Čo nechápu európski politici
- Uverejnené: nedeľa, 05. september 2010, 10:10
Na poslednom zasadnutí G20 nastal výrazný rozkol medzi európskymi a americkými politikmi o tom, či pokračovať alebo nepokračovať vo fiškálnych stimuloch. Všetci vieme, že ich efekt je nulový a aj tak s nimi USA pokračujú. Prečo? Američania ústami Geithnera hovoria o nutnosti ďalších a globálnejších fiškálnych stimulov, naopak Európa odkazuje Geithnerovi, že musí šetriť. Pekné krédo, je však úplne mimo konceptu. Poukazuje na to, že Američania veľmi dobre vedia o čo v globálnom monetárnom systéme ide a Európa sa tvári, že hrou na vlastnom piesočku môže získať. Zdá sa však, že európski politici absolútne nechápu, ako funguje monetárny systém.
V nasledujúcich videách nám Chris Martenson vysvetlí ako funguje súčasný peňažný systém. Jeho pochopenie je nutnosťou pre každého z nás. No bohužiaľ, toto sú veci, ktoré nás na ekonomických univerzitách neučia, pričom len ťažko existuje niečo dôležitejšie v ekonomickej oblasti.
Záver
Existujúci monetárny systém je navrhnutý tak, že každý rok sa musí vytvoriť minimálne toľko nových peňazí, aby sa pokryli úrokové platby všetkých existujúcich dlhov. Množstvo peňazí v obehu tak musí nutne expandovať. Pokiaľ sa zastaví a alebo poklesne napríklad pod vplyvom bankrotov, systém takmer okamžite skolabuje. V súčasnej hospodárskej kríze je preto nutnosťou aby vznikali nové peniaze (či už kvantitatívnym uvoľňovaním alebo novými bankovými úvermi) aby systém mohol pokračovať vo fungovaní. Pokiaľ sa to nestane, systém do niekoľkých dní, či týždňov skolabuje. Koľko z európskych politikov tomu rozumie? Môžeme vôbec pokračovať v jeho expanzií do nekonečna? Kde sú limity? ... o tom neskôr.
Preklad
Ak chceme zistiť o čo ide momentálne vo finančnom svete, musíme začať so skutočným porozumením toho, čo sú peniaze a ako sa tvoria. Tu si teda ukážeme proces ako vznikajú. Dovoľte mi predstaviť Johna Kennetha Galbriatha, ktorý mnoho rokov vyučoval na Harvardskej Univerzite. Bol tiež aktívny v politike a slúžil mnohým vládam od Roosvelta až po Johnsona. Takže dlhodobo uznávaný chlapík. O peniazoch raz slávne povedal: „Proces, ktorým vznikajú peniaze je tak jednoduchý, že je až zarážajúci.“ A tu si túto vec rozoberieme. Ak by ste ju nepochopili na prvý krát nevadí, tvorba peňazí je skutočne bizarný proces, ktorý sa ťažko akceptuje.
Najprv sa pozrime na to, ako sa peniaze tvoria bankami. Nechajme teraz odkiaľ prišlo týchto $1000 a predstavme si, že do mesta príde človek s týmito peniazmi a náhodou sa otvorí nová banka bez depozít. $1000 vloží do banky a teraz má osoba aktívum za $1000 (vklad) a banka má záväzok $1000. Na vklad v bankách existuje zákon, podľa ktorého môže banka požičať časť zo sumy, ktorú k nej vložili ľudia. Teoreticky môže takto požičať až 90% prostriedkov, hoci skutočne požičiava až takmer 100%. Keďže banka požičiava časť svojich depozít v rezervách, tento proces sa označuje ako „frakčný rezervný systém“. Avšak poďme späť k príkladu.
Banka nežije z toho, že drží peniaze, ale z toho, že ich požičiava za vyšší úrok ako platí. Pretože banka môže požičať až 90% z vkladov, podarí sa jej nájsť človeka, ktorý si chce $900 požičať. Tento človek minie peniaze a získa ich iný človek, ktorý peniaze vloží do nejakej banky. A je jedno, či je to tá istá alebo nová banka. Pri tomto novom depozite $900 má banka možnosť nájsť niekoho a požičať mu 90% z tejto sumy, $810. A opäť ich získa osoba, ktorá ich minie a ďalšia osoba ich vloží do banky. Znovu sa požičia 90% z tejto sumy, $729. Tento proces bude pokračovať, až pokým z pôvodných $1000 nenarastie pôvodná suma vo veľkosti $10,000. Je týchto $10,000 skutočnými peniazmi? Verte, že áno, najmä pokiaľ ich máte na bankovom účte. Všimnite si, že pokiaľ by každý, kto má peniaze v banke, chcel tieto peniaze naraz vybrať, banky by neboli schopné tieto čiastky vyplatiť, pretože tieto peniaze nemajú. Banky by mali v rezervách iba $1000. Bodka.
Tiež si všimnite, že mechanizmus tvorby peňazí z nových depozít pracuje tak dlho, pokiaľ nikto nezbankrotuje na svoj úver. Keby sa to stalo, veci sa skomplikujú, ale to je príbeh na inokedy. Nateraz je dôležité pochopiť, že peniaze sa tvoria úverom. Opačne, pokiaľ sa úvery splácajú, peniaze miznú. Tento proces, akým peniaze vznikajú, si môžete overiť sami a tento príklad som získal z jednoduchej príručky FEDu. Tiež ste si mohli všimnúť, že som vynechal jednu veľmi dôležitú vec – úrok. Odkiaľ prichádzajú peniaze, ktoré majú zaplatiť úrok na všetky tieto úvery? Pokiaľ by všetky úvery boli splatené bez úroku, potom môžeme celý systém transakcií odrolovať späť. Avšak pokiaľ započítame úrok, potom zistíme, že neexistuje dosť peňazí na to, aby sa splatili všetky pôžičky. A toto je obrovská diera v našom systéme a preto musíme zistiť, odkiaľ tieto peniaze prichádzajú. Pri tom si tiež zodpovieme tajomstvo, odkiaľ prichádza pôvodných $1000. Prečo sme posledné minúty strávili vysvetľovaním mechanizmu vzniku peňazí? Aby sme zistili následky nášho ohromného dlhu, je dôležité pochopiť ako tento dlh vzniká. Nemenej dôležité bude pospájať si exponenciálne grafy a dať im zmysel. Avšak tam sa dostaneme neskôr.
Teraz sa pozrieme na to, kde vznikajú peniaze. Proces funguje nasledovne. Predstavme si, že vláda potrebuje viac peňazí ako má. Možno spravila niečo bláznivé ako že znížila dane a zároveň vedie dve vojny. Vláda ale vlastne nemá žiadne peniaze. Takže požiadavka na ďalšie zdroje sa dostane na ministerstvo financií. Môžete byť prekvapení, ale ministerstvo financií žije z roku do úst a bežne nemá k dispozícií hotovosť na viac ako niekoľko týždňov. Takže ministerstvo financií vytlačí dlhopisy, čo je spôsob ako vláda získava peniaze.
Dlhopis má nominálnu hodnotu, čo je objem, za ktorý sa predáva a má uvedený úrok, ktorý získa držiteľ. Takže ak by ste kúpili dlhopis s hodnotou $100 a ten by niesol úrok 5%, potom by ste za rok dostali $105. Dlhopisy sa predávajú na pravidelných aukciách a mali by sme dodať, že väčšinu týchto dlhopisov kupujú priamo veľké banky. Na aukciách banky nakúpia dlhopisy a peniaze získa ministerstvo financií, ktoré ich distribuuje na vládne programy. Sľúbil som vám, že vysvetlím, ako vznikajú prvé peniaz, čo sa ešte nestalo. Dlhopisy sa kupujú s peniazmi, ktoré už existujú v bankovom systéme. Peniaze sú vytvárané ďalším procesom, keď centrálna banka (FED) kupuje dlhopis od komerčnej banky. Keď toto spraví centrálna banka, tak jednoducho presunie peniaze vo výške hodnoty dlhopisu komerčnej banke a získa tak dlhopis. Dlhopis sa vymení za peniaze.
A odkiaľ prichádzajú tieto peniaze? Som rád, že sa pýtate. Prichádzajú zo vzduchu pri tom, ako FED vytvára peniaze, keď nakupuje „dlh“. Nové peniaze FEDu sa vždy vymieňajú za dlh. Takže teraz môžeme pridať názor: „Všetky doláre sú dlhom“. Neveríte mi? Tu je citácia z publikácie FEDu: „Keď ty alebo ja vypíšeme šek, musíme mať v banke dostatočné peniaze na jeho pokrytie. Avšak, keď šek vypíše FED, neexistuje žiadny bankový vklad, na ktorý je vystavený. Keď FED vypíše šek, vytvára peniaze.“ Wow. Toto je neobyčajná moc. Ja alebo ty potrebujem pracovať, aby sme získali peniaze, FEDu stačí vytlačiť toľko peňazí koľko potrebuje a kedy chce. A tie nám s úrokom požičia cez americkú vládu. Keď si uvedomíme, že vyše 3,800 papierových mien (a niekoľko metalických) sa stalo bezcennými kvôli chybnému manažmentu, nestálo by za to prísne dohliadať nad tým, či sa FED správa zodpovedne k našim peniazom?
Takže teraz vieme, ž existujú dva druhy peňazí. Prvým je bankový úver, ktorý vzniká pôžičkami komerčných bánk. Úver je tak typ peňazí, ktorý má vždy protistranu v objeme dlhu, ktorý je s ním spojený. Dlh, na ktorý musí byť platený úrok. Druhý typ peňazí sa tlačí zo vzduchu, a to je to, čo momentálne vidíme. Proces, ktorým vznikajú peniaze je jednoduchý a až zarážajúci. Pokiaľ mu rozumiete, gratulujeme, ak nie, pokojne si pozrite túto kapitolu ešte raz.
Tieto zistenia nám umožňujú sformulovať 2 kľúčové koncepcie: Prvou je, že doláre sú kryté dlhom. Na úrovni komerčných bánk sú všetky doláre úverom. Na úrovni centrálnych bánk sú peniaze vytvorené zo vzduchu a vymenené za vládny dlh. V oboch prípadoch stojí za dolármi dlh. Dlh, na ktorý sa platí úrok. Z tejto kľúčovej koncepcie môžeme vyvodiť hlboký výrok, že každý rok sa musí vytvoriť minimálne toľko nových peňazí, aby sa pokryli úrokové platby všetkých existujúcich dlhov. Ak to mierne otočíme, tak môžeme povedať, že každý rok musí existujúci dlh narásť minimálne o objem úrokov dlhu. Rok po roku, tak musí rásť určitým percentom. Pretože náš monetárny systém založený na dlhu rastie pravidelne nejakým percentom, tvorí exponenciálny systém. Dôsledok toho je, že množstvo dlhu v systéme vždy prekročí množstvo peňazí.
Nechcem tvrdiť, či je to dobré alebo zlé, jednoducho je to tak. Porozumením toho princípu sa ale môžeme lepšie pripraviť na to, že budúce následky nie sú pre ekonomiku neobmedzené ale naopak obmedzujúce. Toto všetko nás privádza k štvrtej kľúčovej koncepcií: neustála expanzia je podmienkou moderného bankovníctva. Vlastne môžeme zaviesť pravidlo: každý rok musia byť vytvorené nové úvery minimálne vo veľkosti splatných úrokov za daný rok. Bez pokračujúcej expanzie peňažnej zásoby sa nedokážu splácať minulé dlhy a bankroty by otriasli a pravdepodobne zničili celý systém. Bankroty sú Achillovou pätou monetárneho systému založeného na dlhu, čo sme videli na našom príklade komerčných úverov. Kvôli tomuto, inštitucionálne a politické sily v našej spoločnosti sú zamerané na zabránenie tohto následku. Takže bankový systém musí kontinuálne expandovať. Nie preto, že je to dobrá vec, ale preto, že je tak navrhnutý. Je to vlastnosť systému, tak ako je vlastnosť auta jazdiť na benzín. Môžem dúfať, že moje auto bude jazdiť na slamu, avšak plytval by som svojim časom, pretože tak nebolo auto navrhnuté. Tým, že porozumieme požiadavke kontinuálnej expanzie, budeme v lepšej pozícií pochopiť, čo to pre našu budúcnosť znamená a čo by sme mali pre ňu spraviť.
Kľúčová otázka je: „Čo sa stane, keď ľuďmi vytvorený systém, ktorý musí expandovať, narazí na fyzické limity našej planéty?“ Myslím, že uvidíme kolíziu počas našich životov a tá už mohla aj začať. Som extrémne zvedavý na to, ako to dopadne. Je to skutočne extrémne dôležitý výrok, no niektorí môžu povedať, že nie je zaujímavý a iní, že je hrozivý. Pokiaľ si myslíte, že budúcnosť bude vyzerať tak ako minulosť, tak je hrozivý. Avšak pokiaľ ste flexibilní vo vašom videní sveta, máte možnosť získať z tohto faktu tak veľa, ako sa len dá. Žijeme vo fascinujúcich a bezprecedentných časoch a som vzrušený z toho, že som tu a teraz.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8484 | 6.08 % |
Škola investora
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....
Alokace části svých finančních prostředků do dluhopisových instrumentů, především do amerických státních dluhopisů a do jiných aktiv se...
Bez ohľadu na nedávnu vysokú volatilitu sú fundamentálne údaje priaznivé pre hospodárstvo eurozóny aj pre európske podniky. Rast je stály a so...