Dobrá správa: na to, aby ste zarobili nepotrebujete byť ekonomický génius

Rok 2012 sa nakoniec ukázal v úplne inom svetle, než si väčšina z nás myslela. Ja osobne som mal na jeho začiatku dosť negatívny postoj, najmä čo sa európskych ekonomík týkalo. Po jeho skončení som potom mal viac či menej pravdu. Ale na druhú stranu som bol skeptický aj k rastu akciových trhov, čo sa na rozdiel od vývoja ekonomiky nevyplnilo. Lenže nemali by akciové trhy kopírovať alebo aspoň sa správať v súlade s reálnou ekonomikou?

Viac ako 25 rokov sa živím ako trader, tvorca trhu a správca fondu, takže teraz už by som to mohol vedieť. Samozrejme, že akciové trhy a ekonomika sú prepojené, ale len zriedkakedy na dennej alebo dokonca mesačnej báze. Najčastejšie ide o nesúlad medzi očakávaniami a súčasnou realitou. To všetko len umocňuje kritická úloha menovej politiky, ktorá má na svedomí sentiment a stanovovanie trhovej ceny, ktoré sa od reálnej ekonomiky líšia. To je dnes zrejmé hlavne v Európe, kde sa vyskytujú zdanlivo nelogické kombinácie historických maxím ako u nezamestnanosti, tak u akciových trhov. Trhy sa totiž vyšplhali na predkrízové rekordy z rokov 2007 až 2008.

História nám ukazuje, že podobný nesúlad má svoje limity a dátumy expirácie. Buď sa dramaticky zlepší stav ekonomiky, alebo sa naopak trhy budú musieť vyrovnať s poklesom. Aby sme túto rozdielnosť medzi ich vývojom pochopili v historických súvislostiach, môžeme sa pozrieť na rozdiel medzi širšími akciovými indexmi, ako je potrebné MSCI World, a nemeckým indexom podnikateľskej klímy IFO. Nesúlad medzi slabým výkonom ekonomiky, ktorý tento index sleduje, a akciovými trhmi tento rok dosiahol extrémnych hodnôt. Podobné sme mohli pozorovať pred krachom trhov v roku 2000. To síce nie je práve dobré znamenie, ale treba myslieť aj na to, že túto rozdielnosť možno dvojakým spôsobom zmierniť: buď klesnú akcie, alebo sa ekonomika spamätá.

Z hľadiska fundamentov sú akciové trhy len podpriečinkom celej ekonomiky, alebo ak chcete HDP. Tým pádom musia akcie do určitej miery korešpondovať s vývojom ekonomiky a zároveň sa držať ďalších oblastí ekonomiky, ako je inflácia a produktivita. Dlhodobý býčí trh ide zvyčajne ruka v ruke nielen s ekonomickým rastom, ale aj so zvýšenou výrobou a rizikovými prémiami. A ešte dôležitejšie je to, že na reálnom býčom trhu zarobia všetci - ako bohatí, tak chudobní. To všetko napriek nižšej miere nezamestnanosti, vyššej výrobe a investíciám. Pri súčasnom raste cien ale všetky uvedené výhody bohužiaľ neplatia.

Ako sa teda majú investori vysporiadať s touto investičnou hádankou? Pre skúsených investorov sú vyššie uvedené ekonomické vzťahy vlastne k ničomu. Investorovi, ktorý by chcel riskovať nelikvidné aktíva, je nakoniec pripočítaná riziková prémia. Tá sa pohybuje v závislosti na inflácii, aktuálnych úrokových sadzbách a priemerných príjmoch z dividend danej akcie. Z logiky veci musia mať akcie vyšší výnos ako dlhopisy - aby sa tak kompenzovala ich nižšia likvidita.

Keď vlani v júli šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi uisťoval svet, že urobí pre záchranu eurozóny čokoľvek, spôsobil presun k menej likvidným aktívam. Podarilo sa mu totiž odstrániť nádych negatívneho potenciálu dlhopisov, a nepriamo tým podporil aj akcie. Ale opäť musím zopakovať, že ako investori tomu ani rozumieť nemusíme. Ak sa totiž budeme držať jednoduchých pravidiel pre investovanie, nemusíme analýzy stavu reálnej ekonomiky konfrontovať s oceňovaním akcií. Nič nám tak nebráni byť ekonomickými agnostikmi.

Americký investor Harry Browne vytvoril v 70. rokoch minulého storočia tzv permanentné portfólio. Jeho princíp je naozaj jednoduchý. Investujte 25 percent do každej zo štyroch tried aktív, tzn. do akcií, dlhodobých štátnych dlhopisov, kovov a zvyšok dajte do hotovosti. Pripadá vám to príliš nudné? Tak sa pozrite na štatistiku: ročný výnos z tejto alokácie bol od roku 1972 do 2011 priemerne 9,5 percenta. V reálnom vyjadrení pritom ročný zisk neklesol pod 4,9 percenta. To je oveľa výnosnejšia investícia ako dávajú akciové trhy, ale zahŕňa v sebe oveľa menšie riziko! Ak by ste v roku 1972 takto investovali 10 000 dolárov, potom by sa vám do roku 2012 zhodnotili na 377 193 dolárov.

