Kedy praskne bublina na zlate?
- Uverejnené: piatok, 13. máj 2011, 00:05
Na striebre už bublina praskla, keď cena poklesla o 30% z úrovne takmer $50. Čaká nás niečo také aj na zlate? Je čas ho predávať?
Drahé kovy od začiatku nového storočia dramaticky rastú. Veď Warren Buffet kupoval striebro ešte v roku 1998 za menej ako $7 dolárov. Naproti tomu bývalý minister financií Veľkej Británie, Gordon Brown, predával národné zlato v roku 1999 za $275 dolárov. Veľký investor zarobil a britské obyvateľstvo stratilo miliardy. Typický obraz toho, čo sa dialo v minulosti a s veľkou pravdepodobnosťou sa bude diať aj v budúcnosti.
Zo zlata sa nenajeme
Je faktom, že zlato má minimálny praktický úžitok. Iba 10% z jeho produkcie sa používa na priemyselné účely. Zvyšok sa kope zo zeme len na to, aby sa držal väčšinou v podzemných trezoroch za potešenia niekoľkých očí. Navyše jeho držba niečo stojí a pokiaľ ho chceme vymeniť za iný tovar nevyhneme sa jeho predaju do dolárov či eur, čo nás stojí opäť ďalší poplatok. Na čo je zlato vôbec prospešné?
Mnohí ľudia nemajú k zlatu žiadny vzťah a považujú ho za obyčajnú bublinu nafukovanú špekulantmi. Do určitej miery majú pravdu – na cene zlata je bublina. Veď výrobná cena tohto kovu je menej ako $700, čo skutočne dáva jeho producentom peknú maržu. Oveľa prospešnejšie sa javí striebro, ktorého až 50% sa používa na priemyselné účely, a navyše jeho svetové zásoby, na rozdiel od zlata, stále klesajú. Striebro by preto malo mať dôvod na rast, avšak nie zlato, tvrdia.
No bolo by chybou sa na veci pozerať jednostranne. Aj keď úžitková hodnota zlata nie je veľká, jeho vnútorná hodnota je obrovská. A práve to robí zo zlata úplne inú ligu ako je striebro. Tou najväčšou devízou zlata je, že sa nespotrebováva. Bežný človek v zlate nemusí vidieť žiadny úžitok, no človek, ktorý má väčší majetok vie, že spôsobov ako si ho chrániť nie je veľa. A zlato je ideálnym prostriedkom na to, aby si človek zachoval kúpnu silu svojich peňazí.
Zlato a peniaze
Pokiaľ ste napríklad kúpili byt pred 15. rokmi a jeho cena je vyššie o 40%, môžete si hovoriť, aký pekný zisk ste dosiahli. Avšak klamali by ste sa. Keďže za posledných 15 rokov sa peniaze znehodnotilo o viac ako 50%, tak ste v skutočnosti na byte stratili 10%. A to nehovoriac o obetovanom úroku, ktorý ste mali dostať. Jednoducho, malá inflácia znamená veľké dlhodobé straty peňažných aktív.
A neistota ohľadom budúcej hodnoty peňazí len narastá. Pokusy centrálnych bánk ako nás dostať z krízy pomocou kvantitatívneho uvoľňovania znamenajú, že nikto si nevie byť istý, akú hodnotu budú mať peniaze v budúcnosti. Tento výstrel do prázdna môže znenazdajky priniesť paniku, kedy sa hodnota peňazí môže znížiť na polovicu za menej ako jeden deň, tak ako sa stalo len pred pár rokmi v Juhoslávií, či Zimbabwe. Hĺbka súčasnej krízy ukazuje, že politici zďaleka nemajú veci pod kontrolou.
Preto každý kto má peniaze sa pýta, čo s nimi? Nakupovať slovenské, nemecké, či grécke dlhopisy? Tie grécke sa predávajú za menej ako 50% svojej hodnoty. Nakupovať akcie, ktoré za poslednú dekádu nezarobili takmer nič? Naopak, ich hodnota sa vzhľadom na výkonnosť ekonomiky zdá úplne uletená. Nakupovať priemyselné komodity, ktoré sú až 4-násobne predražené nad svoje výrobné náklady?
A práve neistota a strach privádza ľudí k tomu, aby nakupovali zlato. Aj keď mnohí tvrdia, že jeho cena je bublina, my si myslíme iba to, že zlato už nie je lacné. Lacným bolo pred desiatimi rokmi. Ak sa však pozrieme na to, koľko peňazí sa na trh stále tlačí, tak vidíme, že zlato nerobí nič iné, iba kopíruje ich množstvo. Ak sa predsa množstvo peňazí zdvojnásobí, musia sa zdvojnásobiť aj ceny. A náš svet rozhodne nie je svetom stabilných cien.
Kedy praskne bublina?
Aj keď sa môže zdať, že bublina na striebre praskla, nie je tomu tak. Podobne sa to stalo na bavlne pred rokom, kedy 30% korekcia znamenala iba ďalší nárast o vyše 100%. Drahé kovy sú drahé, ale to neznamená, že ich cena pôjde automaticky dolu. Dopyt a ponuka hovorí, že pokiaľ bude množstvo peňazí rásť, tak cena drahých kovov bude rásť s ním. A je jedno, ako vysoko sme. Až potom, keď centrálni povedia, že idú robiť exitovú stratégiu, až potom, keď začnú skutočne zvyšovať úrokové sadzby, až potom bude čas na predaj zlata.
Dovtedy je to strach, strach o to, že môžete stratiť veľkú časť svojich peňazí tým, že sa budete nečinne pozerať ako strácajú na hodnote. To je ten skutočný faktor, ktorý tlačí cenu zlata vyššie. A až potom, keď bude cena zlata tak vysoko, že aj tí najzarytejší odporcovia zlata ho začnú kupovať, až potom bude čas ho predávať. Avšak od tohto momentu sme skutočne ešte veľmi ďaleko.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Ak ste sa rozhodli pre investovanie do podielových fondov, pravdepodobne sa trápite otázkou, ktorý fond si vybrať. V dnešnej dobe je na...
Sú to dlhové cenné papiere, ktoré väčšinou majú kupón, ktorý vypláca emitent dlhopisu jeho držiteľovi. V podstate sa dá povedať, že dlhopis je...