Mnohým sa môže súčasná cena zlata zdať prehnaná, niektorí dokonca hovoria o praskajúcej bubline. Ukážme si fakty, prečo tomu tak nie je a prečo je zlato aj pri momentálnych úrovniach stále atraktívnou investíciou.
Veľa trhových účastníkov a komentátorov nedokáže rozpoznať rozdiel medzi býčím trhom a bublinou. Pohľad do histórie nám ukazuje, že zlato určite nie je bublinou. Zatiaľ čo peňažná zásoba dosahovala na vrchole posledného býčieho trhu na zlate, v roku 1980, $200 miliárd, dnes sa toto číslo pohybuje na $2600 miliardách. To je 13-násobný nárast. Ak by zlato malo rásť rovnakým násobkom, musela by jeho cena dosiahnuť $11 050 (850x13).
Pomer zlata k verejnému dlhu v USA
Pohľad na správanie médií počas predchádzajúceho rastového trhu takisto spochybňuje mýtus o "zlatej" bubline. V roku 1980, periodikum Time Magazine opísalo autentickú paniku pri nákupoch fyzického zlata. Strana ponuky úplne "vyschla", zatiaľ čo dopyt sa stále zvyšoval. Tisíce ľudí sa niekoľko hodín tlačili v radoch pred bránami mincovní v Európe a v USA a články o zlate a striebre sa často nachádzali na prvých stránkach najznámejších novín. Na vrchole býčieho trhu v roku 1980 napísal nemecký magazín Spiegel, že sa viac už nejedná o býčí trh, ale skôr ide o hystériu a paniku. Noviny ako Le Monde Diplomatique hovorili o "zlatej horúčke a poruche kapitalizmu", zatiaľ čo Financial Times považovalo celú záležitosť za "mýtus, ktorý vstal z mŕtvych". Dopyt po zlate bol ťahaný hlavne apokalyptickým strachom pred krízami v Iráne, Afganistane a neustále sa zväčšujúcou infláciou. Keď porovnáme vtedajšiu mediálnu situáciu so súčasnou, môžeme vidieť jasnú hranicu. Aj napriek tomu, že zlato dosiahlo svoje nominálne maximá, (finančná) tlač sa touto správou len sotva zaoberala.
Hlavne príklady z každodenného života dokazujú, že aktuálna cena zlata určite nie je prehnaná. Cena jedného litra piva na mníchovskom Oktoberfeste stála v roku 1950 po prepočítaní na eurá 0,82 eura. V roku 2010 to bolo 8,60 eura. Len za posledných 10 rokov sa cena piva v Nemecku zvýšila o 42%. V roku 2010 by ste si mohli kúpiť za jednu uncu zlata 113 litrov piva; historický priemer predstavuje 85 litrov. Historické maximum predstavovalo 227 litrov piva a bolo dosiahnuté, ako inak, v roku 1980. Je možné, že opäť raz uvidíme podobné hodnoty. "Pivári", so zlatom vo svojom portfóliu by sa mali tešiť doslova na "zlaté časy".
Ak sa zameriame na najväčšiu európsku krajinu - Nemecko, zistíme, že drvivá väčšina jeho obyvateľov len sotva vlastní zlato. Podľa štúdie jednej z berlínskych univerzít, každý Nemec vlastní v priemere 52 gramov zlatých šperkov, 58 gramov zlatých mincí a tehličiek a 20 gramov papierového zlata, napríklad v podobe ETF, ťažobných spoločností, alebo rôznych zlatých fondov. To znamená, že každý Nemec alokoval približne 130 gramov, resp. 2,8% svojho celkového bohatstva práve do zlata. Z toho vyplýva, že nemeckí obyvatelia vlastnia približne 7500 ton zlata. Nárast jedného percentuálneho bodu záujmu o zlato by znamenal dodatočných 3300 ton, čo je výrazne viac ako ročná produkcia zlata.
Štatistika najväčšej americkej mincovne, US Mint, takisto vyvracia úvahy o bubline. Predaj fyzického zlata dosahuje oveľa nižšie úrovne, ako by sme v čase eufórie predpokladali. Minulý rok sa predalo menej 1-uncových mincí American Eagle ako v roku 1999, kedy nakupovala americká populácia zlaté mince s cieľom "ochrániť" sa pred kolapsom, ktorý mohol podľa nich nastať prechodom na rok 2000. Za posledných 10 rokov získali americké podielové fondy približne 2,5 bilióna dolárov, z čoho iba 12 miliárd putovalo do fondov drahých kovov – to predstavuje zanedbateľný pomer 0,5%. Takto podľa niekoho vyzerá bublina?
Kapitál nachádzajúci sa v sektore zlatých ťažobných spoločností taktiež naznačuje, že zlato sa nachádza veľmi ďaleko od fázy mánie. Podľa spoločnosti Sprott Asset Management, firmy v sektore ťažby zlata získali počas posledných 11 rokov kapitál vo výške $80 miliárd. Toto množstvo bolo na Nasdaqu v roku 2000 upísané za 3 mesiace.
Analytici na trhu so zlatom takisto neprejavujú euforické očakávania. Býva zvykom, že pred koncom každej bubliny by mal konsenzus analytikov poslať cieľové ceny ešte omnoho vyššie, ale v prípade zlata sme nič také doposiaľ nevideli. Prieskum agentúry Reuters ukázal, že priemerné očakávania analytikov v roku 2011 sa pohybujú na cene $1450 za jednu uncu. Prieskum LBMA (London Bullion Market Association) hovorí o priemernej očakávanej cene zlata v tomto roku na úrovni $1457. Najvyššia cieľová cena dosiahla $1632 a najnižšia $1268. Podľa prieskumu Barclays, žiaden zo 100 oslovených inštitucionálnych investorov neočakáva, že zlato sa v roku 2011 ocitne medzi najvýkonnejšími aktívami. Práve naopak, zlato získalo druhý najväčší počet hlasov - hneď po zemnom plyne - že bude najmenej výkonnou investíciou v tomto roku. Čo je ešte zaujímavejšie, odhady analytikov očakávajú prudký prepad ceny zlata v nasledujúcich rokoch. Priemerné cenové odhady sú nasledujúce: rok 2012 - $1400, rok 2013 - $1231 a rok 2014 - $1159. Takto sa jednoducho klasická bublina nespráva.
Finálna akcelerácia trendu zvykne vyhnať cenu vysoko nad jej kĺzavé priemery. Nasledujúci obrázok ukazuje, že Nasdaq sa na jar roku 2000 obchodoval viac ako 50% nad 200-dňovým kĺzavým priemerom. O rok neskôr sa prepadol takmer 50% pod 200 dňovú líniu. Takáto extrémna volatilita je typická pre poslednú fázu daného trendu.
Avšak, ak sa pozrieme sa odchýlky ceny zlata od 200 dňovej línie, môžeme povedať, že vidíme stabilný býčí trh, ktorý zatiaľ neukazuje žiadne výrazné pohyby smerom nahor. V súčasnosti sa cena zlata obchoduje menej ako 10% nad kĺzavým priemerom, čo znamená, že sme veľmi ďaleko od situácie panických nákupov.
Nasledujúci obrázok ukazuje, že nielenže na zlate nie je bublina, ale dokonca, že zlato a s ním spojené aktíva môžeme považovať za podhodnotené.
Zlato a akcie zlatých ťažobných spoločností ako percento globálnych aktív
Ak by sa podiel zlata v portfóliách mal znova vrátiť na úrovne pred začiatkom 70. rokov, znamenalo by to prílev $9 biliónov, čo pri súčasnej cene zlata zodpovedá viac ako 5,5 miliardám uncí, čo je takmer o tretinu viac zlata ako bolo doteraz vyťaženého a štvornásobok známych rezerv.
O bubline na zlate môžeme začať uvažovať, keď sa cena tohto žltého kovu bude meniť o $100, $200 za jeden deň (oboma smermi). Práve takáto obrovská volatilita je charakteristická pre posledné fázy silných býčích trhov, ktoré sa končia euforickými nákupmi, pretože mnoho investorov začne mať dojem, že cena bude neustále rásť a im uteká vlak. Vtedy budeme kontrolovať svoje investičné účty niekoľkokrát denne a budeme mať ohromnú radosť ako sme na zlate a akciách ťažobných spoločností zarobili. A práve to bude ten správny čas zbaviť sa všetkého zlata, ktoré držíme v portfóliách. Argumenty, ktoré sme predostreli neznamenajú, že zlato už bude iba rásť až nakoniec dosiahne svoj vrchol niekde v stratosfére. To určite nie. Skôr naopak, môžeme sa dočkať prudkých pohybov aj smerom nadol, ktoré však budú sprevádzané ešte väčšími nákupmi a následným strmším rastom. Pokiaľ takéto niečo nezažijeme, hovoriť o zlate ako o bubline by bolo tak trochu zavádzajúce.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7231 | 19.71 % |