Chris Martneson nám ponúka toto video, kde pred spojením ekonomiky a energie rozoberá ropný vrchol:
Dostali sme sa ku kapitole o ropnom vrchole, ktoré je výnimočná. Na začiatku sme povedali, že spojíme 3E. V tomto videu spojíme ekonómiu a energiu. Je to jedna z najdôležitejších kapitol. Väčšina z tejto kapitoly stojí na pleciach stoviek zasvätených ľudí, ktorí pozbierali väčšinu dát a neúnavne pracujú v porozumení role energie v našich životoch.
Dôležitosť ropy
Energia je životodarnou miazgou každej ekonomiky. Avšak, keď je ekonomika založená na exponenciálnom dlhovom peňažnom systéme, a ten je založený na exponenciálnom prísune energií, potom si táto energia zaslúži našu najväčšiu pozornosť. A keď sa pozrieme na americkú spotrebu energií, vidíme, že ropa reprezentuje vyše 50% našej ročnej spotreby energií. Pričom ropa a zemný plyn reprezentujú viac ako 75% spotreby. Ropu si rozoberieme bližšie, avšak takmer všetko, čo platí pre ropu, platí aj pre zemný plyn. Takže budeme diskutovať o viac ako 75% našej energetickej situácie.
Ako sa ťaží ropa
Na to, aby sme pochopili ropný vrchol, potrebujeme pochopiť ako fungujú ropné polia a ako sa ropa ťaží. Bežná mylná predstava spočíva v tom, že sa vyvŕta ropný vrt priamo do veľkého zdroja ropy a toto jazero alebo jaskyňa sa vysaje. Avšak pravdou je, že tam dolu je najmä tvrdý kameň a ropa sa nachádza iba v pórovitých skalách ako je pieskovec, ktorý umožňuje, aby ropa prúdila cez praskliny. Dole teda neexistujú žiadne veľké jazerá alebo jaskyne ropy. Ropa musí byť veľmi pozorne ťažená z pevného kamenného ložiska. Je užitočné si predstaviť ropné pole ako margaritu, kde ropa je tequilovým mixom a skaly sú kockami ľadu. Akonáhle narazíme na ropu, zistíme, že množstvo ťaženej ropy vyzerá ako krivka zvonu. Na začiatku je do nápoja vložená jedna slamka, avšak potom s rastúcim optimizmom je do neho vložených stále viac a viac slamiek. Avšak potom prichádza ten sŕkajúci zvuk, a je jedno koľko slamiek do neho vložíte, množstvo vypitej margarity sa začína zmenšovať až kým sa celá nevypije. To je veľmi podobné tomu ako funguje ropné pole.
Každé ropné pole zaznamenáva rovnaký základný ťažobný profil. A to, čo je rovnaké pre jedno pole, je rovnaké aj pre množstvo všetkých ropných polí, keď spočítame ich výsledok. Tak ak dosahuje vrchol jedno pole, dosahuje vrchol aj ich sumár. Ropný vrchol teda nie je abstraktná teória ale je to opis veľmi dobre charakteristického fyzikálneho procesu. Proces, ktorým sa vyčerpáva ropné pole je dobre zaznamenaný. Ropný vrchol je teda fakt. Ropný vrchol však nie je synonymum s minutím ropy. Pri dosiahnutí ropného vrcholu stále zostáva polovica ropy. Avšak v strede sa stáva niečo zaujímavé. Keď na začiatku ropa striekala von pod tlakom, v druhej časti sa musí ropa prácne pumpovať von pri vyšších nákladoch. Keď pri ceste hore sa každý barel ropy ťažil lacnejšie, opak platí pre cestu dole. Každý barel sa stáva drahší, čo sa týka času, peňazí a nákladov. Nakoniec je drahšie vyťažiť barel ropy ako jeho hodnota a vtedy sa ropné pole opúšťa.
Ropný vrchol
Toto je naša skúsenosť s ťažbou ropy v USA. Od prvého barelu ropy vyťaženom v roku 1859 bolo až do roku 1970 stále ťaženej viac a viac ropy. Avšak po tomto roku bolo vyťaženej ropy stále menej. Hovorí sa, že ropná produkcia v USA dosiahla svoj vrchol okolo roku 1970 v objeme 10 mil. barelov denne. Dnes produkuje niečo vyše 5 mi. barelov denne. To sú fakty. Ak sa pozeráme sa spotrebu ropy, potom naše nároky v objeme 15 mil. barelov denne sú pokryté importom. Importujeme teda 2/3 našich denných potrieb.
Na to, aby sme mohli ropu ťažiť, ju musíme najprv nájsť. A tu prichádza zaujímavá časť. Vrchol objavov ropy v USA bol zaznamenaný v roku 1930. To poukazuje na medzeru medzi vrcholom v objavoch a v vrcholom v produkcií v rozmedzí 40 rokov. Pamätajte si toto číslo.
Tu je dôležitá poznámka. Predstavte si, že sme sa rozhodli byť sebestační a nahradiť import 10 mil. barelov denne nejakou inou formou energie. Týchto 10 mil. barelov reprezentuje rovnakú energiu ako 750 jadrových elektrární. Predstavte si, koľko by to pridalo k problémom súčasných 104 elektrární? Myslím, že môžem povedať, že jadrová energia nie je vhodným kandidátom na elimináciu importu ropy. Takže o koľko by sme museli zvýšiť našu produkciu biomasy a solárnej energie? Na to by sme potrebovali zvýšiť našu súčasnú bázu 2000-násobne. Nie o 2000% ale 2000x viac.
Keď sa pozrieme na svetové objavy ropy, tak zistíme, že tie rástli každú dekádu až do roku 1960. A potom každú dekádu klesali. Budúce odhady vyzerajú ešte horšie. Vrchol v objavoch bol v roku 1964, čo je pred 44 rokmi. A to je ďalší tvrdý a neoddiskutovateľný fakt. Na to, aby ste mohli ťažiť ropu, tak ju musíte najprv nájsť. Takže pre všetkých zástancov toho, že existuje veľké množstvo neobjavenej ropy hovorím, tak ju nájdime.
A tu je tretí a posledný fakt o produkcií, ktorý chcem prezentovať. Toto je graf svetovej produkcie ropy. Bežná ropa je vysoko energetický materiál, na ktorom bolo postavených posledných 100 rokov ľudského rastu. Vidíme, že od roku 2004 bola ropná produkcia rovnomerná. Nech je dôvod akýkoľvek, nebola to cena. Cena ropy vzrástla z $50 na $120 ako je dnes. Pokiaľ by existoval silný dôvod prečo ťažiť ropu, tak by ním bola cena. Je teda možné, že tento graf nám hovorí, že bežná produkcia ropy je na vrchole? Dvojitý signál rýchlo rastúcej ceny a vyrovnanej produkcie určite robí silný argument v prospech vrcholu. Mimochodom, globálny vrchol v objavoch bol presne 40 rokov pred zarovnaním tohto grafu, čo odzrkadľuje 40-ročný rozdiel medzi objavmi a produkciou v USA. Tento graf ma znepokojuje. Ak sme skutočne na vrchole, čo naznačujú tieto údaje, potom je možné, že máme problém. Avšak najdôležitejšia vec pred nami nie je presný moment, kedy sme dosiahli vrchol. To je iba akademický koncept, pretože ekonomické dislokácie začnú tak skoro ako vznikne medzera medzi dopytom a ponukou.
Následky ropného vrcholu
Tu je jednoduchý príklad, ako sa môžeme pozerať na problém dopytu a ponuky tak, ako ho vytvoril Jeffrey Brown. Nazýva ho model exportnej krajiny. Prestavme si, že máme hypotetickú krajinu, ktorá produkuje 2 mil. barelov ropy denne, avšak jej tempo produkcie klesá 5% ročne. Krajina by na začiatku mohla exportovať 2 mil. barelov a po 10. rokoch by stále mohla exportovať 1,5 mil. barelov denne. Toto sa zdá byť úplne normálne. Avšak teraz si predstavme, že táto krajina spotrebováva ropu sama, tak ako to robia všetky krajiny. Najprv produkuje 1 mil. barelov denne a jej vnútorný dopyt rastie o 2,5% ročne. Čo je tiež bežné. Čo sa ale stane s exportom? Ten poklesne na 0 za 10 rokov. Toto je dôsledok exponenciálnych kriviek. Export je tak pojedaný z oboch strán. Z príkladu sa stáva veľmi realistický scenár, pretože môžeme vidieť, že svetový export klesá, pričom dopyt rastie. V Mexiku, treťom najväčšom exportérovi ropy do USA, produkcia klesá a dopyt sa zvyšuje, a export krajiny by sa tak mal eliminovať do roku 2011 alebo 2012. Kde na svete chce USA nájsť svojho nového tretieho najväčšieho exportéra ropy v najbližších 3. rokoch?
Kedy dosiahne svetová produkcia vrchol je vecou diskusie, pričom odhady existujú od teraz až po najbližších 30 rokov. Ale ako som povedal, presný bod vrcholu je iba akademický problém. To, čoho sa musíme obávať je ten deň, keď svetový dopyt prevýši svetovú ponuku. Je to ten bod preťatia, kedy sa trh s ropu navždy zmení a to pravdepodobne dosť prudko. Najprv uvidíme obrovské cenové nárasty. No pamätáte si nedostatky potravín, ktoré sa objavili v priebehu niekoľkých dní vo februári 2008? Tie boli spôsobené predstavou, že dopyt prevýši ponuku, čo viedlo k okamžitému zákazu dodávok potravín z mnohých krajín. Táto dynamika hromadenia zásob bude určite črtou globálneho trhu s ropou akonáhle sa dostaví predstava nedostatku. Keď e sa to stane, potom naša obava o cenu bude prevýšená obavou o nedostatok.
Zajtra pokračujeme druhou časťou
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8484 | 6.08 % |