Uťahovanie opaskov alebo opasok okolo krku?
- Uverejnené: utorok, 19. október 2010, 10:20
Poslednú dobu veľmi často počúvame o potrebe uťahovania opaskov, či už vlád alebo domácností. Vlády musia šetriť pre to, aby ich nepostihol osud Grécka - teda nedôvera investorov, a domácnosti musia šetriť preto, aby obnovili svoje problémové bilancie splatením dlhov.
Mark Blyth z Brown University ale pripomína "composition fallacy", teda klam kompozície, ktorý je založený na mylnom usudzovaní z časti na celok. Rovnaký princíp použil aj Keynes, keď hovoril o "paradox of thrifts" – paradoxe úspor. Ak sporí jedinec, je to pre neho dobré, nakoľko si v budúcnosti bude môcť kúpiť viac tovarov a služieb. Ak ale začnú sporiť všetci, agregátne výdavky budú nižšie, nezamestnanosť porastie a miera úspor nakoniec poklesne. To, čo je dobré pre jednotlivca, je zlé pre spoločnosť ako celok. Rovnako je na tom aj dlh. Všetky dlhy sú totiž prepojené. Ak vláda začne šetriť a domácnosti tiež, bude to vlastne pre ekonomiku rovnaká pohroma ako tá, o ktorej hovoril Keynes. Bilancie všetkých subjektov sú totiž vzájomne poprepájané.
Bližším príkladom je aktuálna finančná kríza. Banky vtedy v obave pred ďalšími stratami ako aj kvôli snahe naakumulovať rezervy na krytie strát obmedzili poskytovanie úverov. Každá banka sa správala racionálne, no celkovým efektom bolo, že sa finančná kríza zosilnila a úverové trhy sa stali ešte viac zamrznuté.
Ak je súkromný sektor v deleveragingu, mala by mať vláda vyššie výdavky, aby HDP tak prudko neklesalo. Celkový dopyt ekonomiky sa totiž rovná HDP plus zmena dlhu. Ak vláda aj súkromný sektor znižuje dlh a rovnako aj vláda, bude HDP v naozaj silnej kontrakcii a nebudeme hovoriť o recesii, ale o depresii. Nezabúdajme ale, že problém bol v prvom rade nadmerný dlh a ten sa nedá novým dlhom riešiť donekonečna. Teraz neobhajujem fiškálne stimuly, len hovorím o probléme z pohľadu bilancií. Celý koncept rastu založený na dlhu bol chybný, no v aktuálnej situácii sa asi už nikto nebude zaoberať tým, čo sa malo spraviť, ale tým, čo sa môže spraviť. Japonsko napríklad uplatňuje stále stratégiu expanzie vládneho dlhu a nahrádza výpadok spotreby domácností a firiem. Dopad na ekonomiku sa tým zmiernil, no pomer dlhu k HDP už v krajine presahuje 200% a čochvíľa sa krajina vychádzajúceho slnka zobudí zo svojho fiškálneho sna a to veľmi nepríjemným spôsobom.
Fiškálna politika v čase expanzie mala byť zameraná na vyrovnaný, resp. mierne prebytkový rozpočet a zdroje takto ušetrené sa mohli použiť na financovanie fiškálnych stimulov v čase recesie. Politici ale v čase expanzie zabúdajú na ekonomický cyklus a na to, že po expanzii nasleduje recesia a šetrenie odkladajú na iné obdobia. V recesii zas hovoria o potrebe fiškálnych stimulov a upozorňujú, že čas šetriť určite nie je teraz, ale potom.
Vek šetrenia je ale tu a niekto bude musieť zaplatiť dlhy, ktoré počas krízy vznikli. Banky, ktoré boli vo veľkej miere zachraňované, to byť nechcú a kvôli bankovej lobby ani nebudú. Zvyšovanie daní tiež nie je v plánoch väčšiny krajín. Preto bude dlh splácaný na úkor verejných služieb. A z tých profitovala hlavne nižšia a stredná vrstva. Tí, ktorí sa najviac zadlžovali a žili v ilúzii bohatstva, ktoré poskytovali rastúce ceny nehnuteľností. Takže za krízu nezaplatia tí, ktorí ju spôsobili, ale tí, ktorí vlastne boli krízou "zneužití". A v podstate zaplatia dva krát. Prvý krát, keď zachraňovali banky a nepomáhalo sa reálnej ekonomike a druhý krát cez uťahovanie opaskov, ktoré pôjde prioritne na vrub verejných služieb. Éra austeritánstva tak môže skončiť zle. Otázkou politikov bude, ako sa rozhodnú riešiť dopad uťahovania opaskov na spoločnosť (class politics). Ak sa bohatší stanú ešte bohatšími a chudobní chudobnejšími, môže byť uťahovanie opaskov spúšťačom sociálnych nepokojov. Finančná kríza totiž spravila do štátu blahobytu obrovskú dieru a budúcnosť možno ukáže, že sociálne istoty v Európe alebo aj inde vo svete už nie sú také isté.
Snahou politikov ako aj centrálnych bankárov je ale stále vyvolávať ilúziu, že majú všetko pod kontrolou. Presne o tejto ilúzii nedávno hovoril Brian Sack, jeden z vyšších predstaviteľov newyorského FEDu. Ten povedal, že kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zvyšuje bohatstvo domácností tým, že udržuje ceny aktív vyššie, než by inak boli. FED tak vlastne vytvára ďalšiu Ponziho schému. A ako sme už videli nespočetne veľa krát, toto nie je cesta k udržateľnému ekonomickému rastu. Ilúzia bohatstva sa ukázala ako nesprávna v Japonsku ako aj v US pri jej realitnej bubline.
Na to, aby sa neukázala skutočná pravda, je potrebné ponechávať všetkých naďalej v tejto ilúzii. A to novým dlhom. Aktuálny finančný systém je založený na dlhu a bez neho to nepôjde. Kolega Ronald Ižip túto problematiku už dávnejšie rozpísal v komentári „Čo nechápu európski politici“.
Tento problém opísal aj úverový manažér atlantského FEDu Robert H. Hemphill: „Ak by boli splatené všetky bankové úvery, nikto by nemohol mať vklad v banke a v obehu by tiež neboli žiadne peniaze. To je ohromujúca myšlienka. Sme plne závislí na komerčných bankách. Niekto si musí požičať každý dolár, ktorý máme v obehu alebo na účte. Ak banky vytvárajú dostatočné množstvo syntetických peňazí, prosperujeme, ak nie, budeme hladovať. Sme absolútne bez trvalého finančného systému. Keď dostaneme kompletný prehľad na realitu, tragická absurdita našej bezvýchodiskovej pozície je takmer neuveriteľná, ale je to tak. Je to najdôležitejšia téma, ktorú inteligentní ľudia môžu skúmať a reflektovať. Je tak dôležitá, že naša súčasná civilizácia môže skolabovať, ak sa nestane všeobecne uznávaná a jej vady skoro odstránené.“
Nezabúdajme, že vláda tiež vytvára vklady. Splácanie vládneho dlhu je tak vzhľadom na túto skutočnosť tiež nebezpečné.
Ako som už v úvode naznačil, cieľom tohto komentáru nie je obhajovať fiškálne stimuly ale len poukázať na to, že bilancie všetkých subjektov sú prepojené a nikto nemôže robiť svoju politiku individuálne. Rovnako to platí aj v zahraničnom obchode. Ak má niektorá krajina prebytok obchodnej bilancie, musí mať iná krajina deficit. Účtovné princípy jednoducho platia a platiť budú. Východisko z aktuálnej situácie nie je vôbec jednoduché.
Je ale potrebné pripomenúť, že uťahovanie opaskov je veľmi zložitá záležitosť a môže sa skončiť veľmi zle... Bez neho ale môžeme dopadnúť ešte horšie...
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |
Škola investora
Zlato spolu s ropou patrí medzi najčastejšie obchodované komodity; obchoduje s nimi až 95 % komoditných investorov. Zlato predstavuje...
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...
Ak ste sa rozhodli pre investovanie do podielových fondov, pravdepodobne sa trápite otázkou, ktorý fond si vybrať. V dnešnej dobe je na...