To ale neznamená, že sa aktívne obchodovanie nevypláca. Pomáha nám to pochopiť, že je rozumné mať nejaký "hlúpy model" ako záchrannú brzdu alebo referenčný rámec. Väčšie riziko alebo zmeny v alokácii potom zvolíte len vtedy, keď má jedna zo zložiek výrazne navrch alebo existujú presvedčivé signály, že sa nemýlite. Tento nápad potom vylepšil slávny hedžový manažér Ray Dali z investičnej firmy Bridgewater a nazval ho ako model do každého počasia. Ako už napovedá názov tejto stratégie, dokáže sa vyrovnať s akoukoľvek ekonomickou situáciou. Výsledky tohto modelu sú pritom veľmi presvedčivé. Jeho ročný výnos sa od roku 1996 pohybuje okolo 12 percent. Vďaka tomu sa Bridgewater stal najväčším fondom na svete, v súčasnosti spravuje približne 141 miliárd dolárov.

Hlavný rozdiel medzi týmito modelmi je, že ten od Harryho Browna pomáha rozložiť aktíva, zatiaľ čo Ray Dali a jeho Bridgewater radí, ako rozložiť riziko. Spoločné však majú to, že ani u jedného nezáleží na vývoji trhu. Počítajú totiž s dôležitou podstatou obchodovania: nevieme, čo sa stane zajtra, nevieme kam ideme, ale zisk si vezmeme v prvom rade z rizikovej prémie. Krása takého investovania spočíva v tom, že nemusíme rozumieť vzťahu medzi ekonomikou a akciovými trhmi na to, aby sme investovali efektívne. Keď navyše vezmeme do úvahy súčasné nepredvídateľné intervencie do makroekonomiky, mohol by nám tento prístup uľaviť v snahe porozumieť všetkému okolo. A dáva tiež výhodu každému investorovi, ktorý nevidí do hlavy mocným politikom a centrálnym bankárom.

Investor by mal túto stratégiu opustiť len v prípade, že má veľmi nutkavý pocit alebo presvedčenie, že sa niečo stane. Ja osobne alokujem svoje investície zo 70 percent do modelu do každého počasia. V roku 2012 sa mi tak podarilo vytvoriť slušný zisk, a to aj keď som sa takmer v sto percentách svojich veľmi konzervatívnych predpovedí trhu mýlil. Zvyšných 30 percent som použil ako poistku proti tzv. čiernym labutiam alebo na príležitostné investície. Práve teraz sa mi začínajú páčiť dlhodobé investície do subsaharskej Afriky. A aká je odpoveď na úvodnú otázku tohto článku? Akciové trhy sa môžu od reálnej ekonomiky líšiť len na obmedzenú dobu, ale na racionálne uvažujúcich investorov to rovnako nemá žiadny vplyv. Investície sú o logickom uvažovaní a racionalite, a nie o genialite. A to je dobrá správa pre nás všetkých.

Autor: Ole S. Hansen | stratég komoditných trhov | www.saxobank.sk

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Volatilita: 10 kľúčových posolstiev pre investorov

Z času na čas sa akciové trhy nevyhnú príležitostným návalom zvýšenej volatility. Takéto zvraty, pokiaľ ide o dôveru trhu, môžu byť dôsledkom ekonomickej neistoty, zmien monetárnej alebo fiškálnej pol

Chcete obchodovať akcie a pritom nebyť vystavený riziku pokl

Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania akcií. Môže poskytnúť zaujímavú príležitosť pri relatívne ní

Desatoro pre úspešné investovanie do zahraničných akcií

Microsoft, Google, Apple – stať sa vlastníkom akcií týchto a tisícoviek ďalších zahraničných spoločností nie je ani nemožné, ani príliš zložité. Na Slovensku je veľké množstvo aktívnych investorov,

Ako si vybrať obchodníka

Keď sa investor rozhodne vstúpiť do sveta akcií, prvým krokom je výber obchodníka, ktorý mu sprostredkuje prístup na burzy, na ktorých chce obchodovať. Dôležitým bodom pri výbere obchodníka je zist

Čo je burzový index?

Burzové indexy majú nezastupiteľnú úlohu. Investor dokáže podľa nich určiť aká nálada panuje na burze.Každý investor by mal poznať najvýznamnešie svetové indexy a pravidelne sledovať ich hodnoty.

CedThumbnails