Krátky príbeh o GMO
- Uverejnené: streda, 11. máj 2011, 09:40
Pojem biotechnológie nie je pre našu spoločnosť neznámy. Dnes už v poľnohospodárstve zohrávajú dôležitú úlohu. Práve vďaka nim sme mohli začať v štyridsiatych rokoch minulého storočia zelenú revolúciu, ktorá dnes umožňuje uživiť takmer 7 miliárd hladných krkov, pričom bez šľachtenia a pomoci hnojív by to bolo nemožné. Čísla hovoria jasne v prospech využitia nových technológií. Celkovo narástla produkcia ryže v Ázií od 70. rokov do dnes až o 700 % a produkcia obilia o 250 %. Podobné čísla vidíme v Európe a Amerike. Zelená revolúcia nám priniesla viac potravín, avšak aj vedľajšie účinky pesticídov a herbicídov, ktoré sú pre človeka nebezpečné a už zamorili naše prostredie.
Za posledných 30 rokov používanie pesticídov narástlo o 50% a celkovo sa dnes spotrebuje 2,5 mil. - 3 mil. ton pesticídov, ktoré predáva relatívne malý okruh spoločností. Celkovo sa odhaduje, že toto odvetvie dosahuje obrat približne 50 mld. USD ročne. Dôležité je poznamenať, že od roku 1991 až do 2003 používanie pesticídov a herbecidov v OECD výrazne kleslo, avšak trend v rozvojovom svete je opačný. Prečo tomu tak je, chcem rozviesť neskor. Na grafe je znázornená zmena využitia pesticídov v krajinách OECD.
Zelené revolúcia č.2
Novú vlnu zelenej revolúcie mali priniesť geneticky modifikované organizmy (GMO). Oblasť GMO bola do konca 70. rokov možná iba v experimentálnych laboratóriách, avšak prielom priniesli až 80. roky, kedy vznikli geneticky modifikované rastliny. Tie sa však začali volne predávať až začiatkom 90. rokov. S komerčným využitím GMO prišla aj spoločnosť Monsanto a spôsobila prielom v tomto odvetví. Spoločnosť Monsanto mala dlhú históriu v chemickom priemysle a vo výroby pesticídov a herbicídov. Monsanto prišlo napríklad so sójovými bôbmi, ktoré boli odolné proti silnému herbicídu (Rondup), ktorý predávala a tak po postreku na poli neostalo nič iné iba GMO sója. Znie to skutočne ako prevrat v poľnohospodárstve, avšak ako sa neskôr ukázalo, aj GMO majú vysokú "cenu", ktorú budeme musieť zaplatiť. GMO obsahujú transgény ktoré naďalej mutujú rastlinu a interakciou z okolím menia celú biosféru. GMO ako sa ukázalo sa dokážu rýchlo rozširovať a vytláčajú prírodné verzie poľnohospodárskych plodín. GMO tak ničia biodiverzitu a vytvárajú jednoliatu prírodu. Transgény sa samozrejme prenášajú aj na baktérie, vírusy a huby. Cez transgény tak môžu získať imunitu voči postrekom.
Regulácia?
GMO sa dočkali rozmachu počas 90. rokov z jednoduchého dôvodu, deregulácie. Administratíva Busha staršieho bola spoločnosti Monsato mimoriadne zhovievavá a Monsanto mohla začať predávať GMO rastliny bez vážnejších výskumov dopadu na človeka a životné prostredie. FDA argumentovalo, že GMO obsahuje rovnaké DNA ako prírodné verzie, čiže je rovnaké. Monsanto tak čoskoro ovládlo americký trh s pesticídmi a pestovaním GMO. Dôležité je však dodať, že GMO sú intelektuálnym vlastníctvom Monsato, takže nemôžete použiť semená z vypestovaných rastlín na zasiatie novej úrody, ale musíte si od Monsanta kúpiť nové semená. Čo to teda znamená? Monsanto sa tak stalo monopolom a svoje postavenie si bráni. Od roku 1995 do 2005 Monsanto podalo v USA vyše 1000 žalôb na malých farmárov v USA a drvivú väčšinu vyhralo. Vďaka politike WTO a tlaku amerických predstaviteľov sa GMO dostali prakticky do celého sveta, už počas 90. rokov začalo Monsanto kupovať významných predajcov semien v Ázií a Južnej Amerike, aby mohlo jednoducho expandovať na nové trhy. Vytvorilo tak sieť, cez ktorú mohlo diktovať predaj GMO po celom svete a s ním ostatné výrobky potrebné pre rast GMO. Na grafe je rast GMO v svetovom merítku. V USA je GMO odvetvím v hodnote 150 mld. USD.
GMO hegemónia začína
Problém GMO je aj v použití pesticídov a herbicídov. Pri pestovaní poľnohospodárskkych plodín tvoria náklady na postreky 50% - 75% nákladov a to začal byt problém predovšetkým v Ázií. Práve nutnosť hnojív a herbicídov zvýšila náklady na pestovanie, rovnako aj nutnosť opätovného nákupu semien pre ďalšiu úrodu. Monsato tak prakticky vytláča menších farmárov a začína ma významné postavenie v poľnohospodárstve v Ázií. Uprednostňuje tak veľké spoločnosti, v ktorých má významný podiel. Ako som už spomenul, GMO majú dobrú schopnosť rozširovania sa. Spoločnosti túto skutočnosť využívajú a aj niektoré farmy už obsahujú GMO, bez toho aby ich používali.
Márny boj EU s WTO
Treba si uvedomiť, že Monsanto neostalo iba pri sóji. V jeho portfóliu je aj kukurica, ryža, bavlna a iné. Práve na kukurici a bavlne majú GMO v USA a Indii podiel cez 80%. GMO začala hromadne využívať aj Čína, kde v roku 2000 tvorili GMO 2%, dnes je to 50 %. Celkovo je GMO 50 % všetkej vypestovanej bavlny a až 75 % všetkej vypestovanej sóji na svete. Monsato však nie je jedinou spoločnosťou, ktorá predáva GMO. Monsanto som uviedol ako príklad nového "Microsoftu" v GMO.
Na odpor voči GMO sa postavila EU a zakázala dovážať a predávať GMO. Tento krok bol často kritizovaný viacerými spoločnosťami, až USA podalo na EU pred WTO žalobu za moratória od 1999 - 2003, čo bolo proti európskym zákonom. EU tak po tribunáli vo Švajčiarku musí zaplatiť ročne 150 mil. USD za zákaz dovozu mäsa a GMO potravín z USA. EU bude musieť dodatočne schváliť prijatie GMO a vyhnúť sa tak ďalším sankciám. Celkovo EU prijalo 3 z 27 GMO plodín.
Kto živí svet?
Na záver by som rád poukázal na prebiehajúcu potravinovú krízu vo svete. Rok 2010 bol rokom naozaj zlého počasia a extrémneho sucha, ale to bolo iba jednou z príčin rastu agrokomodít. GMO sa ukázali ako veľmi zraniteľne voči chorobám. Napríklad v roku 2007 bolo Írsko nútené zlikvidovať 65 % úrody GMO zemiakov kvôli nákaze vírusom. Podobné prípady sa stali aj roku 2010 a podobné ochorenie by mohlo spôsobiť značné problémy v USA, kde GMO tvoria väčšinu trhu. Problémom sú aj vysoké náklady na pestovanie týchto plodín, ako som už ukázal náklady na pestovanie môžu až 3-násobiť náklady v rozvojom svete. To je aj dôvodom napríklad držania bavlny na skladoch a čakania lepšej ceny.
Zatiaľ je však 65 % vypestovaných potravín v Ázií hnojených prírodnými hnojivami a nepoužívajú drahé pesticídy, avšak súčasný trend poukazuje, že do roku 2050 budú všetky vypestované potraviny GMO a pokiaľ budú intelektuálnym vlastníctvom iba pár privátnych spoločností, môžeme sa ocitnúť v "otroctve" spoločností ako je Monsanto. Netreba však zabudnúť, kto nás skutočne živí a druhá zelená revolúcia môže spôsobiť zánik pestovania ako poznáme. Prajem na koniec nie dobrú chuť, ale veľa šťastia.
Autor: Peter Greguš | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Ak ste sa rozhodli pre investovanie do podielových fondov, pravdepodobne sa trápite otázkou, ktorý fond si vybrať. V dnešnej dobe je na...
Sú to dlhové cenné papiere, ktoré väčšinou majú kupón, ktorý vypláca emitent dlhopisu jeho držiteľovi. V podstate sa dá povedať, že dlhopis je...