Podlá, neférová a úplne kontraproduktívna. To sú slová, ktoré mi prichádzajú na myseľ, keď premýšľam o ďalšom geniálnom pláne eurozóny. O dani z finančných transakcií (DFT).
Nedávno som sa zúčastnil relácie FXDebate na Bloombergu. Povedal som tam, že by sme sa mali pripraviť na znárodnenie významnej časti nášho bohatstva prostredníctvom zlodejských skonfiškovaní daní v štýle cyperského záchranného balíčka. Žiadny záchranný balík ale ani nebude treba. Štát vám peniaze zoberie tak či tak. V situácii obrovských štátnych dlhov a deficitov rozpočtov existuje len jedno miesto, kde sa dajú nájsť peniaze - v súkromnom sektore a na vašich bankových účtoch.
Jeden z mojich diskutujúcich kolegov poznamenal, že to nie je nič nové. Podľa neho sú všetky dane krádežou. A samozrejme má pravdu. Peniaze vysávané bez súhlasu jednotlivcov či obchodných spoločností a hrozba uväznením a násilím, to všetko sa rovná krádeži, či už ju vykonáva štát alebo banda gangstrov, bez ohľadu na to, čo človek dostane výmenou.
Niektoré dane ale vďaka svojej podstate škodia viac ako iné. Nízke dane z príjmov sú rozumné, pretože podnecujú k tvrdej práci a vytvárajú bohatstvo. Dane z nehnuteľností či z pridanej hodnoty sú vo svojom dopade menej priamočiare. Preto je všeobecne rozumnejšie maximalizovať daňové príjmy zo spotreby a držať ich nízko v prípade práce aj produkcie. Daňový výnos môže dokonca vzrásť, ak sa dane z príjmov znížia a naopak.
Ale niektoré dane sú kvôli svojej iracionálne a zlodejskej povahe mimoriadne neprijateľné a škodlivé. Daňové pravidlá by mali umožňovať daňové plánovanie, aby si človek mohol vybrať medzi rôznymi daňovými systémami a mať úžitok z ich konkurencie. Niekedy to môže znamenať implicitný súhlas s tým, že chcete pracovať, investovať a žiť v príslušnom daňovom režime aj namiesto nejakého vľúdnejšieho. Preto je blesková konfiškácia pre väčšinu ľudí neprijateľná, teda samozrejme okrem tých, ktorým nie je čo zdaniť. Ide o porušenie implicitnej dohody medzi občanom a vládou a dochádza tak k strate dôvery v budúce správanie vlády, čo vedie k tomu, že investori sa radšej nepredvídateľnému prostredie vyhnú. Myšlienka skrátenia veriteľov naproti tomu svoju úlohu má, pretože robí zodpovednými tých, ktorí vybrali nesprávny investičný nástroj. Pravidlá musia byť známe dopredu, inak sa dôvera zrúti. Presne to sa ale deje v nedomyslenej eurozóne každým rokom, a to vďaka chybnému správaniu európskych politických vodcov, ktoré hraničí s porušovaním ústavných princípov.
Vráťme sa ale k dani z finančných transakcií. Je to len ďalšia daň, ktorá jednoducho nedáva zmysel. Napriek tomu má pomerne širokú podporu verejnosti, ktorá bohužiaľ nepochopila, kto sú skutoční vinníci finančnej krízy. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že ich daň nepostihne.
Mnohé finančné inštitúcie, zástupcovia priemyslu, akademici aj experti upozorňujú, že ide o omyl. Faktom je, že sporitelia, dôchodcovia, podniky aj spotrebitelia budú DFT postihnutí prostredníctvom vyšších nákladov na penzijné transakcie, nižšej likvidity trhu a menej efektívnej alokácie kapitálu v reálnej ekonomike.
V skutočnosti sme vždy vedeli, že zavedenie dane z finančných transakcií je zlou správou. Staršou verziou toho istého si Švédsko v osemdesiatych rokoch zničilo trh. Za vynálezcu transakčných daní sa väčšinou považuje James Tobin, ktorý v sedemdesiatych rokoch navrhol daň z menových transakcií. Ale aj Tobin sa svojho dieťaťa neskôr zriekol, o čom sa ale dnes takmer nehovorí.
Pôvodná správa Európskej komisie, ktorá skúmala vplyv dane z finančných transakcií na hospodárstvo EÚ, spomínala ako dôsledok stratu pol milióna pracovných miest a 1,76 percent hospodárskeho rastu. Komisia vykonala monumentálny ťah orwellovských proporcií a objednala si novú správu. A čuduj sa svete, DFT má mať na rast ekonomiky EÚ vplyv pozitívny! Bola to jedna z najúbohejších manipulácií s dátami aj faktami, akej som bol kedy svedkom. Proste len ďalší klinec do rakvy európskej dôveryhodnosti...
Všeobecne sa tvrdí, že ak DFT zavedú všetci, bude všetko v pohode. To je ale omyl. Vyššie transakčné náklady, nižšia likvidita a zvýšená volatilita budú mať negatívny vplyv na rast ekonomiky celého sveta. V každom prípade je ale správne povedať, že zaviesť daň, ktorá vyženie investorov inam, sa takmer rovná šialenstvu.
Takže prečo je návrh na DFT vôbec na stole?
Nejedná sa totiž o žiadnu racionálnu či ekonomicky podloženú konštrukciu, ale len a len o konštrukciu čisto politickú. Tá koniec koncov úplne zodpovedá aktuálnej aktivite EÚ. Politikom, ktorí preukázali kolosálnu neschopnosť pri riadení svojich ekonomík, sa náramne hodí, že môžu použiť finančné trhy ako obetného baránka. V niektorých krajinách ide o úplne racionálnu, aj keď veľmi cynickú taktickú hru. Nemecká kancelárka Angela Merkelová túto kartu využila v politickom boji proti sociálnej demokracii, ktorá sa na ňu chystala tvrdo zaútočiť populistickým návrhom na daň z finančných transakcií. Merkelová prišla s vlastným návrhom, a týmto bola DFT definitívne zmetená z tém pre predvolebnú kampaň. Vo Francúzsku aj inde sa zase DFT radí do dlhého zoznamu nenávistných daní - daní uvalených na boháčov, finančné transakcie, banky, na kohokoľvek, kto, ako inak, nepredstavuje väčšinu voličstva. Ide prinajmenšom o nerozum, prinajhoršom o podlosť.
Aká je teda teraz situácia?
Prekvapenie sa nekoná. Racionálni Nemci ešte daň nezaviedli, ale francúzski závistlivci už áno. Nedávno som hovoril s jedným veľmi vysoko postaveným talianskym finančníkom, ktorý nariekal nad naivitou svojej vlády. "Ako obvykle o tom budú Nemci tárať, ale budú čakať a nechajú ostatné krajiny, aby daň zaviedli, pretrpeli si následky a potom zmenia názor," vyhlásil. Verí tomu, že Nemci DFT nikdy nezavedú, maximálne v nejočesanějšej verzii, aká bude možná. Tiež si skôr myslím, že ako náhle Merkelová vyhrá voľby, stane sa návrh na DFT veľmi nedôležitým. Medzitým sleduje taliansky finančník, ako talianske akcie a deriváty trpia nedbalými a chaotickým zavedením dane. Jeho riešenie? "Aktuálne učíme svojich investorov obchodovať cudzie akcie namiesto talianskych. " Všetci poznáme príslovie o odpílení si vlastného konára.
Ako daň z finančných transakcií funguje v praxi? Funguje tak, že významne ovplyvňuje toky medzi dotknutými a nedotknutými investičnými nástrojmi. Vo Francúzsku, kde sú daňou postihnuté iba niektoré cenné papiere, sú celkové objemy výrazne pod európskym priemerom. Objemy obchodov s nepostihnutými akciami však výrazne vzrástli, zatiaľ čo objem obchodov na zvyšku trhu sa prepadol. Ak alokácia kapitálu snáď bola pred zavedením dane primerane efektívna a racionálna, teraz už samozrejme nie je. A pochopiteľne, ako nástroj k vyhnaniu investorov zo zeme funguje DFT skvele. Presne toto je skúsenosť Švédska získaná v priebehu niekoľkých katastrofálnych rokov jednostranného zavedenia transakčnej dane týkajúcej sa domáceho trhu dlhopisov.
Zvýši DFT daňové výnosy?
Ani náhodou. Skutočný daňový výnos je typicky o viac než 50% nižší než aké boli očakávania, pretože ľudia nájdu spôsoby, ako daň obísť alebo jednoducho premiestniť svoje investície inam. To isté zažilo Švédsko, kde sa namiesto očakávaných 1,5 miliardy švédskych korún vybralo iba 80 miliónov. V najlepšom roku experimentu sa priemer blížil 50 miliónom, inými slovami trom percentám očakávanej sumy.
Veria skutočne vlády, že DFT nedopadne negatívne na trhy, ktorých sa bude týkať? Po pravde povedané, ide len o rétoriku. Je to absurdné a pokrytecké, ale talianski a francúzski úradníci teraz varujú pred očakávaným negatívnym dopadom dane na domáce dlhopisové trhy a vyššími nákladmi pri získavaní kapitálu. Teraz sa navrhuje výnimka týkajúca sa trhov, na ktorých sú vlády závislé. Tak tu sa byrokrati skutočne odkopali. Človeku to pripomenie, ako vysoké a málo zdanené platy si eurobyrokrati naďalej nárokujú a zároveň kážu úspornosť a "spravodlivé" daňovej príspevky zo strany všetkých ostatných. Pokrytectvo nebolo nikdy zjavnejšie.
Mnohí hovoria, že keď už nič iné, budú aspoň ľudia, ktorí spôsobili finančnú krízu, prostredníctvom DFT spravodlivo prispievať na kompenzáciu bolestného a strát, za ktoré sú zodpovední. Bohužiaľ tomu tak nebude. Vôbec nič nepoukazuje na to, že finančná kríza má čokoľvek spoločné s tradingom. Bola to otázka nezodpovedného požičiavania a nadmerného míňania zo strany štátu. Kríza nebola spôsobená ani investormi, ktorí si šetria na dôchodok, ani investíciami, ktoré smerovali do firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo. Tak teda aspoň banky? Ale kdeže, tie len po práve prenesú vzniknuté náklady na klientov, ktorí si danú transakciu želajú. To je ale normálny postup a ak chceme racionálne podnikanie a finančne silný bankový sektor, tak to ani inak nejde.
Inými slovami, verím v pravdivosť svojho úvodného tvrdenia. DFT je podlá. DFT je nefér. DFT je úplne kontraproduktívna. Je to zlá daň, ktorá nebude fungovať.
Mali by sme aspoň dúfať, že krajiny, ktoré bezhlavo zaviedli DFT v rozličných chaotických a nedomyslených verziách budú náležite potrestané realitou a budú nútené svoju politiku zmeniť a poskytnú ostatným tak zlý príklad, že už nikoho ani nenapadne sa znovu vydať touto cestou.
Aj vynálezca transakčné dane, James Tobin, došiel k názoru, že jeho teória je neudržateľná, takže dúfajme, že ostatní dôjdu čoskoro k rovnakému názoru. Európa sa namiesto DFT potrebuje zamerať na rastové a iné opatrenia, ktoré z nej urobia región, ktorý bude atraktívnejší k investíciám aj tvrdej práci. A na tom je potrebné začať pracovať teraz hneď.
Autor: Lars Seier Christensen | spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ | Saxo Bank
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |