Limitované možnosti čínskeho rastu
- Uverejnené: pondelok, 15. august 2011, 17:05
Dlhodobo trvajúce inflačné tlaky, ktoré môžeme v Číne pozorovať od začiatku roka 2010 majú významný dopad na verejný život Číňanov. Tieto efekty robia vrásky na čele aj pekinským politikom, ktorí sa obávajú zvýšeného potenciálu sociálnej nestability. Čínsky index cien spotrebiteľov (CPI), merajúci výšku inflácie, dosiahol v júli 6,5% rast, čo je 37-mesačné maximum. Takýto nárast bol zapríčinený hlavne vyššími cenami potravín. Index cien výrobcov, ktorý meria cenovú infláciu na veľkoobchodnej úrovni, vzrástol v júli v medziročnom porovnaní o 7,5%. Takéto zvýšenie v kombinácii s relatívne vysokou likviditou znamená, že inflačný vrchol ešte nebol dosiahnutý a budeme si naň musieť počkať niekoľko mesiacov.
Medzičasom, politika uťahovania (tzv. „obozretná“ menová politika, ktorú Peking prijal v decembri 2010) neuspela v zmiernení inflácie, ale ovplyvnila ekonomický rast na štvrťročnej báze. Znaky spomalenia sa začínajú objavovať. Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku rástol o 9,5%, čo je o 0,2% menej ako vo štvrťroku prvom a tento klesajúci trend bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať. Vo veľkej miere boli zasiahnutí hlavne výrobcovia v pobrežnej oblasti, ktorí sú citliví na zvyšujúce sa mzdy svojich zamestnancov a nízke ziskové marže. Títo výrobcovia čelia prísnejším úverovým podmienkam a hlavnou úlohou niektorých z nich je zabrániť bankrotu. Čínski politici chcú odvrátiť pozornosť od klesajúceho rastu, pretože práve ekonomický rast bol mantrou, na ktorej bol založený úspech komunistickej strany. V skutočnosti Peking veril, že inflačné tlaky sa zmiernia už začiatkom tohto roku, ale posledné čísla ukazujú, že tomu tak rozhodne nie je a inflácia ostane vysoká zrejme až do konca súčasného roku. Dáta ukazujú, že je nepravdepodobné, aby Peking dosiahol svoj cieľ a zmiernil ročnú infláciu na 5%. Ekonomická realita teda skomplikovala plán centrálnej vlády orientovať sa na politiku, ktorá by zabezpečila ďalší rast. Situáciu ešte zhoršujú globálne ekonomické vyhliadky, ktoré naznačujú zvýšenú volatilitu. S tým ako Číne dochádza pušný prach, Peking môže mať ťažkosti s aplikovaním politiky, ktorá by vyvažovala stále zložitejšiu ekonomickú a sociálnu situáciu, v ktorej sa momentálne Čína nachádza.
Úsporné iniciatívy USA a hlavne európskych vlád môžu pre Čínu znamenať pokles v externom dopyte, čo by bolo negatívnou správou pre exportne orientovaných výrobcov a pracovnú silu v tomto segmente. Neistota ostáva aj v otázke ďalšieho možného kola kvantitatívneho uvoľňovania v USA, čím by sa trhom dodala väčšia likvidita, a tým pádom by sa inflačné tlaky v Číne ešte viac zosilnili, čo by znamenalo, že možnosti Pekingu ako podporiť rast ekonomiky by sa výrazným spôsobom obmedzili.
Od októbra 2010, Číňania zvýšili úrokové sadzby päťkrát a povinné minimálne rezervy bánk 9-krát s cieľom spomaliť zrýchľujúcu sa infláciu. Avšak ďalšie takéto pritvrdenie by znamenalo červenú pre rast a zvýšilo by ešte viac nezamestnanosť. Čína sa preto zrejme bude snažiť odložiť reštriktívne opatrenia v menovej politike a zároveň sa bude chcieť vyhnúť prílišnej expanzii – tak ako nám ukázala v roku 2008 – a bude sa sústreďovať na postupné posilňovanie svojej meny.
Čínski predstavitelia sú si už dlho vedomí problémov svojho ekonomického modelu a snažia sa nájsť spôsob ako sa zmeniť z exportne orientovanej ekonomiky na ekonomiku, ktorá bude ťahaná domácou spotrebou (a nie iba vládnou domácou spotrebou). Tento prechod by, podľa teórie, zredukoval náchylnosť na externé ekonomické šoky a vytvoril udržateľnejší rastový model. Avšak Číňania sa najviac obávajú práve tohto prechodného obdobia. Vnímanie sociálnej stability, harmónie, je v Číne kľúčové, čo znamená, že čínski politici sa budú chcieť vyhnúť všetkému, čo by mohlo spôsobiť sociálne narušenia a podkopať autoritu komunistickej strany. Tento mandát viedol k programu pomalých, postupných zmien politiky, ktorá je často iba reaktívna a pôsobí dojmom „jeden krok vpred, dva kroky vzad.“ Akonáhle istá politika začne spôsobovať nové (nevyhnutné) problémy, je modifikovaná, zjemnená, upustí sa od nej, alebo sa nahradí inými opatreniami. Tento trend sa stal ešte zreteľnejším po tom, čo sa centrálni vodcovia rozhodli ešte viac inklinovať ku kolektivistickému štýlu vládnutia. Nikto nechce narušiť status quo. Politické vodcovstvo Číny kráča po veľmi tenkom ľade a nedostatok odvahy prevziať zodpovednosť za chod krajiny v budúcnosti prebieha v rovnakom čase ako kritické momenty v čínskej ekonomike. Tridsaťročný rast, ktorý prebiehal skutočne vo veľkom štýle sa pomaly, ale isto končí. Podmienky v globálnej ekonomike zasadili Číne dvojitú ranu – nižší externý dopyt a vyššie ceny komodít. Tento stav znamená, že každým ďalším rokom ostane čínskym „čarodejníkom“ stále menej možností ako stimulovať ekonomiku.
Pre Peking teda súčasný boj s neskrotnou infláciou neznamená iba rozhodnúť sa pre najviac prezieravú menovú politiku. Problém sa týka samotného jadra čínskeho ekonomického modelu ako aj vládnej (ne)schopnosti efektívne zvládnuť domáce ekonomické a sociálne problémy. Externé sily situáciu ešte viac zhoršujú. Inflácia neklesá tak rýchlo ako by si čínski regulátori želali a opatrenia, ktoré by mali zabrániť jej stále sa zvyšujúcemu tempu taktiež nepomáhajú. Čínsky „zázrak“ nám opäť raz ukáže, že v ekonomickej realite by sme sa na nadprirodzené sily spoliehať nemali.
Zdroj: Stratfor
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Dlhopisy patria medzi obľúbené nástroje finančného trhu. Vyznačujú sa nízkym rizikom, ktoré musí investor podstúpiť, jednoduchosťou a relatívne...
Chcete sa stať vlastníkom veľkej medzinárodnej spoločnosti? Veľa ľudí ani len netuší aké to je dnes jednoduché a nemusíte ani pochádzať z...
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....