Fiktívni strážcovia cenovej stability
- Uverejnené: nedeľa, 05. september 2010, 10:10
Moderný väčšinový prúd ekonómov, najmä odborníkov na čele centrálnych bánk, sa nám snaží už niekoľko dekád nahovoriť, že cenová hladina a jej stráženie je to najdôležitejšie a priam alfou a omegou celkovej stability ekonomiky. Na druhej strane pod stabilitou cenovej hladiny vidia jej trvalý postupný rast a jej prepadu sa boja ako čert kríža. Nuž, už z týchto slov cítiť tak trocha schizofréniu, i keď iba málo analytikov a monetárnych mozgov ich za to kritizuje. Ja sa pridám k tej menšine a pokúsim sa ozrejmiť dôvody, prečo je trvalý rast cenovej hladiny pre isté skupiny spoločnosti na čele s centrálnymi bankármi prospešný a výhodný, no väčšine spoločnosti, aj keď si to neuvedomuje, je silne škodlivý. Vychádzam z úvah J. G. Hulssmana, ktoré som parafrázoval.
Cenová hladina je nepodstatná
Už jeden z otcov liberalizmu Murray Rothbart majstrovsky dokázal základnú axiómu teórie peňazí: vôbec nezáleží na množstve peňazí, ktoré sú pre výmenu na trhu k dispozícii. Akékoľvek množstvo peňazí dokáže obslúžiť akékoľvek množstvo produktu. Väčšie množstvo peňazí spôsobí to, že sa bude predávať tovar za vyššie ceny a vice versa. Alebo príkladom: Ak budeme mať výstup ekonomiky 10 jabĺk a v ekonomike bude 10 jednotiek peňazí, jedno jablko bude pochopiteľne stáť v priemere 1 jednotku. Ak zvýšime (napríklad vytlačením peňazí) ich objem na 100 jednotiek s ekonomikou to spôsobí len to, že 1 jablko bude stáť 10 jednotiek meny. Primárne nič viac a nič menej. Väčšie množstvo peňazí v obehu spôsobí väčšie príjmy a zvýši aj cenovú úroveň a naopak. Na reálny príjem to však vplyv nemá. Podobne je to nielen z pohľadu kupujúceho, ale aj predávajúceho alebo podnikateľa. Cenová hladina je nepodstatná. To, aby dosahoval zisk je dôležité predávať za drahšie ako nakupovať (vyrábať). Čím vyššie množstvo peňazí v obehu existuje, tým je vyššie sú nákupné a aj predajné ceny a platí to aj obrátene. Zatiaľ je to jasné ako facka. No čoskoro sa to začne zamotávať. A to poriadne.
Tlačenie peňazí a redistribúcia
Zamyslime sa. Ako liberálna teória hovorí a aj ľahko demonštruje, množstvo peňazí v obehu nie je až tak podstatné, ako mu teória a prax venuvanujú pozornosti. A to až tak veľkej, že existujú inštitúcie, ktorých významnou či dokonca hlavnou funkciou a cieľom je regulácia množstva peňazí v obehu a ich rozdeľovanie. Kľúčom k tejto odpovedi ako hovorí J. G. Hulssman nie absolútne množstvo peňazí v obehu, ale jeho zmena- delta. Zmena množstva peňazí je síce nepodstatná pre výmennú funkciu peňazí, ale je nevyhnutne spojená s prerozdeľovaním. A v prípade prerozdeľovania peňazí ide o to, kto sa k nim monopolne dostane ako prvý, alebo medzi prvými. Keď sa totiž vytlačia nové peniaze, a teda zvýši sa ich množstvo, dostanú sa do rúk niekoľkých privilegovaných účastníkov trhu a ekonomických subjektov. Tie z tohto môžu profitovať, keďže agregátne cenová úroveň ešte nestihla narásť, pretože tieto peniaze ešte de facto nie sú distribuované na trhu. Tí, ktorí dodatočné peniaze tak získajú ako prví, môžu z množstva statkov v ekonomike, ktoré je k dispozícii, získavať viac (nákup za pôvodné nízke ceny, hoci sami disponujú novými peniazmi bez toho, aby sa vlastnou ekonomickou aktivitou pričinili a rast svojho majetku) ako by pôvodne mohli, a to nutne na úrok neskorších príjemcov týchto peňazí. Jednoducho povedané: Zmeny v množstve peňazí nemajú síce žiadny vplyv na výmenu ako takú, ale redistrubuujú toky príjmov v rámci spoločnosti.
To je tá hlavná skutočnosť, ktorá odpradávna lákala vlády všetkých národov k tomu, aby produkciu peňazí dostali pod svoju kontrolu a vo svojom záujme rozdeľovanie peňazí riadili. Takto si zabezpečovali aj rast a udržanie moci. Kontrolu nad prerozdeľovaním peňazí postupne doviedli takmer do dokonalosti. Najskôr boli peniaze zo vzácnych kovov a ich produkcia tak bola obmedzená vzácnosťou prírodných zdrojov. Prírastok drahých kovov v ekonomike bol pomalší ako tempo rastu produktu a deflácia tak bola úplne prirodzeným a bežným javom rastu hospodárstva. Nespôsobovala žiadne problémy. Ba práve naopak, odmeňovala majiteľov úspor, čím podporovala sporenie, ktoré premenené na investície boli zdrojom ďalšieho udržateľného rastu. To však nehralo do karát istým skupinám. Preto neskôr sa príkazom z donútenia (spontánne by také niečo na trhu nebolo možné) vznikli ničím nekryté papierové peniaze. Ich množstvo môže byť podľa ľubovôle ich producenta- centrálnej banky, v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu zvýšené aj mnohonásobne. Týmto spôsobom sa samozrejme obohacujú privilegovaní jednotlivci (a privilegované ekonomické subjekty v podobe bánk) na úkor ostatných. Veď predstavte si, že by si ktokoľvek z nás mohol ľubovoľne vytlačiť 100 miliard eur a potom ako s oficiálnymi peniazmi by nakupoval. Nárast cenovej hladiny by sa prejavil až postupne, no ja by som nakúpil za ešte pôvodné ceny. Zbohatol by som bez akejkoľvek seba väčšej námahy či predchádzajúceho dlhodobého sporenia a abstinencie od spotreby.
Netreba tak veľkej fantázie k tomu, aby sme si vedeli predstaviť, aký význam majú moderné centrálne banky pre riadenie toku príjmov. Tím, čo v nenarušenom trhovom hospodárstve určuje druh a množstvo vyrobených produktov, sú nákupné rozhodnutia spotrebiteľov. Na slobodnom trhu tak v konečnom dôsledku len a len spotrebiteľské rozhodnutia a preferencie rozhodujú o tom, kto dosiahne aký príjem. Centrálna banka však do tohto spontánneho procesu zasahuje, manipuluje ho a čiastočne ho znemožňuje. Tým, že môže prakticky zadarmo vyprodukovať ľubovoľné množstvo peňazí môžu neúspešné podniky (napr. aj banky so zlými investičnými rozhodnutiami a ťažkými stratami na svojich bilanciách) prežívať na úkor všetkých ostatných občanov. Vytlačí sa totižto likvidita, ktorá oslabí a otupí proces výberu. A to všetko pod rúškom údajnej pomoci ekonomike a finančným trhom. Tlačiareň peňazí môže rovnako poskytnúť neobmedzenú likviditu, ktorá umožňuje zdanlivo neobmedzený rast štátneho dlhu a cien aktív na trhoch. Umožní však len toto, nijako inak celkovej ekonomike nepomôže, okrem pomoci úzkej skupine a ožobráčení zvyšku spoločnosti.
Smutná pravda o svete papierových peňazí
Papierové peniaze a ich tlačenie zo strany centrálnych bánk sú skrátka najdôležitejším nástrojom podpory a udržania privilegovaných záujmových skupín. Papierové peniaze tak umožnia byť bohatším ešte bohatšími , mocnejším ešte mocnejšími ako by boli na základe dobrovoľnej podpory od svojich spoluobčanov. Koniec koncov, ktorý občan by dobrovoľne v USA zachraňoval banky pred krachom zo svojho vlastného vrecka, alebo ktorý Nemec či Slovák by si odtrhol dobrovoľne od úst a išiel zachraňovať Grékov resp. de facto nemecké a francúzske banky, na čele s manažérmi s platom prevyšujúcim niekoľko miliónov eur ročne? Nuž sotva niekto.
Celkovo tak môžem povedať, že papierové peniaze vytvárajú na trhu prekážky, hrubé múry, trh sa kartelizuje do rúk pár vyvolených mocných a štátu sa dostáva do rúk manna nebeská, vďaka ktorej sa môže na úrok svojich poddaných neustále rozrastať. Aj preto už dlho existujú názory, že centrálne banky sú nesystémový škodlivý a parazitický prvok v ekonomike a mali by byť čo najskôr zrušené spolu s existenciou papierových ničím nekrytých FIAT mien. Zdá sa však, že momentálny svet nie je to tom, čo je a nie je správne...
Autor: Stanislav Panis | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |
Škola investora
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....
Alokace části svých finančních prostředků do dluhopisových instrumentů, především do amerických státních dluhopisů a do jiných aktiv se...
Obchodovanie s dlhopismi je jedným z najstarších a najznámejších druhov finančných investícií. S obľubou sa využívajú už viac ako tisíc rokov....