V komentári s názvom „Špekulovanie ako cesta k úspechu?“ sme si ukázali, aké máme šance pri zhodnocovaní našich peňazí vo svete plnom vládnych intervencií a deformácií trhu. Povedali sme, že najväčšie šance na víťazstvo má pravdepodobne špekulant, ktorého správanie nie je davové, práve naopak, takémuto správaniu sa vyhýba ako čert krížu. Pre špekulanta je kľúčové rozpoznať, ktoré odvetvia budú "future stars" a na tieto odvetvia vsadiť svoje finančné prostriedky. Špekulant teda nebude veľký prívrženec diverzifikácie, veď načo aj?
Upriamime preto našu pozornosť na niekoľko odvetví, ktoré by v najbližších mesiacoch, resp. skôr rokoch mohli predstavovať zaujímavé príležitosti, ktoré majú potenciál zhodnotiť kapitál niekoľkonásobne.
Hneď na začiatku musíme povedať, že rozpoznať všetky budúce bubliny je nemožné, pretože ich množstvo sa bude zvyšovať, a to dosť výrazným spôsobom. Je tomu tak z dôvodu obrovského množstva novo vytlačených peňazí, a tým pádom dlhu, ktorý si musí nájsť cestu k rôznym aktívam. Pre špekulanta je teda rozhodujúce zamerať sa tie, kde je potenciál vzniku bublín najväčší.
Seniorské a juniorské ťažobné spoločnosti
Akcie budú stále populárne, do určitého bodu. Drahé kovy budú veľmi populárne. Avšak, akcie ťažobných spoločností zrejme prekonajú takmer čokoľvek. Je pravdepodobné, že v istom okamihu sa inštitucionálni investori začnú hrnúť do sektoru ťažby drahých kovov, a takisto junior energetických firiem, a poskytnú tak potrebné palivo pre naštartovanie skutočnej mánie.
Nový býčí trh začal v roku 2000 a odvtedy sa mu podarilo ukončiť fázu "neviditeľnosti". Až teraz sa pomaly dostáva do pozornosti verejnosti a investorov. Existuje preto veľa dôvodov veriť, že budeme svedkami mánie, ktorá je príznačná pre klasické býčie trhy.
A trh, ktorého sme súčasťou je klasický býčí trh, ktorý sa postupne vyvíja už 10 rokov a začína získavať uznanie, hlavne kvôli svojim fundamentom (podstatne vyššie ceny drahých kovov). Kľúčové je však to, že zatiaľ takmer nikto sa na tomto trhu neangažuje. "Expertov", hovoriacich o bubline na vzácnych kovoch teraz nechajme stranou a ukážme si iba pár najdôležitejších faktov. Zlato aj striebro sa síce nachádzajú na svojich historických maximách, resp. niekoľko dekádnych maximách (neupravených o infláciu), avšak prílev kapitálu do tohto odvetvia je zanedbateľný. Veľmi zaujímavý je pohľad na podiel zlata držaného ako investičné aktívum v pomere k celkovému objemu finančných aktív. V roku 1968 činil tento objem viac ako 5% hodnoty globálnych aktív. Na začiatku 80. rokov klesol objem na 3%, v roku 1990 to bolo už iba 0,6% a na vrchole technologickej bubliny dokonca 0,2%. Pred rokom bol tento ukazovateľ na úrovni 0,6% a pre rok 2010 sa odhaduje 0,7%. Ak sa tento pomer vráti na hodnoty spred 20 rokov, kedy o bubline nemohla byť ani reč, rozhodne sa máme na čo tešiť. Uvedené údaje vychádzajú z analýzy CPM Group, z ktorej vyplýva, že ak by sa spomínaný pomer vrátil na svoje predchádzajúce hodnoty, do odvetvia vzácnych kovov by pritieklo neporovnateľne viac kapitálu ako zodpovedá historickému množstvu vyťaženého zlata a 5-násobku známych rezerv.
Inštitucionálni investori sú zatiaľ takisto "mimo hru". Len minimum peňazí si našlo cestu do ťažobného sektoru, úplný zlomok kapitálu investovaného do technologických akcií počas dot.com bubliny. Takto by asi nemala vyzerať klasická bublina, čo poviete?
Vráťme sa nazad k ťažobným spoločnostiam, konkrétne k junior ťažobným spoločnostiam- to sú malé spoločnosti, ktoré svoju ťažbu ešte len zahajujú. Zväčša sú to dokonca nano cap spoločnosti, ani nie micro cap. To znamená, že ich kapitalizácia sa pohybuje rádovo v pár miliónoch dolároch. Voči veľkým ťažobným spoločnostiam teda poskytujú extrémne vysokú páku, za ktorú navyše ani nemusíte platiť úroky. Treba dodať, že aj veľké spoločnosti budú, resp. sú nesmierne vhodnou príležitosťou. Juniorov by mali zvažovať tí, ktorých riziková averzia je veľmi malá. Pri týchto malých spoločnostiach bude rozhodujúce, aká mohutná bude prílivová vlna, ktorá ich zasiahne. Ak kúpi pán Ján akcie spoločnosti Barrick Gold za 50 000€, nebude to mať príliš veľký dopad na cenu akcie. Avšak ak sa rozhodne nakúpiť za 50 000€ akcie malej ťažobnej spoločnosti, s cenou takejto "penny stock" to môže výrazne zamávať. A teraz to vynásobte miliardami dolárov tisícov ďalších kupujúcich. Povedali sme si, že svet je zaplavený neuveriteľným množstvom peňazí, a pri neustálom znehodnocovaní ich kúpnej sily, si budú hľadať prístrešie, pod ktorým sa ich hodnota aspoň čiastočne ochráni. Z toho dôvodu nie je predpovedaný enormný záujem o akcie ťažobných spoločností mojim, alebo vašim vysnívaným ideálom; vychádza z čírej reality. Bublina v junior ťažobných spoločnostiach nie je iba veľmi pravdepodobná, ale azda aj potenciálne najväčšia.
Zlaté ťažobné spoločnosti a zlato
Priložený graf ukazuje vývoj troch finančných nástrojov od začiatku krízy: zlata, ťažiarov zlata a akciového indexu S&P500. Ťažiari zlata sú reprezentovaní pomocou ETF s názvom Market Vectors Gold Miners ETF (GDX). Vidíme, že od začiatku krízy (august 2007) oslabil akciový index S&P500 o viac ako 10%, no zlato získalo viac ako 120%, pričom ťažiari získali iba 31%. Nárast akcií ťažobných spoločností tak výrazne zaostával po nárastom ceny zlata ako fyzického kovu. Dôvod je jednoduchý – únik do zlata ako formy bezpečia. Ak sa však pozrieme na ostatné ceny kovov a ich ťažiarov vidíme (napríklad na medi), že ich ceny sa pohybujú veľmi podobne. Zlato je teda výnimkou. Otázka je, či tento rozdiel nemá šancu spľasnúť a čo by ho mohlo spôsobiť.
Obrovský rozdiel medzi cenou zlata a cenou ťažobných spoločností, môže byť zaujímavé využiť pri nadchádzajúcom konci kvantitatívneho uvoľňovania. Komodity sa dostávajú pod výrazný tlak s tým, ako sa politici a regulátori predbiehajú v snahe obmedziť špekulácie v sektore komodít. No na strane druhej ich cieľom je držať ceny akcií hore. Znamená to, že existuje dobrá možnosť, že prepad/nárast akcií ťažobných spoločností bude menší/väčší ako prepad ceny zlata.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |