Bolo to 28. júla 1914, kedy sa svet po 100 rokoch mieru prebudil do prvej svetovej vojny. Pre mnohých to bol šok, keďže neexistovalo veľa dôvodov predpokladať, že tenzie medzi európskymi veľmocami sa skončia masovým vyvražďovaním. Trvalo viac ako celú jednu generáciu, kým následky vojny odozneli. Rovnakým šokom by mohla byť vojna aj pre nás po tom, ako žijeme dekády v mieri. Expanzia veľmocí na počiatku 20. storočia by mohla byť vystriedaná bojom o základné suroviny na začiatku 21. storočia. Dôvodov na to je viac ako dosť.
Veční optimisti
Ľudia sú veční optimisti. Zdá sa nepredstaviteľné, že by opäť mohla nastať globálna vojna. A zdá sa nepredstaviteľné, že by naša životná úroveň mohla klesať. Typickou mantrou politikov je silný ekonomický rast a rast životnej úrovne. Celý svoj život žijeme v takomto svete a nevieme si predstaviť, že by tomu mohlo byť ináč. Zvykli sme si na to, že náš rast je exponenciálny.
No problém je, že žiadny exponenciálny rast nie je dlhodobo udržateľný. Jeremy Grantham uvádza porovnanie na príklade starovekého Egypta, ktorej civilizácia trvala 3000 rokov. Predstavme si, že by na začiatku mali majetok v objeme metra kubického. Tento majetok by rástol bežným globálnym rastom 4,3% ročne. Aký veľký by bol tento majetok po troch tisícročiach? Ani vaše najoptimistickejšie odhady by sa nepriblížili skutočnému číslu. Objem majetku Egypťanov by dosiahol veľkosť niekoľko biliónov našich galaxií.
A čo tak exponenciálny rast populácie? Čo keby Egypťania rástli o 1% ročne? Ich populácia by po troch tisícročiach dosiahla úroveň 9 bilión-násobku ich pôvodného stavu. Jednoducho, žiadny exponenciálny rast nie je udržateľný. My však žijeme v takomto svete a iný si nevieme predstaviť. Niečo musí povoliť – buď realita alebo naša predstava budúcnosti.
Koniec lacných komodít
Až doteraz veci išli hladko. Vedecký pokrok a lacné suroviny nám dodávali pocit, že rast je neobmedzený. Skutočne, od roku 1900 až do roku 2000 ceny komodít až na obdobie svetových vojen dlhodobo klesali. Počas týchto sto rokov sme videli priemerný pokles cien komodít o viac ako 1% ročne. A práve lacná ropa bola tým základným kľúčom k úspechu. Ľudstvo zrazu dostalo k dispozícií prakticky neobmedzený zdroj energie a táto lacná energia tlačila dopredu náš rozvoj. Odhady hovoria o tom, že keby sme nemali ropu, naše vedecké poznanie by nikdy neprekročilo hranicu 20. storočia.
No na rope nastal v 70. rokoch zlom a jej cena sa odpútala od ostatných komodít a začala rásť. Možno aj to je dôvodom, prečo od tohto obdobia vidíme pokles v reálnych príjmoch obyvateľstva. A čo je horšie, od začiatku nového milénia sa klesajúci trend komodít otočil a tie začali dramaticky rásť. Spoločnosť GMO vypočítala, že existuje pravdepodobnosť iba 1:2200000 na to, že súčasný nárast ceny železa je iba korekcia v dlhodobom klesajúcom trende. Jednoducho, štatistika nám takmer s istotou hovorí, že svet za zmenil – komodity už nikdy nebudú lacné.
Svet v novej paradigme
K rastu komodít rozhodne prispela Čína svojim šialeným nákupom všetkého pevného. Tá vytvorila z komodít bublinu. Aj keď bublina môže prasknúť, dlhodobý trend je jednoznačný – hore. Následky budú neprijemné – nižší ekonomický rast pri stále rastúcom množstve svetového obyvateľstva. A to všetko v čase ekonomickej krízy, kedy už aj tak rast klesá a ohrozuje stabilitu celého finančného sektora a tým pádom celého systému.
A nezdá sa, že by existovalo nejaké rýchle riešenie. Ak sa pozrieme na odhadované svetové zásoby základných komodít zistíme veľký šok – míňajú sa rýchlejšie ako si myslíme. Podľa univerzity v Yale pri pokračujúcom raste by mohli byť do dvoch dekád vyčerpané známe zásoby striebra, platiny alebo hliníka. Za ďalšiu dekádu by sa mohol vyčerpať urán alebo zinok. Môže to znieť ako katastrofický scenár, no prvýkrát v histórií sa stalo, že ceny komodít začali rastom potvrdzovať túto domnienku. Je to prvým znamením toho, že sa niečo skutočne deje.
Nečakajme záchranu od politikov. Ich manažment súčasnej krízy ukazuje neschopnosť porozumieť príčine a povahe problému. Až keď ceny budú príliš vysoko a zásoby komodít na dlhodobých minimách, až vtedy zistia, že je problém. Ak sa to skombinuje s pokračujúcou ekonomickou depresiou, tí agresívnejší z nich sa môžu uchýliť k útekom z reality vojenskými konfliktami. Doteraz krajiny ako Čína hromadili komodity a kupovali si africké krajiny. A ak začnú exportéri po vzore Iraku požadovať vyššiu cenu za svoje komodity, tie môžu ísť výrazne hore a spôsobovať nedostatky na trhu.
Kríza a komodity
Nepokračovanie kvantitatívneho uvoľňovania a súčasná bublina na komoditách dáva šancu na väčší pokles ich ceny. Ak by sa tak stalo, bude to pravdepodobne poslednou možnosťou nakúpiť lacné komodity. Potom, keď nastane vojna o komodity, už bude pravdepodobne veľmi neskoro na ich nákup, keďže svet sa bude topiť v úplne iných problémoch.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |