Ako vláda penalizuje sporiteľov

Uverejnené: nedeľa, 05. september 2010, 10:10

Ako sme naznačili v poslednom komentári „Najväčší nedostatok ľudstva“, v najbližších komentároch sa budeme venovať dôvodom, prečo najbližších 20 rokov bude radikálne iných ako posledných 20 rokov. Začnime však od začiatku – vysvetlime si čo sú peniaze, ako sa znehodnocujú infláciou na príklade juhoslovanskej hyperinflácie, alebo prečo vláda trestá sporiteľov. Prinášame preklad jedného z videí Chrisa Mortensena s názvom „Peniaze“.

Záver

Z toho videa vyplývajú dve zásadné myšlienky:

1. Peniaze sú právo na niekoho prácu. Tým, že si vláda tlačí peniaze, vyrába si právo na našu prácu, či už súčasnú alebo budúcu. Každým vládnym deficitom či kvantitatívnym uvoľňovaním vykonáva transfer nášho bohatstva pochádzajúci z našej práce a ten spotrebováva pre vlastné účely.
2. Politika inflácie ničí úspory a tak našu budúcnosť. Moderná hospodárska politika je založená na inflačnom raste (meny sa znehodnocujú približne o 2% ročne). Tým penalizuje sporiteľov a núti ich hazardovať so svojimi peniazmi. Množstvo úspor sa tak znižuje, čím sa znižuje kapitál na tvorbu nových investícií. Budúci hospodársky rast tak trpí z dôvodu nízkych úspor. Práve toto je jeden z najväčších štrukturálnych problémov súčasnosti.

Preklad

Predtým ako začneme našu cestu ekonomikou, životným prostredím a energiami, radi by sme vysvetlili význam peňazí. Peniaze je niečo, s čím prichádzame do styku každý deň, čoho zmysel však pravdepodobne ušiel našej pozornosti. Peniaze sú základný ľudský objav, a keby zmizli, okamžite by spontánne vznikla nová forma peňazí, napríklad dobytok, tabak, chlieb, určitý typ orechov alebo dokonca morských mušlí. Bez peňazí by komplexná špecializácia práce, ktorú máme dnes neexistovala, pretože bártrový obchod je komplikovaný a obmedzujúci.

Čo sú peniaze

Dôležitejšie je však, že každý peňažný systém má svoje pre a proti, každý produkuje určité následky, tým, že podporuje určité správanie a iné potláča. Keby sme otvorili učebnicu, tak zistíme, že peniaze by mali mať 3 charakteristiky. Prvou by malo byť, že sú uschovateľom hodnôt. Zlato a striebro spĺňalo túto úlohu perfektne, pretože je vzácne, vyžaduje si mnoho ľudského úsilia na ťažbu a nekoroduje. Na druhú stranu americký dolár konštantne stráca svoju hodnotu, čo trestá sporiteľov a podporuje potrebu špekulovať a investovať. Ďalšou charakteristikou je, že peniaze sú akceptované ako výmenný prostriedok. Treťou charakteristiku je, že peniaze potrebujú byť účtovnou jednotkou, čo znamená, že peniaze musia byť deliteľné a každá jednotka musí byť ekvivalentná. Diamanty majú veľkú hodnotu, avšak nie sú dobrými peniazmi, pretože nie sú dobre ekvivalentné a delením strácajú hodnotu.

Bla, bla, bla... tak čo sú skutočne peniaze? Verím v jednoduchú definíciu: Peniaze sú právo na ľudskú prácu. Až na niekoľko malých výnimiek, takmer všetko, na čo pomyslíte, čo môžete kúpiť, je právo na niekoho prácu, či už bola vykonaná alebo ešte len bude vykonaná. Koncept peňazí ako práva na ľudskú prácu je dôležitý a budeme na ňom stavať hlavne v kapitole o dlhu.

Fiat peniaze

Tak ako sme ukázali na obrázku skôr, takmer všetko môže byť považované za peniaze – kravy, chlieb, mušle, tabak. Avšak americký dolár, tak ako všetky moderné meny, sú však príkladom fiat peňazí. Fiat latinsky znamená “z nariadenia“. Fiat peniaze majú hodnotu, pretože vláda ustanovila, že majú hodnotu. A to nás privádza ku kľúčovej otázke: „Čo presne je americký dolár?“ Kedysi bol dolár určitým objemom striebra a zlata. Na tomto príklade môžeme vidieť, že dolár pochádza od amerického ministerstva financií a bol krytý určitým množstvom striebra, ktoré bolo vyplatené na požiadanie. Samozrejme, to bolo v 1930s, a tie dni sú dávno preč. Teraz je dolár záväzkom FEDu, súkromnej organizácie, ktorá má právo riadiť americkú peňažnú zásobu zákonom z roku 1913. Všimnite si, že súčasné doláre neoprávňujú držiteľa dolárov k ničomu a to preto, že už nie sú kryté ničím hmotným. Hodnota dolára je vysvetlená tu: Je nezákonné odmietnuť prijatie dolárov za platbu, a dolár je jedinou akceptovateľnou formou daní.

Hyperinflácia

Preto je kriticky dôležité, aby bola peňažná zásoba riadená veľmi pozorne, pretože ak nie je, peňažná jednotka môže byť zničená infláciou. Vlastne je viac ako 3,800 historických príkladov papierových mien, ktoré už neexistujú. Existuje mnoho príkladov aj z USA, ktoré môžu mať zberateľskú hodnotu, avšak už žiadnu monetárnu. Samozrejme, môžeme zobraziť už nefunkčné príklady z Argentíny, Bolívie a Kolumbie a stovky iných krajín.

Ako vlastne nastáva deštrukcia meny cez hyperinfláciu? Tu je nedávny príklad z Juhoslávie medzi rokmi 1988 a 1995. Dinár pred rokom 1990 mal merateľnú hodnotu: za dinár ste mohli niečo nakúpiť. Avšak v 1980s vláda Juhoslávie dosahovala neustále vládne deficity a tlačila peniaze, aby ich vykryla. Na začiatku 1990s, vláda musela použiť všetky svoje menové rezervy a začala plieniť účty svojich občanov. Na to, aby udržala veci v chode, musela stále tlačiť viac a viac peňazí, čo nakoniec kulminovalo v 500 mld. bankovke. Na svojom vrchole dosahovala inflácia v Juhoslávií 37% denne. To znamená, že ceny sa zdvojnásobovali každých 48 hodín. Pozrime sa na to konkrétnejšie. Predstavme si, že 1. januára 2007 máte 1 cent, za ktorý si môžete niečo nakúpiť. Pri 37% inflácií denne, do 3. apríla 2007 by ste potrebovali jednu z týchto bankoviek – v objeme 100,000,000, aby ste nakúpili tú istú vec. Naopak, pokiaľ by ste mali uloženú miliardu dolárov 1. januára, tak do 3. apríla by mala hodnotu kúpnej sily 1 centu.

Očividne, pokiaľ by ste si chceli počas tohto obdobia ušetriť peniaze, všetky by ste ich stratili. Môžeme tak bezpečne povedať, že inflačné peňažné režimy trestajú sporiteľov. Na druhej strane inflačné peňažné režimy podporujú míňanie a vyžadujú si, aby peniaze boli investované alebo bolo s nimi špekulované, aby sa držalo tempo s infláciou. Samozrejme, investovanie a špekulovanie obsahuje riziká, takže môžeme rozšíriť tento výrok, že inflačné monetárne systémy vyžadujú svojich občanov aby hazardovali so svojimi ťažko zarobenými úsporami. Toto stojí za chvíľu uvažovania.

Dokonca, čo je dôležitejšie, história ukazuje, že bežne sú peniaze spravované chybne, a preto potrebujeme prísne dozerať na správcov našich peňazí, aby sme si boli istí, že sa nesprávajú nezodpovedne vytváraním príliš veľa peňazí zo vzduchu a tým neničia našu kultúru a inštitúcie cez proces inflácie. Počkajte, nepovedali sme „tvoria zo vzduchu“? Áno, povedali. Toto je dôležitý proces pre vašu, našu, moju budúcnosť, takže najbližšie 2 kapitoly budú volané tvorbe peňazí.

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails