Nastal čas investovať do uhlia

Uverejnené: utorok, 28. jún 2011, 10:30

Od fukušimskej tragédie sa príliš nedarí uránu, čo veľmi dobre dokumentuje prepad uránových baní (URA:arcx). Výrazne ho však nahrádza nárast uhlia. To je možné obchodovať cez ETF s názvom KOL. Dôvody prečo má uhlie perspektívu uvádza Marin Katusaz Casey Research:

Cena uhlia pokračuje vo svojom raste aj v čase, kedy ostatné komodity klesajú. Takýto vývoj je zapríčinený očakávaniami, že produkcia uhlia opäť nebude stačiť dopytu po tejto komodite. Výsledok? Rekordné zisky veľkých producentov uhlia ako Xstrata, zvýšený počet akvizícii v Indii –krajine predstavujúcej obrovský dopyt po uhlí, nedostatok elektrickej energie v Číne a „horúca“ debata o dani na uhlie v Austrálii, kde zaznamenáva ťažobný sektor uhoľných baní obrovský investičný dopyt.

Spotové ceny uhlia za posledné 4 roky

Cenové vrcholy v druhej polovici roku 2008, ktoré boli neudržateľné a počas krízy zanikli, trochu kazia tento obrázok. Predstavme si ho teda bez týchto „spikov“. To, čo dostanete potom, je takmer neprerušený vzostup spotovej ceny metalurgického a termálneho uhlia v posledných 4 rokoch. Metalurgické uhlie, ktoré sa používa na výrobu ocele a je takisto známe pod názvom koksovateľné uhlie, zdvojnásobilo svoju cenu, kedy vyrástlo z $80 za jednu tonu v polovici roku 2007 na viac ako $160. Termálne uhlie, ktoré sa spaľuje, aby sa z neho následne vyrobila elektrina, narástlo z $45 za tonu na takmer $80.

Existuje niekoľko krajín, ktorých sa prudký rast uhlia dotýka. Austrália je najväčší exportér uhlia na svete a termálne uhlie je zodpovedné za 80% vyrobenej elektriny. Čína ťaží viac uhlia ako ktorákoľvek krajina, ale stále dováža viac, aby bola schopná uspokojiť svoje potreby na výrobu elektriny a ocele. Čínska ľudová republika ročne vyťaží a spáli viac ako tri miliardy ton tejto čiernej hmoty. India, ktorej ekonomika rastie 8% p.a., zažíva niekoľko miliónový nedostatok uhlia.

V Austrálii momentálne prebieha diskusia o zavedení daní na uhlie; tá by mala vstúpiť do platnosti v polovici roku 2012. Zástancovia takéhoto kroku tvrdia, že daň je nevyhnutná, aby prinútila krajinu, ktorá je závislá od produkcie uhlia, vydať sa na cestu k čistejším energiám. Avšak debata o takejto dani má za následok obrovskú vlnu kritiky zo strany uhoľného priemyslu, ktorý v Austrálii dosahuje veľké rozmery. Podiel Austrálie na celosvetových dodávkach termálneho uhlia predstavuje 19% a pri koksovateľnom uhlí je to až 59%. Hodnota týchto priemyslov dosahovala v roku 2009 $18miliárd, resp. $40 miliárd. Očakávaný rast ceny uhlia v najbližších rokoch znamená, že plány na expanziu austrálskych ťažobných spoločností sú veľké. Ak by sa zaviedla daň, uhoľný priemysel v Austrálii sa nechal počuť, že by musel pouzatvárať bane, čo by pre krajinu znamenalo nižšie daňové výnosy a vyššiu nezamestnanosť. Odporcovia dane taktiež tvrdia, že takýto krok by spravil z Austrálie krajinu, ktorá je energeticky viac závislou.

Ďalší argument proti zavedeniu dane spočíva v tvrdení, že znížená ťažba v Austrálii by v skutočnosti vyústila do celosvetovo vyšších emisií, pretože elektrárne V Číne a Indii by jednoducho používali uhlie horšej kvality, aby sa dokázali vyrovnať s nedostatkom. Austrálske termálne uhlie je pravdepodobne najlepšie na svete, s vysokým energetickým obsahom a s malým množstvom nečistôt. Termálne uhlie z Indonézie má iba 70% energetickej hodnoty v porovnaní s austrálskym, čo znamená, že by sa muselo vyťažiť, spracovať a distribuovať oveľa viac uhlia.

Nová správa z austrálskeho ministerstva poľnohospodárstva ukazuje, že plánované investície v ťažobnom sektore krajiny sa vyšplhali na rekordných $173,5 miliardy. Toto číslo v sebe zahŕňa rozvojové plány pre 94 nových projektov. Značné množstvo z plánovaných investícií pochádza zo spoločností ťažiacich uhlie, ktoré majú peniaze na „míňanie“, pretože súčasné ceny uhlia pre ne znamenajú rekordné zisky. Spoločnosť Xstrata, najväčší svetový exportér termálneho uhlia, očakáva 83% rast čistého príjmu v tomto roku.

