Tajuplný Bermudský trojuholník na seba strháva pozornosť už po niekoľko generácií. Ja som si na neho spomenul aj v súvislosti s tým, že súčasná ekonomika sa nedokáže z podobného Bermudského trojuholníka dostať. Čokoľvek sa doň dostane, zmizne z dosahu radarov. Ide vlastne o čiernu dieru, kde ide rozum i veda bokom a namiesto nich nastupujú nádeje, povery, a kde aj odborníci rozprávajú nezmysly. Tí všetci, rovnako ako ja, len predstierajú, že skutočne rozumejú mechanizmom ekonomiky.
Bermudský trojuholník sa tiahne od Bermudských ostrovov k Portoriku a Miami. Ekonomika sa naproti tomu pohybuje medzi vysokým ocenením akcií, vysokou nezamestnanosťou a nízkym rastom a produktivitou. Tiež v Bermudskom trojuholníku ekonomiky môžete nájsť dôkazy, ktoré vysvetľujú väčšinu alebo možno aj celý problém dnešnej krízy. Lenže to by Hollywoodu nehralo do kariet - teda pardon, americkému Fedu.
A nehodí sa to ani bankám a ich analýzam, nieto ešte médiám. Nikto totiž nechce počuť realitu a fakty. Ľuďom ľahšie predajú tajomno a záhady! Ani vedecké vzdelanie už toľko neláka a ľudia radšej študujú aplikácie a virtuálnu realitu.
Koluje tiež jedna legenda, že priamo uprostred tohto trojuholníka by mohla pod hladinou ležať pochovaná Atlantída. A nachádza sa tu tiež moderná menová teória (MMT). Jej princíp je pritom veľmi jednoduchý: tlačiť a míňať peniaze, potom počkať a modliť sa za to, že raz bude lepšie.
Ekonomický Bermudský trojuholník (EBT) je čoraz ťažšie obhájiť. Už len preto, že neustále pripomínanie krízy nás všetkých stavia do defenzívy, takže nie sme schopní premýšľať ďalej než do budúceho štvrťroku. Všetci si naivne myslíme, že rizikový obchod môžeme ukončiť skôr ako ostatní. A menej cynickí investori (ako som ja) potom zjavne zastávajú teóriu, že niektoré veci treba zažiť, nie o nich len hovoriť.
Kam ďalej?
Politici nabehli už pred mnohými rokmi do jednosmerky, kde cúvanie buď nie je povolené, alebo nie je možné. Dosť už ale o politike. Dôležitejšie je zistiť, čo sa bude diať ďalej.
Keby mali politológovia vytvoriť jednoduchý model toho, ako Bermudský trojuholník funguje, potom by v prvom rade otestovali, z čoho vlastne súčasná politika vychádza. Žiadna politika a jej teória totiž nie je lepšia než jej premisa.
Premisou Fedu je pritom vytvárať pozitívny efekt bohatstva, ktorý podľa nich povedie k lepšiemu sentimentu a vyšším investíciám. Barometrom úspechu je tu akciový trh. Ale naozaj tento trh súvisí s bohatstvom? Akciové trhy síce majú za sebou úspešnú šnúru, avšak majú z toho nejaký úžitok aj obyčajní ľudia? Očividne nie. Akcie vlastní výlučne horných 10 percent populácie. A sociálna priepasť je teraz oveľa strmšia, než bola pred začiatkom krízy.
V Japonsku sú ešte ďalej a robia všetko pre vytvorenie bubliny. Slovo bublina by som tu rád zdôraznil. Politici už niekoľko rokov tvrdia, že je nemožné zistiť, kedy sa bublina začína nafukovať. Myslia si, že keď bubliny proaktívne vytvárajú, ide o transparentnejší proces. Ste z toho všetkého zmätení? Ja rozhodne áno, lenže pre mňa je abenomika už od začiatku nezmysel.
Premisy boli narušené, ale ako sa politici so svojím zlyhaním vyrovnajú? Zmenia snáď štýl vládnutia? Rozhodne nie, to by pre nich bolo horšie ako rúhanie! Jednosmerka predsa znamená, že môžete ísť iba dopredu, a nie cúvať. Možnosť voľby platí pre demokratické a kapitalistickej systémy, len s výnimkou krízových rokov. V časoch krízy totiž potrebujeme, aby boli vrcholoví predstavitelia našej krajiny, tzn. politici a centrálni bankári, predvídaví a viedli nás. Ich nadpozemský prehľad nás v poriadku dovedie až do zeme zasľúbenej, kde slnko nikdy nezapadá.
Lenže je potrebné podniknúť razantnejšie kroky. Stačí si vziať príklad z nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania z pera Japonskej centrálnej banky, ktoré bolo oznámené 4. apríla. Od tohto experimentu uplynul len mesiac a výnosy z japonských štátnych dlhopisov už stúpajú, žiadne klesanie.
Niekoľko uznávaných manažérov makrofondov si myslí, že do kolapsu Japonska zostáva menej ako 12 až 18 mesiacov. Jedným z najhlasnejších je aj Kyle Bass. Možno by Japonsko malo popremýšľať o tom, čo vlastne chce.
Japonskému premiérovi Shinzo Abemu k zvoleniu pomohla jeho stratégie o troch pilieroch. Súčasťou jedného z nich bola aj dodávka "lacných peňazí" na trh, čo sa mu podarilo celkom ľahko. Bude však takmer nemožné, aby sa tento stimul premietol aj na ponukovej strane ekonomiky. A to kvôli jeho súčasnej podobe, nedostatočnej imigrácii obyvateľov a nákladom na zdravotníctvo a dôchodky. Aj keď prajem Japonsku len to najlepšie, ekonomický Bermudský trojuholník sa mu pravdepodobne vypomstí.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |