V druhom štvrťroku tohto roka predstavoval dopyt po zlate 919,8 tony, čo je približne $44,5 miliárd – vôbec druhá najvyššia medzikvartálna zmena. Cena zlata dosiahla v tomto štvrťroku sériu nových historických maxím a priemerná cena v tomto období bola o 26% vyššia v medziročnom porovnaní a o 9% vyššia na štvrťročnej báze. Podobne ako tomu bolo v prvom štvrťroku, cena nerástla priamočiaro. Po tom, čo na začiatku mája dosiahla cena $1541 za jednu uncu z dôvodu rastúcich cien komoditného koša a pretrvávajúcich obáv z vývoja v západných ekonomikách, zlato skorigovalo pod cenu $1500. Avšak zlato sa relatívne úspešne vyhlo výpredaju, ktorý ovplyvnil väčšinu komodít a pokles predstavoval pre investorov a zlatnícky priemysel vhodnú príležitosť pre nákup.
Zlato sa zo svojho mierneho poklesu spamätalo ešte v máji a v júni už rástlo po tom, čo európski politici museli riešiť hroziaci default Grécka a ceny akcií padali na celom svete. Po dosiahnutí nového rekordu na úrovni $1552 za uncu, zlato otestovalo hranicu $1500 a poskytlo priestor pre zvýšenie dopytu, ktoré trvá až doteraz.
Najviac sa na celkovom raste zlata podieľa India a Čína. Tieto dva trhy sú zodpovedné za 52% setových investícií do zlatých tehličiek a mincí a za 55% globálneho dopytu po šperkoch. Medziročný rast objemu v celkovom dopyte spotrebiteľov predstavoval v Indii 38% a 25% v Číne v porovnaní so 7% priemerného globálneho rastu.
Vyhliadky pre obidva trhy ostávajú do konca roku optimistické. I keď dopyt indických spotrebiteľov by sa mohol kvôli sezónnosti v treťom kvartáli spomaliť, celkový dopyt v oboch krajinách by sa do konca roka mal zvyšovať, k čomu by malo prispieť niekoľko podporných faktorov ako napríklad zvyšujúca sa ekonomická prosperita v týchto krajinách, vysoká inflácia a prichádzajúce slávnosti a sviatky (hlavne v Indii), počas ktorých je nákup zlata dlhotrvajúcou tradíciou. Čistý nákup oficiálneho sektora dosiahol 69,4 tony, čo demonštruje, že centrálne banky pokračujú v nákupoch zlata, aby diverzifikovali svoje rezervné aktíva. Centrálne banky zrejme ostanú čistými kupcami zlata minimálne do konca tohto roku.
Na úrovni 51,7 tony, dopyt po zlatých ETF a podobných produktoch bol v druhom kvartáli dostatočne vysoký, avšak v medziročnom porovnaní klesol, z dôvodu extrémne vysokého dopytu v druhom kvartáli roku 2010, kedy sa veľké množstvo investorov snažilo ochrániť pred rozrastajúcou sa dlhovou krízou v Európe a v rovnakom čase získali v Indii na popularite ETF kopírujúce vývoj ceny zlata.
Investičný dopyt po zlatých tehličkách a minciach predstavoval v druhom kvartáli robustných 307,7 ton. Medziročný rast sa koncentroval hlavne v krajinách mimo západného sveta, kde sú investori ochotní akceptovať vyššie ceny zlata a dokonca očakávajú jeho ďalší rast. I keď západné krajiny vygenerovali omnoho nižší investičný dopyt ako v druhom kvartáli 2010, Čína a India sú ďaleko dôležitejším indikátorom v tom, kam sa cena žltého kovu do konca roka pohne.
Investičný dopyt v Európe zaznamenal v posledných 3 rokoch výraznú zmenu, keď dosiahol priemerné úrovne, ktoré sa ešte v roku 2007 zdali byť nepredstaviteľné. Toto tvrdenie potvrdzuje napríklad vývoj vo Francúzsku, kde sa dlhodobá nechuť investovať do drahých kovov v posledných rokoch vytratila a francúzski investori zvyšujú držbu fyzického zlata ako poistku pri prevládajúcich turbulenciách na finančných trhoch.
Ťažba zlata opäť vzrástla aj v druhom kvartáli o 7% na 708,8 tony zo 659,4 tony v porovnateľnom období. Nárast produkcie bol globálny z dôvodu uvádzania nových baní do produkcie a tento trend by mal pokračovať aj po zvyšok roku 2011.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7823 | 13.14 % |