Čína je ďalším veľkým producentom uhlia, ale aj napriek tomu pociťuje nedostatok uhlia. Súčasný prudký rast tejto ekonomiky si vyžaduje veľa ocele; len v tomto roku čelí Čína nedostatku metalurgického uhlia vo výške 56 miliónov – očakávaná produkcia by mala dosiahnuť 513 miliónov ton, ale spotreba prevýši 569 miliónov ton. Ázijský obor importoval v roku 2010 až 47 miliónov ton a aj napriek tomu, že ročná domáca produkcia koksovateľného uhlia by mala vzrásť na 80 miliónov ton do roku 2015, posledné odhady predpovedajú 100 miliónový ročný nedostatok tohto druhu uhlia počas rovnakého obdobia.

A nie je to iba koksovateľné uhlie, ktoré Čína potrebuje. Nedostatok dodávok termálneho uhlia je hlavným vinníkom očakávaného deficitu elektrickej energie, ktorý by mal v lete dosiahnuť 30 miliónov kilowattov – najväčší nedostatok za posledné roky. Dlhotrvajúce obdobia sucha, ktoré zničili kapacity vodnej energie, situácii taktiež nepomohli. 20 čínskych provincií už funguje na prídelovom systéme elektrickej energie, zahŕňajúc aj priemyselné „srdce“ krajiny. Väčšine priemyselných odvetví bolo prikázané zmenšiť spotrebuje elektriny, inak budú vystavené rôznym tarifám. Produkcia väčšieho množstva uhlia nie je riešením – vláda priznala, že Čína sa nachádza blízko vrcholu produkčnej kapacity uhlia.

India sa rovnako borí s nedostatkom uhlia. V apríli sa jej podarilo importovať 32 miliónov ton termálneho uhlia, avšak pôvodne požadovala až 37 miliónov ton. Koncom marca, 26 indických tepelných elektrární vyhlásilo, že ich zásoby uhlia dosahujú kritické hodnoty, z toho 10 elektrární disponovalo so zásobami, ktoré im vystačovali iba na 4 dni. Nasledujúci týždeň po zverejnení tejto správy zvolal premiér krajiny mimoriadnu schôdzu na ktorej sa rozoberal problém uhoľného deficitu, ktorý sa počas najbližších 12 mesiacov odhaduje na 112 miliónov ton.

Naše rozprávanie by mohlo pokračovať aj ďalej, kde by sme sa mohli zaoberať ďalšími krajinami, ktoré nevyhnutne potrebujú uhlie, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, ale podstata „problému“ by mala byť každému jasná. Globálna produkcia uhlia, vo vzťahu k existujúcej infraštruktúre, dosahuje maximá a tak by sa výroba mohla zvýšiť jedine vtedy, ak by sa do prevádzky uviedli nové bane, vybudovali potrebné železničné trate a pod. Cena uhlia stabilne rastie primárne z jedného a veľmi jednoduchého dôvodu – nesúladu medzi dopytom a ponukou. Väčšina priemyselných expertov v tomto sektore sa zhoduje, že situácia sa tak skoro nezlepší a rast ceny bude pokračovať aj v najbližších rokoch.

Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Investičné šperky s prírodnými farebnými diamantmi sú záruko

Investícia do diamantov je skvelou voľbou, ako bezpečne uložiť voľné finančné prostriedky a v priebehu desiatok rokov ich zhodnotiť. Klenoty s diamantmi totiž môžu skvelo doplniť investičné portfólio,

Ceny ropy rastú. No čo bude ďalej?

Americký prezident Donald Trump včera odstúpil od jadrovej dohody s Iránom. Tá bola uzavretá jeho predchodcom Barackom Obamom ešte v roku 2015. Očakáva sa, že zásoby ropy by mali z tohto dôvodu v treť

Blížiace sa zasadnutie OPEC je kľúčovým faktorom súčasných k

Politická neistota okolo amerického prezidenta Donalda Trumpa a okolo jeho schopnosti presadiť plánované stimuly, ovplyvňuje finančné trhy. Ďalším zo škandálov, ktoré poznačili aktuálny prezidentský ú

Investori na celom svete skupujú farebné diamanty

Ceny extrémne vzácnych ružových diamantov vzrástli za ostatných 8 rokov o 180% a sú na historických maximách. Žlté diamanty sa zhodnotili o 90% a modré o 70%. Uvádza to Fancy Color Diamond Index, z kt

Dve najväčšie svetové ťažobné spoločnosti a trh so šperkami

V roku 2016 výrazne vzrástol záujem o neopracované diamanty. Spoločnosť Alrosa oznámila 26% medziročný rast tržieb a konkurenčnému De Beers podľa výpočtov Rapaport News, vydavateľa uznávaných diamanto

CedThumbnails