Nová ničota
- Uverejnené: nedeľa, 26. apríl 2015, 13:23
“Éra prokrastinácie, polovičných riešení, chlácholivých a dočasných prostriedkov a odkladania sa blíži ku koncu. Na miesto nej vstupujeme do obdobia následkov,” – Whinstone Churchill.
Máme nulový rast, nulovú infláciu a nulovú nádej. Táto kombinácia, keď sa nulové úrokové sadzby interpretujú ako prostriedok toho, že nie sú potrebné žiadne reformy, nechala krajiny v totálnej apatii. Žiadna inflácia znamená, žiadne marže, ako aj žiadny nárast miezd a nulová nádej znamená, že voľby môžu zmeniť lídrov, no nie súčasný štýl politiky a jej vízie.
To je jedným z vedľajších následkov ekonomík smerujúcich k nule. Táto apatia však už dosiahla svoj zenit, ktorý by mal byť pomenovaný. Médiá a politici pokračujú v opisovaní toho, čo sa nedá, pričom nenechávajú žiadny priestor na to, čo sa dá. Sny sa charakterizujú ako čisté fantázie, ktoré patria len do sveta detí.
Táto nová prázdnota ovplyvňuje mládež, systém a perspektívu a usádza sa v hlavách a mysliach viac, ako by bolo potrebné. Každá krajina, ktorú som navštívil má hroznú makroekonomiku a rovnako politickú reprezentáciu. Jej hlavným cieľom je udržiavať súčasný status quo. Vždy tu však budú ľudia, či už manažéri alebo študenti, ktorí sú ochotní robiť viac, lepšie, vyššie, dlhšie a ďalej, no topia sa v tejto „realite ničoty“.
Tu je moje riešenie, ktoré by malo a i bude fungovať. Predovšetkým, by sme mali všetci rešpektovať to, že Boh nám dal dve uši a len jedny ústa. Znamená to, že by sme mali počúvať dvakrát viac, ako hovoriť.
Za druhé, každý potrebuje byť viac ambicióznejší. Pre seba, svoju krajinu, svoju firmu. Hovorme viac o tom, čo môžeme urobiť, ako o tom, čo sa nedá.
Toto je môj politický a ekonomický postoj. Je jednoduchý a jeho realizácia nestojí takmer nič.
Sľub číslo jeden : sľubujem, že ako prezident neurobím absolútne nič, okrem podpory mojej krajiny vo všetkom, čo robí.
Makroekonómia zabíja produktivitu, inovácie, osobnú slobodu a sny. Je to preto, že sa zle alokuje kapitál a zdroje a obmedzujú sa nápady a prejav. Bohatá spoločnosť rastie odspodu, nie odvrchu.
Sľub číslo dva: Verejný sektor nebude môcť počas nasledujúcich desiatich rokov rásť. Nikto z neho nebude prepustený, no súkromný sektor musí mať šancu prerásť ten verejný, zatiaľ, čo ten by mal získať viac ambícii. Verejný sektor by mal byť najlepší v tom, čo robí. Nič viac, ani menej.
Sľub číslo tri: Každý nový zákon, bude znamenať koniec platnosti iného zákona. Týka sa to najmä zákonov upravujúcich podnikanie a dane. Prebujnenosť administratívy dosahuje rekordných rozmerov, čím zvyšuje neproduktívne náklady.
Sľub číslo štyri: Celý úverový a politický kapitál by mal byť investovaný do malého a stredného podnikania. Štúdie Európskej únie ukazujú, že 85 percent nových pracovných miest sa tvorí v sektore malých a stredných firiem. Okrem toho tu leží aj zvyšovanie produktivity a inovácie. Väčšina z týchto citeľných prínosov pochádza zo star-upov. Je preto potrebné zamerať sa na stimuly pre začínajúce podnikanie.
Navrhujem daňovú amnestiu na prvé tri roky podnikania. Väčšina firiem i tak nie je počas prvých piatich rokov zisková. Okrem toho navrhujem, aby boli investície do start-upov odpočítateľné z daní.
Hovorím tomu Bermudský trojuholník ekonomickej teórie. Vysvetľuje to, ako dnes, cez nulové sadzby, 20 percent veľkých spoločností, ktoré sú obchodované na burze, banky a štátne firmy, dostáva sto percent úverov a politického kapitálu. Znamená to, že ich cena financovania je o 300 až 400 bodov nižšie, ako by bola v normálnych ekonomických podmienkach.
Malé a stredné firmy, teda zvyšných 80 percent spoločností, nedostávajú žiadne úvery, ani žiadny politický kapitál.
Akciové trhy idú hore, tento diskontovaný kapitál – cez 300 až 400 bazických bodov pod normálom –zvyšuje trhové ohodnotenie akcií. Zatiaľ sa však zvyšuje nezamestnanosť a nerovnosť. Chýba totiž ekonomický rast, produktivita, politické zmeny a nádej.
Tu je dôvod, prečo je nádej na bode nula. Systematické zlyhanie politikov v potrebe porozumieť a zvrátiť najhorší monetárny experiment v dejinách vytvorilo situáciu, kde potrebujeme ešte hlbšiu krízu na to, aby sme striasli zo seba kabát ničoty.
No som optimistom – technológie a múdri, schopní a vzdelaní ľudia sú pripravení pracovať, no potrebujú dostať šancu. Počas piatich rokov nás dokážu dostať späť na dráhu exponenciálneho rastu.
Moje cesty dokázali, že svet uviazol v neturáli. Je to ako byť „polotehotný“, zastávajúc názor, že „môže byť i horšie“ a nemať kontakt s realitou.
Dnes nemôžu spoločnosti pokračovať v raste, keď ich zákazníci, oných 80 percent, majú menej prostriedkov na míňanie. V tomto bode dosiahlo finančné inžinierstvo a umenie tvorby tabuliek v Exeli v svoje maximum.
Očakávam, že zvyšovanie sadzieb Fedom v júni alebo septembri, výstup Grécka z eurozóny a silný americký dolár (EURUSD 1,10), vytvoria spolu s nedostatkom likvidity a obmedzeným prístupom k zdrojom ďalšiu mini krízu.
Svet sa vždy po kríze pohne. Všetky zmeny v makroekonomike pochádzajú z politických chýb. Rok 2015 je strateným rokom. Myslím si ale, že na budúci rok necháme realitu ničoty za sebou a som opäť optimistom. Môžete sa spýtať prečo. No preto, že veci neboli ešte nikdy horšie.
Autor: Ole S. Hansen | stratég komoditných trhov | www.saxobank.sk
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.7318 | 18.99 % |
Škola investora
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Jednou z mála investícií, ktorá sa vzhľadom na súčasnú situáciu na finančných a komoditných trhoch vyplatila bola investícia do zlata. Kým...Zlato spolu s ropou patrí medzi najčastejšie obchodované komodity; obchoduje s nimi až 95 % komoditných investorov. Zlato predstavuje...