Odpoveď na túto otázku nie je vôbec taká jednoznačná a všetko záleží od uhla pohľadu. Súčasná situácia v Írsku sa ani zďaleka nedá považovať za dobrú. Práve naopak. Obrovský deficit, rýchlo rastúci dlh verejnej správy a už takmer neudržateľne vysoké úroky za ktoré si Írsko môže požičiavať na trhu. A práve výška výnosov z vládnych dlhopisov rastie tak rýchlo, že čas kedy bude musieť Írsko požiadať o pomoc sa blíži.
Už v piatok sa preto situáciu snažili upokojiť predstavitelia EÚ. Na summite v Soule predstavitelia Nemecka, Francúzska, Talianska, Británie a Španielska totiž vyhlásili, že na prípadnú pomoc pre Írsko sa nebudú vynakladať súkromné peniaze a veritelia sa tak nemusia obávať. Toto vyhlásenie jednoznačne prispelo k miernemu upokojeniu situácie a výnosy na desať ročných írskych štátnych dlhopisoch klesli z 8,64 na 7,93 percenta. Je však potrebné pripomenúť, že za panikou stoja samotný predstavitelia z EÚ, ktorú podnietili svojimi vyhláseniami. Slová, že v budúcnosti by sa na záchranných akciách štátov podieľali aj súkromní investori tak vyplašili trhy. Piatková snaha o upokojenie trhov je tak len naprávaním situácie, ktorú si samotný predstavitelia spôsobili nedomysleným vyhlásením. Asi nerátali s tým aká prudká reakcia bude nasledovať.
To, či sa však podarí paniku na trhu týmito slovami zastaviť je viac ako otázne. Skôr sa dá očakávať, že piatkový pokles výnosov z írskych dlhopisov bol len krátkodobou korekciou a už tento týždeň budú výnosy opäť rásť.
Príde pomoc v podobe Eurovalu už čoskoro?
Piatkový summit G20 však priniesol aj niečo iné, ako spomínané vyhlásenie. Agentúra Reuters priniesla informáciu, že Írsko už začalo rokovať o finančnej pomoci od Európskej únie. Írsky minister financií Brian Lenihan však túto informáciu dementoval a vyhlásil že žiadne rokovania o pomoci neprebiehajú a krajina má v súčasnosti dostatok financií do júna budúceho roka. V sobotu sa pridal taktiež výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn, ktorý vyhlásil, že MMF v súčasnosti žiadnu požiadavku o pomoc neeviduje a nemyslí si, žeby Írsko svoje problémy nedokázalo vyriešiť. To kde je nakoniec pravda a či rokovania skutočne prebiehajú alebo nie a aký bude ich koniec sa však dozvieme možno už čoskoro. Veď aj samotné Grécko dlho tvrdilo že pomoc potrebovať nebude a ako to skončilo sme nakoniec všetci videli.
Kde hľadať rozdiely medzi Írskom a Gréckom?
Írsko nie je tam kde Grécko. Nie len z geografického hľadiska, ale aj vývoja v posledných rokoch. Problémy Grécka môžeme hľadať už v dávnejšej minulosti. Dlhé obdobie si totiž táto krajina žila nad pomery a míňala viac, ako si mohla dovoliť. Grécko však zašlo ešte ďalej a svoje problémy sa snažilo zakryť skreslenými údajmi. A pritom vyšetrovanie zo strany Európskej komisie v roku 2009 za falšované údajov nebolo prvé. Už v roku 2004 Grécko čelilo konaniu za falšovanie dát o schodku verejných financií. To však po troch rokoch skončilo bez udelenia akýchkoľvek sankcií. Grécko tak pravidelne vytváralo nadmerné deficity už roky pred tým, ako sa dostalo na pokraj bankrotu.
Oproti tomu Írsko bolo roky považované vďaka svojmu rýchlemu rastu za „Keltského tigra“. Avšak svetová kríza ho tvrdo zasiahla. Realitná bublina v Írsku dosiahla obrovských rozmerov a rizikové úvery v hodnote desiatok miliárd eur ochromili banky. A práve ich záchrana predstavuje podstatnú časť deficitu krajiny. Deficit a aj verejný dlh tak v Írsku začal prudko stúpať až vplyvom krízy v roku 2008. Naproti tomu Grécko dosahovalo pomer verejného dlhu k HDP blízko 100 % už aj pred týmto obdobím.
Na grafe môžeme vidieť porovnanie pomeru zadlženia k HDP v týchto dvoch krajinách. Je však možné, že údaje o dlhu v Grécku sa môžu upraviť ešte smerom nahor. Pre stále prebiehajúcu aktualizáciu dát Eurostatom, tak v terajšej vydanej aktualizácii (v 2. polovici októbra) údaje za Grécko chýbali. Nové dáta by mali byť dostupné ešte v tomto mesiaci.
Írsko a Grécko nemôžeme považovať za rovnaký prípad. No aj napriek tomu je v súčasnosti situácia taká, že Írsku hrozí koniec podobný Grécku a bez pomoci sa mu nepodarí vyhnúť bankrotu. To či naozaj budeme svedkami použitia Eurovalu na jeho záchranu a kedy sa tak stane, uvidíme.
Autor: Martin Kiaba | analytik Investičné Noviny | www.investicne.sk
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |