Kvantitatívne uvoľňovanie druhej (a pravdepodobne nie poslednej) generácie zo strany organizácie, ktorá sa tvári ako US centrálna banka, teda FEDu, je holou a nie príliš prekvapujúcou skutočnosťou. Vďaka riedeniu hodnoty peňazí, ktoré môže robiť centrálna banka a len centrálna banka (ktokoľvek iný by bol označený ako falšovateľ peňazí) tlačením už veľa obchodníkov, analytikov či ekonómov pochovalo dolár. Voči reálnym aktívam má našliapnuté na oslabovanie, o tom niet veľkých pochýb. No mnohí ho pochovávajú už aj voči euru. Už len preto, že ECB sa správa menej agresívne pri používaní neštandardných nástrojov menovej politiky, či dokonca už myslí na opätovné sprísňovanie menovej politiky. Nuž, podľa mňa je tvrdenie, že euro bude víťaziť nad dolárom unáhlené a očakávam, že sa čoskoro ukáže, ako som sa už pred pár týždňami vyjadril, pravý opak. Rozmeňme si to na drobné a objasnime si to z iného uhľa pohľadu ako v našom „Strategickom výhľade pre EURUSD“.
Nalejme si čistého vína
Nalejme si čistého vína pri pohľade smerom k ECB. Toto sa mi tlačí na jazyk pri pohľade na jej neprehľadnú a netransparentnú politiku a časté zatĺkanie faktov a skutočností. Aby som nechodil dlho okolo horúcej kaše, poviem to na rovinu. Aj ECB robí istú formu kvantitatívneho uvoľňovania. Veď ako inak možno nazvať jej aktivitu na sekundárnom dlhopisovom trhu, kde potajomky nakupuje toxické PIGS dlhopisy, po ktorých de facto nikto veľmi netúži. Týmto sa snaží pochopiteľne upokojovať situácia, ktorá je napätá pre čoraz väčšiu stratu dôvery trhov v krajiny ako Grécko či Írsko. No pri pohľade na stále rastúce výnosy (a spready voči vzorovým nemeckým bundom) a prepad ceny spomínaných dlhopisov sa jej to zatiaľ nie príliš darí.
Nie je však QE ako QE!
Keď dvaja robia to istí nemusí to byť to isté. Toto tak platí aj o kvantitatívnom uvoľňovaní FEDu a ECB. Aj keď QE možno len sotva nazvať sofistikovanou a bystrou politikou, FED ho aspoň robí transparentne, prehľadne a čitateľne. Nič nemaskuje, jasne oznámi čo, kedy a koľko. Neexistujú takmer žiadne neznáme ohľadom tlačenia peňazí, čo spôsobuje aspoň pokles neistoty. Táto skutočnosť je aspoň akou- takou poľahčujúcou okolnosťou pre Bena Bernankeho. ECB sa správa však diametrálne odlišne a z istého uhľa pohľadu zbabelo.
Hmla, otázniky a záhady ECB
ECB sa tvári ako „partizán z SNP“. Jej kroky sú zahmlené, nikdy okamžite nepovie kedy (a či) a aké dlhopisy zo sekundárneho trhu nakupovala a hlavne prečo práve dané dlhopisy. A ak aj dôvod uvedie, väčšinou je pravda úplne inde. (Veď čo si možno myslieť od ospravedlnenia nákupov pre dôvod: „zlepšenie transmisného mechanizmu menovej politiky“. Znie to neuveriteľne komicky, a len to znižuje už aj tie posledné zvyšky dôvery voči ECB). Teda mohol by som to zhrnúť tak, že ECB robí z istého uhľa pohľadu oveľa záhadnejšie QE ako FED. Práve pre jej nečitateľnosť a netransparentnosť.
Obracanie kabátov
Nuž nie je to prvý krát, čo sú kroky a politika ECB kontroverzné a nečitateľné, ba dokonca až šokujúce. Všetci si dobre pamätáme, ako sa ECB v júli 2008 pachtila za zvyšovaním sadzieb pre inflačné riziká. Hoci každému (teda až na Tricheta) bolo jasné, že svetová ekonomika stojí na prahu krízy a FED už v tom čase znižoval sadzby. O to trápnejšie bolo, keď si ECB musela o 3 mesiace priznať omyl, kardinálnu chybu, ktorá ešte prehĺbila napätie na trhoch a priviedla kurz EURUSD nad 1,60. Sypať popol na hlavu sme však od nej nevideli, no v „emergency cute“ v októbri 2008 musela spolu s ďalšími centrálnymi bankami znižovať sadzby a teda obrátiť kabát a kurz. Nuž toto je tá ECB, ktorej mám ja a trh veriť? Nasledovali však ďalšie Trichetove hriechy.
Slová a skutky Trichetove- to je ako sto a jedna
Začiatkom tohto roka Trichet signalizoval, že zruší výnimku, ktorá umožňovala bankám dávať ako kolaterál v rámci refinančných tendrov aj dlhopisy nižšej kvality. Skutočnosť je však úplne iná. Európski centrálni bankári však pokračovali v ďalších fauloch. Tvrdili, že určite, sväto- sväte neurobia výnimku pre grécke dlhopisy pri ich akceptácii ako kolaterálu, keď ich rating klesol pod minimálnu hranicu akceptovanú ECB. Opäť raz slová boli v príkrom rozpore so skutkami a grécke dlhopisy boli ako zábezpeka akceptované s akýmkoľvek ratingom. Zoznam hriechov ECB však ani týmto ešte nie je kompletný. V čase vrcholiacej gréckej paniky začiatkom jari ECB na svojom zasadnutí rázne odmietla možnosť nakupovania gréckych (a aj ostatných PIGS) dlhopisov zo sekundárneho trhu. O 3 dni to však s pravdou nemalo už nič spoločné. Rovnako trápne vyznieva pre Tricheta aj skutočnosť, že do poslednej možnej chvíli odmietal účasť MMF na záchrane Grécka. A keď sa tak stalo, tak ich vlastne vítal.(Išlo tam najmä o politický spor: Trichet, ktorý „kopal“ za Sarkozyho vs. Strauss Kahn, prezident MMF, a pravdepodobný Sarkozyho sok v budúcich francúzskych prezidentských voľbách. Jednoducho Sarkozy nechcel, aby Strauss Kahn vypadal ako „spasiteľ a záchranca.“ Toto však potvrdzuje, že ECB je nezávislá akurát tak po právnej stránke a nijak inak). Opäť sa raz môžem tak len pýtať: „Toto je tá ECB, ktorej mám ja a trh veriť, keď mení kabát ako na bežiacom páse?“ Akého „talking- doing gapu“ (rozdielom medzi tým, čo hovorí a koná) od ECB sa dočkáme nabudúce? Ach srdce ma bolí, keď vidím, že menová politika, už aj s účasťou slovenského zástupcu, je takéto diletantstvo! Francúz Trichet toho má na rováši už viac ako dosť. „Chvalabohu,“ povedia si mnohí, že tomuto bankárovi v budúcom roku už končí mandát!
Čo však tieto všetky hriechy a neprehľadnosť ECB budú znamenať pre euro? To objasníme už čoskoro v druhom komentári, ktorý je priamym pokračovaním tejto úvahy. Názov bude mať "PIGS je viac ako riedenie hodnoty peňazí."
Autor: Stanislav Panis | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |