozaj tento talent naveky stratiť? Čas ukáže.
Vo všeobecnosti, vyhnutie sa riziku vyzerá ako vhodná stratégia, a práve to nás vracia k späť k hotovosti. Hotovosť, nie americké dlhopisy, by mala byť vnímaná ako „safe haven“, pretože nám môže poskytnúť výhodu nákupu aktív v tom správnom čase. Navyše, v prípade deflačného vývoja, ktorý je z krátkodobého pohľadu veľmi reálny, hotovosť ešte viac získava na hodnote. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že aj hotovosť je veľmi dôležitou zložkou portfólia; je to rovnaká pozícia ako keby ste držali akcie, alebo dlhopisy. Dlhodobý postoj pri investovaní, ktorý sme naznačili určite nie je fundamentálne zlým postojom, ale musíme si položiť otázku, či je to naozaj ten správny spôsob investovania, resp. špekulovania v momentálnych podmienkach, kedy by sme, i s trochou odvahy, mohli tvrdiť, že stratégia buy&hold je nateraz mŕtva. Isteže, ak je váš investičný horizont niekoľko dekád, nemusíte sa príliš obávať a môžete nakupovať aktívna aj hneď teraz – o 30 až 40 rokov bude ich (nominálna?) hodnota určite vyššie ako teraz, i keď v reálnom vyjadrení môžu trpieť aj o tak dlhý čas. Preto sa javí ako vhodnejší prístup aktívne spravovanie svojich finančných prostriedkov a paradoxne, práve v súčasnosti je hotovosť pravdepodobne najlepším investičným nástrojom. Niekedy je menej viac; ako povedal francúzsky básnik, Jean de La Fontaine, „trpezlivosť a čas urobia viac ako hnev a sila.“
Zdroj: Jeremy Grantham
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...
Pred samotným vstupom si určíme menový pár, ktorý chceme obchodovať, a zároveň predpoklad, ktorá mena bude posilňovať, a ktorá oslabovať....