Posledné dni na finančných trhoch jasne dokumentujú, že kroky centrálnych bankárov a politikov v podobe bezbrehého nalievania lacnej finančnej likvidity, nakupovania finančných aktív z trhu, intervencií na finančných trhoch a financovania zadlžených vlád nevedú k úspešnému riešeniu. Všade teraz sledujeme príval otázok „hrozí nám nová kríza?“. Odpoveď je možno prozaickejšia ako sme sa domnievali, novej krízy sa báť nemusíme. Dôvodom je, že tá pôvodná ešte nepominula. Turbulencie, ktoré aktuálne vnímame na finančných trhoch, sú len výsledkom práve nami spomínaných rizikových krokov centrálnych bánk.
Podstatou finančnej krízy z roku 2007 bol podľa viacerých kolaps bubliny na americkom realitnom trhu, opomínajú však, že táto bublina je len súčasťou celkovej enormnej dlhovej bubliny. Práve podstata súčasných finančných problémov v podobe enormného nárastu dlhov sa výrazne opomína. S týmto problémom sa posledné desaťročia nič nerieši a posledné turbulentné obdobia jasne poukazujú na to, že dlhy si nás dobehnú. Ide o akumuláciu dlhov spotrebiteľov v USA, UK, Španielsku, Taliansku a iných krajinách a zároveň o obrovský dlh vlád Eurozóny.
Práve dopady prehlbujúcej sa finančnej krízy posledné týždne môžu mať pre globálnu ekonomiku ďalekosiahlejšie riziká. Na začiatku krízy sa pod tlak dostali finančné inštitúcie a sektory priemyslu, ktorým vlády poskytli dotácie a finančnú stabilitu. Súčasná forma krízy však ohrozuje samotné štáty, čo vyvoláva reálny strach o budúcnosť globálneho finančného a menového systému. Súčasná podstata finančného systému je postavená z dvoch tretín na USD a zvyšok vykrýva euro. Problémy americkej ekonomiky eskalovali znížením ratingu na AA+ s negatívnym výhľadom od agentúry S&P. Prehlbovanie fiškálnej nestability krajín eurozóny končiace extrémnou podporou Európskej centrálnej banky a vytvorením eurovalu pre garancie ich úverov, vyvoláva nie príliš optimistické výhľady pre stabilitu finančného systému založeného na týchto dvoch menách, primárne na USD. Výsledkom sú extrémne turbulencie na trhoch, kedy investori hľadajú bezpečie, ktoré im už neponúka USD ani euro. Sledujeme tak prekonávanie maxím na švajčiarskom franku, japonskom jene, zlate a dlhopisoch stabilných krajín a toto pritom ešte môže byť iba začiatok prudkých pohybov.
Neriešenie dlhových problémov v dvoch kľúčových svetových ekonomikách, USA a eurozóne, sa tak prejavuje výrazným nárastom nervozity na finančných trhoch. Navŕšenie dlhového stropu USA o 2,1 bil. USD, pričom úspory za desať rokov dosiahnu iba 2,4 bil. USD vytvára časový a matematický nesúlad. Koľkokrát USA navŕši svoj dlhový strop do desiatich rokov, keď za posledných 50-rokov to urobili niekoľkokrát? Odpoveď poznáte.... Vidina nových a nových dlhov či na strane USA alebo eurozóny vytvára nedôveru v peniaze, centrálne banky a i samotné vlády.
Práve extrémna situácia si vyžaduje extrémne kroky, ktoré poslednú dobu prijímajú menové autority. Európska centrálna banka tak pristupuje k financovaniu rizikových krajín eurozóny a akceptácii ich neinvestičných dlhopisov pri refinančných operáciách. Na trhy sa dolievajú extrémne množstvá likvidity cez kvantitatívne uvoľňovanie, ale i priamo intervencie. Stále však platí, že tieto nástroje sa môžu negatívne obrátiť proti samotným centrálnym bankám. Poslednú dobu sledujeme zmenu rétoriky centrálnych bankárov „menová politika má svoje hranice, kde už nepomáha“. Už i bankári pochopili, že súčasná kríza je možno nad možnosti riešenia cez finančný systéme založený na úveroch a nekrytých peniazoch.
Na trhoch od roku 2007 sa zmenili vzťahy, korelácie, neplatia jednoduché ekonomické zákony. Všetko je to výsledkom práve neštandardných krokov centrálnych bánk. Koniec môže byť pre finančný svet krutý, tie dlhy bude treba splatiť, alebo zrušiť.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |