Ako súvisia voľby a ekonomické krízy?
- Uverejnené: štvrtok, 28. október 2010, 14:05
Myslíte si, že ekonomika je na tom zle? Počkajte si na rok 2012, tvrdí Greg Ip z Washington Post.
Uplynuli ledva dva roky od predchádzajúcej bankovej krízy, no stále zápasíme s hypotekárnou krízou a nervózne pozorujeme, ako sa Európa snaží vyrovnať s jej krízou štátnych dlhov. Napriek tomu každý ekonomický veštec má svoju obľúbenú predstavu o tom, z ktorej časti ekonomiky príde ďalšia kríza. Komunálne dlhopisy? Hedžové fondy? Deriváty? Federálny dlh?
Nemám potuchy o tom, čo vyvolá ďalšiu ekonomickú katastrofu, ale mám predstavu o tom, kedy začne – v roku 2012. To bude v USA volebný rok.
Ekonomické krízy sa zvyknú objavovať práve v čase, keď sa politici zodpovedajú voličom. Dôvod je jednoduchý – rodia sa z dlhodobo vlečúcich sa problémov ako laxné požičiavanie, nadmerné deficity alebo nadhodnotená mena, a toto sú presne tie typy problémov, ktoré politici skúšajú ignorovať, skryť alebo oddialiť počas obdobia kampane, pričom dúfajú, že účtovanie príde až potom, ako sa moci ujme nová vláda. Bohužiaľ, toto iba prehlbuje nerovnosti a zvyšuje náklady ekonomiky – v strate príjmov a pracovných miest.
Prekrúcanie skutočnosti vo volebnom roku má v USA bohatú históriu. V lete 1971 prezident Richard Nixon zaviedol obmedzenia na mzdy a ceny v nádeji, že potlačí inflačné tlaky až do volieb v roku 1972. Podarilo sa mu to, ale výsledkom bola ešte vyššia inflácia v roku 1973 a hlboká recesia, ktorá začala v tú jeseň.
Počas kampane v roku 1988 viceprezident George H.W. Bush a demokratický kandidát Michael Dukakis z veľkej časti ignorovali hromadiace sa straty v insolventných štátnych stavebných sporiteľniach zo strachu, že by daňovým poplatníkom museli priznať, koľko bude stáť ich sanácia. Toto zdržanie umožnilo, aby straty, ako aj konečný účet za ne, rástli a záťaž zlých úverov brzdila ekonomiku až do začiatku 90-tych rokov.
V roku 1932 vidíme ešte dramatickejší príklad. Potom čo Franklin D. Roosevelt porazil Herberta Hoovera, odmietol sa počas prechodného obdobia 4 mesiacov vyjadriť k tomu, či podporí vládnu politiku pomoci bankám a udrží dolár fixovaný na zlato. Preto vkladatelia utiekli z bánk a investori sa zbavili dolára, čo viedlo k ďalšej vlne bankových krachov a silno zhoršilo depresiu.
Ale najlepším príkladom je asi krátkozrakosť vo volebnom roku 2008. Po ad hoc bailoute pre Bear Stearns v marci, vtedajší minister financií Paulson vedel, že potrebuje ďalšie právomoci a peniaze, aby sa s takými situáciami vyrovnal. Ale kongres o ne nepožiadal, pričom argumentoval, že zákonodarci by nikdy neschválili niečo takého tesne pred prezidentskými voľbami – a zrejme mal pravdu. Takže, keď sa potom dostal do problémov Lehman Brothers, Paulson nemal inú možnosť ako nechať ho skrachovať.
Potom navrhol Troubled Assets Relief Program, aby sa vysporiadal so vzniknutým chaosom, ale kongres ho kvôli blízkym voľbám neschválil. Zamietnutie spustilo pád na trhoch. Potom si to zákonodarci rozmysleli a TARP schválili, medzitým sa ale situácia v ekonomike zhoršila.
Voľby sú ešte väčším spúšťačom kríz v iných krajinách. Keď začala v septembri 2009 volebná kampaň v Grécku, vláda tvrdila, že rozpočtový deficit v tom roku dosiahne niečo viac než 6% HDP, je ale ľahko zvládnuteľný. Potom, čo sa po voľbách k moci dostali socialisti, zverejnili, že deficit je v skutočnosti 12,5%. Ako sa ukázalo, predchádzajúca vláda pri svojich odhadoch vychádzala z nereálne optimistických predpokladov a kamuflovala niektoré svoje výdavky. Keďže potom sa dôvera zahraničných investorov v Grécko stratila, úrokové sadzby na jeho dlh vyleteli nahor. Aby sa Grécko vyhlo defaultu, muselo požiadať o pomoc Medzinárodný Menový Fond a Európsku úniu. Grécka ekonomika zrejme tento rok klesne o aspoň 3 percentá a bude klesať aj ďalší rok.
Aj finančné krízy v Mexiku pravidelne súvisia s prezidentskými voľbami. Začiatkom roka 1982 vláda vedela, že jej deficit bol príliš vysoký a mena nadhodnotená. Investori vyťahovali peniaze von a vyčerpávali menové rezervy krajiny. Vládni činitelia dúfali, že reakciu odložia až do júlových volieb, a FED pomohol tým, že Mexiku poskytol krátkodobé dolárové pôžičky, ktorých jediným cieľom bolo to, aby Mexické menové rezervy vyzerali byť vyššie.
„Pokúšali sme sa získať čas do volieb a príchodu novej vlády. Neuspeli sme.“ Spomína si Ted Truman, vtedajší funkcionár FEDu. Investori utekali a mesiac po voľbách Mexiko vyhlásilo, že nemôže splatiť pohľadávky a spustilo Latinsko-americkú dlhovú krízu, prudkú recesiu a ako hovoria niektorí, aj „stratenú dekádu“.
Podobná dynamika bola aj za „Tequila krízou“ vo volebnom roku 1994, ktorá spustila masívnu devalváciu pesa a vyžadovala desiatky miliárd dolárov medzinárodnej pomoci.
Aj keď sa vláda snaží urobiť správnu vec, volebná politika to robí ťažkým. Počas Ázijskej finančnej krízy v roku 1997, Južná Kórea vyjednala 55 miliardovú pôžičku od MMF, Svetovej Banky a iných, aby sa vyhla defaultu svojich pôžičiek poskytnutých súkromnými bankami – obratom sľúbila reformy ako napríklad uzavretie slabých bánk. Ale dôvera sa vytratila a mena padla potom, čo prezidentský kandidát opozície napadol túto dohodu.
Podobná situácia nastala vo volebnom roku, kedy sa volil následník brazílskeho prezidenta Fernanda Henrique Cardosa, ktorý v 90. rokoch priniesol do krajiny stabilitu po desaťročiach inflácie a nesplácania dlhov. Keď sa zdalo očividné, že ním vybraný nasledovník v roku 2002 prehrá súboj s ľavicovým kandidátom Luizom Ináciom Lula da Silvom, brazílska mena a akciový trh sa prepadli a vláda stratila schopnosť vydávať dlhodobé dlhopisy. Inflácia a úrokové sadzby vystrelili hore, čo zabrzdilo ekonomiku.
Tieto krajiny ale ponúkajú dobré ponaučenie – škoda spôsobená krízami pomohla získať podporu pre riešenia. V Kórei v roku 1997 a v Brazílii v roku 2002 populistickí kandidáti nakoniec prijali reformné plány svojich predchodcov. Grécki socialisti robili posledný rok kampaň za zvýšenie platov vo verejnej správe, investovanie do infraštruktúry a pomoc malým podnikom. Ale teraz podnikajú bolestivé reformy, ako napríklad zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a otváranie chránených odvetví konkurencii – ako napríklad prepravy.
Toto isté sa môže stať prakticky všade. Spojené štáty síce prijali Dodd-Frankov zákon, ktorý má predchádzať finančným krízam. Sú tu ale mnohé problémy, ktoré sa môžu vyvinúť do ekonomických katastrof – napríklad nedávna aféra so zabavenými domami. A tento zákon nepomôže, pokiaľ sa ďalšia kríza bude týkať vládnych financií.
Čo nás privádza k roku 2012?
Pozrime sa, v čom môže byť ďalšia kríza. Rozpočtový deficit USA, ako podiel HDP, je na rekordných úrovniach v čase mieru – a dlh sa šplhá ku rekordnej úrovni po druhej svetovej vojne. Rozumní ekonómovia sa zhodujú na odpovedi: kombinovať ekonomický stimul pre v súčasnosti krehkú ekonomiku a znižovať deficit a stabilizovať dlh potom, čo bude oživenie silnejšie.
Napriek tomu, nadchádzajúce novembrové voľby do kongresu spravili obhajovanie tohto návrhu nemožným. Kongres nebol schopný schváliť rozpočet a vláda funguje v krátkodobom provizóriu. Plán prezidenta Obamu na skrotenie štátneho dlhu spočíva vo vymenovaní nadstraníckej komisie, ktorá podá správu až po voľbách. Aj keď sa komisia dohodne na pláne ako deficit znížiť, šance na prijatie plánu v rozpoltenom kongrese sú nízke. Keďže žiadna zo strán nie je schopná získať väčšinu potrebnú na riešenie tohto problému, bude pre nich lákavé problém odsunúť do volieb 2012 s nádejou, že v nich niektorá z nich dostane jasný mandát.
V súčasnosti je stále dosť vysoké riziko toho, že by nastala deflácia a stagnácia v japonskom štýle. Preto úrokové sadzby zrejme zostanú nižšie ešte nejaký čas. Ale keď to riziko pominie, investori do amerických vládnych dlhopisov sa budú pýtať, ako USA dostane svoj deficit a dlh pod kontrolu. A možno budú požadovať vyššie úrokové sadzby ako kompenzáciu za neistotu. To už bude prebiehať prezidentská kampaň pre voľby v roku 2012. Republikánsky nominant bude útočiť na Obamovu fiškálnu politiku a bude sľubovať rozhodné zníženie dlhu. Obama za dlh bude viniť Georga W. Busha a prisľúbi, že predstaví svoj vlastný plán potom, čo bude zvolený. Ani jeden z nich nespácha politickú samovraždu tým, že by špecifikoval, ktoré dane zvýši a aké dávky zruší.
Budú im investori veriť, alebo sa začnú báť, že to skončí infláciou alebo defaultom, čo sú dve osvedčené cesty ako sa krajina môže zbaviť dlhu? Ak to bude to druhé, čaká nás zvyšovanie úrokových sadzieb a rozpočtových deficitov, ktorý bude tlačiť na ekonomiku a potenciálne vyžadovať bolestivé šetriace diéty.
A ak namiesto toho trhy budú stále nerozhodné a budú zbavovať politikov nutnosti jednať, zaznačte si vo svojom kalendári rok 2016.
Autor: Martin Baláž | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |
Škola investora
Kedysi bolo bežné obchodovať forex iba so skutočnými peniazmi. Ak ste chceli nakúpiť americké doláre a predať britské libry o objeme 100.000...
Obchodovanie s dlhopismi je jedným z najstarších a najznámejších druhov finančných investícií. S obľubou sa využívajú už viac ako tisíc rokov....
Alokace části svých finančních prostředků do dluhopisových instrumentů, především do amerických státních dluhopisů a do jiných aktiv se...