Dočkáme sa vo francúzskych voľbách prekvapenia na poslednú chvíľu?
- Uverejnené: štvrtok, 02. marec 2017, 22:04
- Investori sa obávajú, že hlavou piatej najväčšej ekonomiky by sa mohla stať populistka.
- Prieskumy verejnej mienky síce naznačujú, že Le Penová postúpi do druhého kola, avšak pravdepodobne ho nevyhrá.
- Aj keby voľby vyhrala, skutočnú moc získa len ťažko
- Na vyvolanie paniky však stačí aj to, že Národný front nikdy nebol tak blízko k uchopeniu moci.
- Takzvaný „Le Penovej efekt“ je na finančných trhoch viditeľný už teraz.
Nadchádzajúce francúzske prezidentské voľby (prvé kolo sa uskutoční 23.apríla a druhé 7.mája), spôsobujú investorom po celom svete vrásky na čele. Všetci sa boja prekvapenia na poslednú chvíľu, aké sme vedeli v prípade amerických prezidentských volieb. Investori sa obávajú najmä možnosti, že do čela piatej najväčšej ekonomiky sveta sa dostane predstaviteľka populistickej politiky. Marine Le Penová má v prieskumoch naozaj veľmi silné postavenie. V posledných týždňoch využila škandál „Penelopegate“ a hnev najchudobnejších francúzskych predmestí na získanie nových priaznivcov.
Podľa prieskumov by Le Penová mala v prvom kole získať približne 27 percent hlasov, čo je výrazne viac ako ostatní kandidáti. Nedávny prieskum však ukázal, že v druhom kole by dostala len 40 percent hlasov, kým jej najväčší protivníci - Francois Fillon až 43 percent a Emmanuel Macron 42 percent. Pred pár týždňami bola jej popularita ešte nižšia - okolo 35 percent.
Takmer každodenné zverejňovanie prieskumov počas prezidentskej kampane je dlhoročnou francúzskou tradíciou. Čaká sa preto, či ďalšie prieskumy tento trend potvrdia alebo vyvrátia. Zdá sa, že prezidentské voľby budú veľmi tesné a že Národný front bude veľmi blízko k dosiahnutiu moci. Tieto všetky faktory postačujú na to, aby medzi investormi vznikla panika.
„Le Penovej efekt“ je skutočný
Na finančných trhoch je tzv. Le Penovej efekt viditeľný už teraz. Investori stále viac špekulujú s francúzskym štátnym dlhom. Objem obchodovania s ním v januári „explodoval“ na úroveň 236,1 miliardy eur, čo zodpovedá v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárastu o 40 percent.
Francúzsky akciový index CAC 40 sa na začiatku roka obchoduje na oveľa nižších úrovniach ako ostatné európske indexy a to aj napriek dobrej výsledkovej sezóne. Klesol o 0,3 percenta, zatiaľ čo nemecký index DAX o 1,9 percenta narástol a britský index FTSE100 stúpol o dve percentá.
Vidieť pod pokrievku
Ako francúzsky občan si však dovolím tvrdiť, že vidím do situácie trochu lepšie ako trh. Myslím si, že strach zahraničných investorov, ktorí držia okolo 60 percent štátnych dlhopisov krajiny, je prehnaný a je väčšinou vyvolaný neznalosťou francúzskeho inštitucionálneho systému.
Áno, prieskumy sú spoľahlivé a hlasy v prospech Národného frontu sú v anketách dobre spočítané. To sa nedalo povedať v prípade D. Trumpa, alebo referenda o brexite. Obe situácie totiž predstavovali nový politický fenomén, ktorý bolo ťažké predpokladať. Ešte pred niekoľkými rokmi neboli stúpenci Národného frontu ochotní verejne vyjadriť svoju politickú orientáciu a vo všetkých prieskumoch boli ich hlasy výrazne podcenené. To vysvetľuje, prečo sa prieskumom nepodarilo predpovedať druhé miesto Jeana-Marie Le Pena v prezidentských voľbách v roku 2002. Avšak to je minulosť. Myslím si preto, že by sme sa vo voľbách nemali dočkať veľkého prekvapenia v prospech Národného frontu.
Myslím si, že Národnému frontu by vytvorili možnosť vyhrať voľby iba výnimočné okolnosti. Napríklad bezprecedentne malá volebná účasť. Počas piatej republiky, od roku 1958, bola priemerná účasť v prvom kole 80 percent a v druhom kole 81,5 percenta. Vo všetkých voľbách, v ktorých sa Národný front kvalifikoval do druhého kola, došlo k výraznému nárastu účasti, až o osem bázických bodov v prezidentských voľbách 2002.
Mnohé štúdie potvrdzujú, že voliči radšej prijmú „menšie zlo“, než ako by malo dôjsť k víťazstvu Národného frontu. V krajských voľbách v roku 2015 napríklad strana nevyhrala ani v jednom z 13 regiónov, v ktorých sa kvalifikovala. Marine Le Penová preto podľa môjho názoru nebude schopná získať dostatok hlasov k prekročeniu 50 percent.
Za predpokladu, že hlasovania sa v prvom kole zúčastní desať miliónov občanov a v druhom kole bude miera účasti 81,5 percenta, Národný front by potreboval na víťazstvo osem miliónov hlasov. Pravdepodobnosť úspechu Le Penovej sa zníži, ak sa zvýši volebná účasť. Ak by Le Penová dostala 40 percent hlasov, ktoré jej prisudzujú prieskumy, stále jej budú chýbať ďalšie dva až tri milióny hlasov k tomu, aby sa stala prezidentkou.
Aby sa kandidát stal prezidentom, je v Francúzsku nevyhnutné získať aj hlasy občanov nad 60 rokov. Starší voliči však majú tendenciu nevoliť Národný front. Dôvodom je hrozba odchodu od eura a z toho vyplývajúci negatívny vplyv na ich úspory. Títo voliči majú zároveň vo všetkých voľbách najvyšší podiel účasti. Národný front sa aj z toho dôvodu snaží v poslednej dobe svoj anti postoj k EÚ zmierniť. Je ale nepravdepodobné, že nová rétorika zmení aj postoj starších voličov. Prevláda u nich zvyčajne sklon voliť pravicového kandidáta, teda v tomto prípade F. Fillona.
Toto všetko nasvedčuje, že hoci preferencie Marine Le Penovej rastú, má len veľmi malú šancu stať v skutočnosti francúzskou prezidentkou.
A čo ak by predsa?
Dôsledky na inštitucionálnej a politickej úrovni :
Marine Le Penová vo funkcii by sa veľmi rýchlo dostala do nepohodlnej pozície prezidenta, ktorý by bol zbavený všetkej reálnej moci. Je totiž takmer isté, že Národný front si v nadchádzajúcich voľbách, naplánovaných na 11 a 18. júna, nebude schopný zabezpečiť parlamentnú väčšinu.
Z tohto dôvodu bude krajina v situácii „núteného spolužitia“. Stalo by sa tak po štvrtý raz od roku 1958 a prvý krát od referenda zo septembra 2000. Práve toto referendum chcelo v prípade „núteného spolužitia“ dorovnať mandát prezidenta s mandátmi poslancov v parlamente. Chýbajúca podpora parlamentu tak zabráni Marine Le Penovej zorganizovať referendum o členstve v EU, ktoré plánuje. Hoci je vyhlásenie referenda výsadou prezidenta (článok 11 Ústavy), môže byť zorganizované len na návrh vlády alebo spoločným návrhom Národného zhromaždenia a Senátu. Marie Le Penová by dokonca nebola schopná vykonať ani väčšinu svojich ekonomických opatrení.
Dôsledky pre francúzsky index CAC 40 :
Je pomerne jednoduché predvídať dopady pre francúzsky akciový trh. Ten by zaznamenal ako následok víťazstva Marine Le Penovej prudký pád nadol. Historicky však majú francúzske prezidentské voľby na finančné aktíva len okrajový vplyv. Výnimkou boli len voľby prezidenta piatej republiky, ktoré v roku 1981 zaznamenali pozoruhodný výsledok.
Vyhral vtedy socialistický kandidát François Mitterrand. Index CAC40 potom v priebehu 30 dní po prvom kole klesol o takmer 20 percent. Investori sa totiž obávali, že po Champs Elysées sa budú promenádovať sovietske tanky. Podobný scenár je možný aj v prípade výhry Národného frontu, aspoň dovtedy, kým by zahraniční investori zistili, že nový prezident je de facto impotentný.
Dôsledky na francúzske vládne dlhopisy a na fiškálnu udržateľnosť :
Hlavné obavy zahraničných investorov sa v súvislosti s politickými rizikami sústreďujú na silný rast úrokových sadzieb. V roku 2007 úrokové náklady francúzskych dlhopisov (sú druhou najväčšou oblasťou výdavkov štátu) predstavovali 2,5 percenta HDP. V roku 2016 to bolo v dôsledku znížených úrokových sadzieb, a to aj napriek značnému zvýšeniu verejného dlhu, iba 1,7 percenta HDP.
Podiel francúzskych platieb úrokov z vládnych dlhov k HDP je nižší ako u väčšiny európskych krajín (Veľká Británia, Taliansko, Španielsko), len s výnimkou Nemecka. Vzhľadom k dlhej splatnosti francúzskeho dlhu (sedem rokov), by zvýšenie úrokových mier o jeden percentuálny malo dopad na tento pomer len 0,14 percenta. Aj v prípade zvyšovania úrokových sadzieb sa očakáva, že úrokové náklady budú v rokoch 2017 a 2018 klesať. Do splatnosti sa totiž dostanú dlhy vydané uprostred finančnej krízy.
Za predpokladu, že výnos desať ročných francúzskych dlhopisov bude na úrovni štyroch percent, ročná miera inflácie na dvoch percentách a medziročný rast HDP vo výške jedného percenta, reálny dopad pre štátny rozpočet zostane rovnaký. Následne by sa úrokové náklady mali priblížiť roku 2012 až v roku 2020. V dôsledku toho by dopad vyšších úrokových sadzieb očakávaných pre tzv. „Le Penovej efekto“, alebo pre vonkajšie udalosti, ako napríklad rast inflácie, nemal mať na verejné financie po väčšinu nadchádzajúceho prezidentského volebného obdobia významný vplyv.
Autor: Christopher Dembik | ekonóm | Saxo Bank
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9092 | -0.65 % |
Škola investora
V praxi sa najčastejšie stretávame s tzv. bežnými akciami. S týmito akciami sú spojené právo podielať sa na zisku a na riadení. Tieto...
Ak ste sa rozhodli pre investovanie do podielových fondov, pravdepodobne sa trápite otázkou, ktorý fond si vybrať. V dnešnej dobe je na...
Sú to dlhové cenné papiere, ktoré väčšinou majú kupón, ktorý vypláca emitent dlhopisu jeho držiteľovi. V podstate sa dá povedať, že dlhopis je...