Toto je jeden z komentárov na tému roku 2011. V nich budú jednotliví analytici spoločnosti TRIM Broker prezentovať svoje názory na potenciálny vývoj v roku 2011. Súhrnný výhľad bude k dispozícii 13. januára.
Komodity čaká zrejme rok vysokej volatility. Rozhodujúcim vplyvom na vývoj cien komodít by mal mať ekonomický vývoj v Číne. V prípade, že Čína bude naďalej rásť (i keď menším tempom ako doteraz) všetky priemyselné aj poľnohospodárske komodity zaznamenajú rast. Pri súčasnej spotrebe surovín v čínskom priemysle niet pochýb, že to bude práve Čína, od ktorej sa budú odvíjať ceny komodít na svetových trhoch. Katalyzátorom rastu komodít v minulom roku boli bezpochyby aj lacné peniaze z kvantitatívneho uvoľňovania, teda špekulatívny dopyt.
Je pravdepodobné, že v prípade ďalšieho kola kvantitatívneho uvoľňovania veľká časť týchto prostriedkov bude znova putovať do komodít. Podľa komoditného indexu Continuous Commodity Index (CCI) vzrástli ceny komodít v posledných 12 mesiacoch o 26% a za posledné dva roky dokonca o 77%. Ak si túto štatistiku rozmeníme na drobné zistíme, že v roku 2010 ropa vzrástla o 17%, zlato rástlo o takmer 30%, striebro si pripísalo 80% v porovnaní s minulým rokom, meď viac ako 40%, kukurica 40%, sójové bôby vyše 20%, pšenica 43%, bravčové 23%, hovädzie takmer 30%, bavlna skoro 90%, cukor 52% a káva 63%. A tak zatiaľ čo väčšina krajín publikuje oficiálne čísla inflácie na úrovniach 1 – 3%, ekonomická realita, kde hlavnú úlohu zohrávajú ceny potravín a energií ukazuje, že reálne náklady na život rastú. Nedávno vydala americká vláda, ktorej členovia zrejme nepotrebujú potravu a energie, štúdiu, ktorá hovorí, že index CPI (consumer price index) používajúci sa na meranie inflácie v takmer všetkých štátoch, dosiahol v roku 2010 úroveň 0,8%. Ceny potravín a komodít v tomto indexe nie sú zahrnuté.
Vývoj cien komodít v roku 2010 ukazuje nasledovný graf:
Dopyt po komoditách je v historickom porovnaní veľmi vysoký. Barclays Capital vypočítal, že do konca novembra investori vložili do statkov, ako ropa, potraviny alebo priemyselné kovy 354 miliárd dolárov, čo je doterajší rekord. Za týmto rastom stál dopyt zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré boli nasledované aj ekonomikami rozvinutými z dôvodu ich silného ekonomického rastu.
Mnoho analytikov predpovedá rekordný rok medi, ale aj zlatu, či striebru. Je možné, že vývoj komodít sa bude líšiť naprieč jednotlivými druhmi komodít. Ceny priemyselných komodít budú záležať hlavne na dopyte v krajinách EM a od vývoja doterajšieho pomalého zotavovania vyspelých krajín. Táto časť komoditného koša môže patriť medzi najvolatilnejšie triedy aktív v roku 2011. Naplnenie obáv z poklesu v Číne by mohlo poslať ich ceny prudko nadol. Situácia v poľnohospodárskych plodinách je mierne odlišná. Predpokladá sa jeden z najmenej úrodných rokov, ktorý by mohol spôsobiť previs dopytu nad ponukou, čo by znamenalo ďalší rast cien plodín. Aj pri krachu čínskeho realitného trhu, čínskeho stavebníctva a ďalších priemyselných aktivít, jesť sa musí stále. Preto by rast poľnohospodárskych plodín nemal byť v roku 2011 prekvapujúci.
Komodita, ktorá najviac ovplyvňuje fungovanie sveta už niekoľko desaťročí je ropa. V roku 2011 tomu nebude inak. To, aký dopad má ropa na ceny všetkých tovarov a služieb v ekonomike je každému známe, preto sa k týmto faktorom nebudeme v tejto chvíli bližšie vyjadrovať. Pre ropu sú v roku 2011 rozhodujúce 2 faktory, ktoré najviac ovplyvnia jej cenu. Po prvé, ďalšie kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Ak by sa Fed rozhodol opäť naštartovať tlačiarenské lisy, môžeme očakávať, že veľká časť týchto peňazí bude znova putovať do komodít, ropu nevynímajúc. Avšak ešte väčším determinantom ceny ropy v tomto roku bude Čína a jej vývoj. Ak bude druhá najväčšia ekonomika sveta rásť aj v roku 2011 podobným tempom ako v rokoch minulých, ropa by sa už onedlho mohla priblížiť k významnej psychologickej hranici 100 dolárov za barel. Na druhej strane, ak sa už, resp. konečne v roku 2011 prejaví neudržateľnosť čínskeho ekonomického modelu rastu, mohla by ropa pokojne atakovať cenu 40 USD za barel. Nuž, zdá sa, že Čína bude kráľom (alebo katom?) komoditného sveta v roku 2011.
Zlato a striebro
Posledný rok bol pre drahé kovy skvelým rokom. Zlato si pripísalo takmer 30%, striebro dokonca 80%. S takýmito obrovskými percentuálnymi skokmi mnohých napadne, že tieto kovy sú už príliš vysoko, že na nich čoskoro budeme svedkami prasknutia bubliny, a že by sme sa im mali vyhnúť. Skutočnej hodnote zlata a striebra sme sa venovali v našich komentároch v predchádzajúcom roku. Skúsme si teraz načrtnúť, ako by mohol vyzerať pre komoditné peniaze rok 2011.
Zvyšovanie cien drahých kovov sa konalo hlavne z 2 dôvodov. Prvým dôvodom bolo kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré malo očakávaný efekt. QE znižuje kúpnu silu dolára a to spôsobuje rast ceny zlata a ďalších vzácnych kovov. Druhým dôvodom je pokračujúci dopyt po fyzických kovoch ako náhrady za papierovú menu. Nedá sa vylúčiť, že v roku 2011 zažijeme udalosť podobnú tej zo septembra 2008, teda krach investičnej banky. Avšak udalosť podobného typu bude mať tento krát zrejme odlišný efekt ako v roku 2008. Namiesto otázky potreby likvidity sa bude hovoriť o potrebe bezpečia a vyhnutiu sa riziku. Najlepšou cestou ako takéto niečo učiniť, je vlastniť vzácne kovy vo fyzickej podobe.
Počas predchádzajúcich 10 rokov slúžilo zlato „iba“ ako uchovávateľ hodnoty. To znamená, že ak ste vlastnili zlato v minulých 10 rokoch, reálne ste nezarobili prakticky nič. Dolár klesal a zlato iba nahrádzalo pokles tejto meny. To sa však v roku 2010 zmenilo. Počas viacerých obchodných dní pri raste dolárového indexu, zvyšovala sa aj cena zlata. Odpútanie vývoja ceny zlata od dolára by nemalo zostať nepovšimnuté. Fakt, že zlato rastie rýchlejšie ako dolár oslabuje, mení tento vzácny kov z uchovávateľa hodnoty na reálneho tvorcu bohatstva.
Zlato a striebro sa momentálne nachádzajú pravdepodobne v druhom štádiu býčieho trhu. O treťom štádiu zatiaľ nemôže byť reči. Kedy sa zlato a striebro dostanú do poslednej fázy rastu je otázne. Veľa bude závisieť od globálneho vývoja a ďalšieho vývoja zlata v pomere alokácie voči globálnym aktívam. Ako ukazuje obrázok, zlato má pred sebou ešte dlhú cestu. Iba menej ako 1% svetových aktív je investovaných v zlate, resp. v zlatých ťažobných spoločnostiach. V rokoch 1920 až 1980 si takmer 25% finančných aktív našlo cestu k zlatu a ťažobným spoločnostiam.
Striebro je na rozdiel od zlata, nielen reálnymi peniazmi, ale aj priemyselným kovom. To znamená, že sa spotrebúva, ba čo viac, nedá sa recyklovať. Striebro sa totižto používa vo veľmi malých množstvách vo veľkom počte produktov (hlavne elektronických), a preto by jeho recyklácia bola ekonomicky nevýhodná. Väčšina dostupného striebra už bola vyťažená a spotrebovaná. Odhaduje sa, že zásoby striebra na zemskom povrchu dosahujú hodnotu približne 1 234 590 x 103 uncí, čo pri cene 30 USD za jednu uncu predstavuje 37 miliárd dolárov. Nadzemné zásoby zlata predstavujú 4 585 620 x 103 uncí, čo pri cene 1400 dolárov za uncu činí 6,5 bilióna USD.
Pomer zlata k striebru je v súčasnosti 46:1, ale celková hodnota zlata na zemskom povrchu je 175-krát väčšia ako hodnota striebra. Pomer zlata k striebru sa počas minulých storočí držal na hodnote 15:1. Ak sa teda pozrieme na dnešok, zistíme, že 30-ročné (nominálne) maximá striebra ani zďaleka nemusia byť vrcholom ceny striebra. Ak vezmeme do úvahy faktor inflácie, zistíme, že striebro má k svojim maximám z roku 1980 veľmi ďaleko. A všetko naznačuje tomu, že pri súčasnom globálnom vývoji ich v (reálnom) vyjadrení skôr či neskôr prekoná. To by pre cenu zlata mohlo znamenať atakovanie ceny na úrovni 60 a viac dolárov už v roku 2011.
Pri analýze striebra ako priemyselného kovu sa musíme zamerať na to, že iba 30% produkcie striebra pochádza z primárnej produkcie (zo strieborných baní). Zvyšok sa získava ako vedľajší produkt pri ťažbe iných minerálov. Až 57 % vyťaženého striebra je spojených so základnými kovmi (železo, nikel, meď, olovo). Ak v roku 2011 zaznamená čínska ekonomika prepad, ovplyvní to samozrejme aj dopyt po týchto kovoch a tým pádom aj dopyt po striebre, avšak na cenu tohto vzácneho kovu by to nemuselo mať príliš negatívny dopad. Dôvodom je deficit v zásobách striebra, zvýšenie investičného dopytu po striebre ako uchovávateľa hodnoty a zvyšujúci sa dopyt po striebre v prípade „zelenej“ produkcie (50 až 60 miliónov uncí bolo v roku 2010 použitých v technológiách solárnej energie). Nezanedbateľné sú taktiež jeho antibakteriálne účinky. Toto všetko udržuje vzťah ponuky a dopytu po striebre na priaznivej úrovní a robí zo striebra zaujímavú investičnú príležitosť do roku 2011.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8145 | 9.56 % |