Monetárna politika centrálnych bánk sa stáva čím ďalej, tým viac a viac problematickejšou. Mnohí argumentujú, že za súčasnou krízou stojí najmä dlhodobá manipulácia úrokových sadzieb. Tak, ako nie je dobré, aby vláda určovala cenu masla, tak nie je dobré ani to, aby určovala cenu úrokov. Dlhodobo nízkymi úrokový sadzbami vytvára nerovnováhy ma trhu kapitálu, ktoré majú na celú ekonomike oveľa negatívnejší efekt, ako keby určovala práve cenu masla.
Avšak problém neleží len tam. Posledné kolo kvantitatívneho uvoľňovania a nákupy cenných papierov centrálnymi bankami vytvárajú nové problémy. Zdá sa tak, že každá monetárna politika má nakoniec viac neželaných negatívnych následkov ako tých pozitívnych. Poďme sa preto pozrieť na to, prečo hrozí centrálnym bankám insolventnosť a aké to môže mať následky.
Účtovníctvo centrálnej banky
Centrálna banka, tak ako každá spoločnosť, má svoju účtovnú knihu. Na strane aktív si vedie svoj majetok a na strane pasív si vedie svoje záväzky a svoj kapitál. Skutočne, každá centrálna banka má svoje základné imanie. Napríklad, v prípade ECB sú akcionármi členské krajiny eurozóny. Príklad bilancie centrálnej banky ukazuje nasledovná schéma, ktorú nám ponúka Robert Murphy:
Akcionári vložili do centrálnej banky $100 mld. dolárov. Centrálna banka kupuje pokladničné poukážky vlády a tak tlačí do obehu nové peniaze. Tieto peniaze končia buď v peňaženkách ľudí, v trezoroch bánk alebo ich držia komerčné banky v rezervách u centrálnej banky.
V tomto prípade vidíme, že centrálna banka vytvorila v ekonomike peniaze v hodnote $900 mld. dolárov, pričom jej základným kapitálom bolo vklad vlády vo výške $100 mld. Centrálna banka tak používa pákový efekt 1:10, keďže kapitál $100 financuje bilanciu v objeme $1,000.
Ako sa môže stať centrálna banka insolventnou
Centrálne banky sa snažia finančným trhom a ekonomike pomáhať cez nákupy cenných papierov. ECB to robí cez program SMP a Fed cez kvantitatívne uvoľňovanie. Poďme sa pozrieť na to, ako vyzerá hypotetická bilancia centrálnej banky po tom, ako vykoná operáciu nákupu napríklad 10-ročných dlhopisov.
Centrálna banka nakúpila v rámci kvantitatívneho uvoľňovania dlhopisy vlády v objeme $600. Tieto peniaze však na trhu sterilizuje a prinúti komerčné banky, aby si ich uložili u centrálnej banky. Rezervy komerčných bánk sa tak zvýšia o $600 miliárd. Celá bilancia centrálnej banky narastie na $1,6 bilióna dolárov. Kapitál však ostáva rovnaký, a pákový efekt centrálnej banky sa zvýši na 1:16.
A teraz si predstavme, že hodnota aktív centrálnej banky poklesne. Cena dlhopisov klesá s tým, ako rastú úrokové sadzby. Preto, ak úrokové sadzby narastú povedzme z 1% na 8%, tak centrálna banka dosiahne stratu. A táto strata musí byť započítaná voči kapitálu banky. Nasledujúci príklad ukazuje túto situáciu.
Vidíme, že hodnota dlhopisov sa znížila o $300 miliárd, čiže banka zaznamenala účtovnú stratu $300 miliárd, o ktoré sa musí znížiť kapitál banky. Kapitál tak klesne do záporných hodnôt a centrálna banka sa stáva insolventnou.
Fed sa blíži k insolventnosti
Ak sa pozrieme na reálne čísla tak zistíme, že bilančná suma Fedu je približne $2,4 bilióna, pričom kapitál Fedu je iba $57 miliárd. Fed tak používa páku 1:42. ECB má bilančnú sumu €1,9 bilióna, pričom kapitál banky bol len do nedávna €5,8 miliardy, čiže ECB používala pákový efekt 1:331. Od 29. decembra sa však ECB rozhodla zdvojnásobiť svoj kapitál, takže členské štáty sa poskladajú na sumu €5,8 miliardy. Pákový efekt ECB tak klesne „iba“ na 1:178.
ECB priamo nakúpila na trh iba €72 miliárd dlhopisov problematických krajín. FED však nakúpil cenné papiere v objeme až $2,1 bilióna. Celé toto portfólio Fedu je nechránené voči pohybu úrokových sadzieb. Nárast úrokových sadzieb o 1 bázický bod znamená stratu Fedu takmer miliardu dolárov.
A úrokové sadzby začali prudko rásť, tak ako sme ukázali v komentári „Koniec sladkého sna“. Fed tak dosahuje ohromné straty. Tie sa od ohlásenia kvantitatívneho uvoľňovania vyšplhali na $46 miliárd dolárov. Kapitál Fedu je však iba $57 miliárd dolárov. Ešte pár dní prepadu dlhopisov a Fed sa stane technicky insolventným.
Následky insolventnosti
Insolventnosť centrálnej banky však neznamená žiadny okamžitý problém, a tá môže fungovať aj so záporným základným imaním. Avšak túto situáciu treba riešiť. Centrálna banka musí požiadať vládu o zvýšenie základného imania, tak ako to spravila ECB. U Fedu je však ešte jedna možnosť, a to, že revalvuje hodnotu svojich zlatých rezerv, ktoré stále účtuje na úrovni $42. To by problémy Fedu dočasne vyriešilo.
Avšak črtá sa ďalší, a to omnoho väčší problém. Pokiaľ budú úrokové sadzby rásť, tak bude hodnota cenných papierov v držbe centrálnej banky klesať. Pokiaľ by skutočne začali rásť inflačné očakávania, tak Fed bude donútený pristúpiť na exitovú stratégiu - predávať svoje cenné papiere. Avšak ich hodnota poklesla. Znamená to, že zo systému dokáže sterilizovať iba oveľa menší objem peňazí ako do neho nalial. V ekonomike tak ostanú nové peniaze s inflačnými následkami.
A práve toto je dôvod, prečo si Bernanke nemôže byť vôbec na 100% istý, že dokáže poraziť infláciu, o čom sme viac písali v komentári „Bernanke je na smiech“. Kvantitatívne uvoľňovanie je hra s ohňom a Bernanke sa musí modliť, aby sa nárast úrokov zastavil. V opačnom prípade bude musieť dvíhať úrokové sadzby, čo položí ekonomiku na kolená. A navyše bude musieť prosiť kongres, aby zvýšil základné imanie v najväčšom svetovom hedžovom fonde – Fede. No teraz proti Bernankemu bude stáť Ron Paul, tak ako sme písali v komentári „Zrušme Fed“. Takže otázka hyperinflácie je oveľa vážnejšia, ako by sa mohlo zdať. Výborne o tom hovorí Taleb:
Všetky naše videá obsahujú slovenské titulky. (Ako si ich nastaviť v prípade, že ich nevidíte?)
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8593 | 4.59 % |