Ako sa vyrovnáme s možným nedostatkom fosforu?
- Uverejnené: pondelok, 01. august 2011, 21:35
Ak sa opýtate biológa, alebo organického chemika, ktoré prvky sú pre život na Zemi nevyhnutné, odpovie vám DUVK, čo znamená dusík, uhlík, vodík a kyslík. A potom svoju odpoveď ešte doplní slovami: A takisto potrebujete síru a fosfor.
Práve na poslednú z týchto častíc, fosfor, sa teraz zameriame, pretože okrem toho, že je nevyhnutnou zložkou DNA, RNA a iných chemických makromolekúl, takisto zohráva významnú úlohu pri zásobovaní našej planéty potravinami – a čo je dôležitejšie, už čoskoro môžeme zažiť jeho nedostatok, ktorý by ukončil éru (ešte stále) lacných potravín.
Magazín Foreign Policy nedávno napísal: Zmenšujúce sa zásoby fosforu, hlavného komponentu, ktorý je zodpovedný za rast globálnej poľnohospodárskej produkcie, môžu narušiť potravinovú bezpečnosť na celej planéte už v tomto storočí. Toto je najvážnejší nedostatok prírodného zdroja o akom ste kedy počuli.
Fosfor je jednou z troch základných živín, ktoré sú prakticky nenahraditeľné pri pestovaní úrody (zvyšné dve sú dusík a draslík, u ktorých situácia nie je tak dramatická). V prírode zvyčajne nachádzame fosfor v podobe fosfátu, v ktorom je každý atóm fosforu naviazaný na štyri atómy kyslíka. Fosfáty môžeme v súčasnosti nájsť v relatívne vysokej koncentrácii v tzv. „fosfátových skalách“, čo sú geologické ložiská, ktorá sa ťažia s cieľom výroby hnojív. Sú to práve fosfátové skaly, o ktorých si viacerí myslia, že ich je nedostatok. Výraz „fosfátový vrchol“ si dokonca našiel miesto aj v slovníku poľnohospodárov.
Štúdie z Výskumného inštitútu pre fosfor (VIF) odhadujú, že fosfátový zlom by sa mohol objaviť približne v roku 2030, a vysokokvalitné rezervy by sa mohli vyčerpať už o 50 rokov.
Hnojivá sú evidentne veľmi dôležitou súčasťou produkcie potravín a nedostatok fosfátu by mohol viesť k radikálnemu zvyšovaniu cien poľnohospodárskych produktov a potravinovej nestabilite. Ak zažijeme nedostatok fosforu, situácia sa zdá byť ešte omnoho pochmúrnejšia, ak zoberieme do úvahy niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú globálnu ponuku a dopyt po potravinách.
Svetová populácia sa každým rokom zvyšuje zhruba o 75 miliónov ľudí. To znamená, že sa musíme popasovať s problémom ako každoročne nasýtiť jedno nové Nemecko, alebo Egypt, keďže plocha ornej pôdy sa neustále znižuje. Ďalší „problém“ predstavujú meniace sa stravovacie návyky ázijskej strednej vrstvy, ktorá si pri svojich zvyšujúcich sa príjmoch môže dovoliť viac mäsitej stravy, čím sa extrémne zvyšuje dopyt po obilí, ktoré je pri produkcii mäsa nevyhnutné (a tým sa zvyšuje aj dopyt po fosfátoch, ktoré sú nutné pri pestovaní tohto obilia). Pozrime sa na príklad z Japonska: spotreba mäsa na jedného obyvateľa tu vzrástla za posledných 50 rokov o 1000%, s tým ako sa krajina stala rozvinutou ekonomikou. Ak bude zvyšok Ázie nasledovať rovnaký scenár, dopyt po fosfáte by vzrástol niekoľkonásobne. Čo ďalej komplikuje situáciu je fakt, že väčšina svetových zásob fosfátu sa primárne nachádza iba v piatich krajinách. Podľa VIF, 90% zostávajúcich fosfátových skál je kontrolovaných Čínou, Marokom, Južnou Afrikou, Jordánskom a Spojenými štátmi. Predstavte si ako rýchlo by tieto krajiny zakázali vývoz fosfátu v situácii hroziacej potravinovou krízou, a ponechali tak zvyšok sveta prakticky bez možnosti dopestovať akúkoľvek úrodu. Obchodovanie s fosfátom by sa v najbližších rokoch mohlo stať vysoko špekulačným, avšak treba zohľadniť aj druhú stranu mince. Nie všetci vidia problém s nedostatkom fosfátu tak dramaticky.
Medzinárodné centrum pre inovácie v priemyselných hnojivách nedávno zverejnilo analýzu zaoberajúcu sa rezervami fosfátových skál a krajinami s najväčšími fosfátovými ložiskami. Podľa tejto štúdie je množstvo svetových zdrojov fosfátových skál, používajúcich sa na výrobu fosfátových hnojív, oveľa väčšie ako sa doteraz odhadovalo. Výskum ďalej hovorí o tom, že pri súčasných úrovniach ťažby vydržia tieto zdroje niekoľko storočí. Začiatkom tohto roka revidoval americký geologický úrad odhady fosfátových rezerv pre Maroko a západnú Saharu smerom nahor; z 5,7 miliárd metrických ton na 50 miliárd metrických ton, čo výrazným spôsobom prispelo k navýšeniu globálnych rezerv zo 16 na 65 miliárd metrických ton. Minulý rok dosiahla ťažba fosfátových skál 176 miliónov metrických ton. Situácia preto nemusí byť taká hrozivá, ako sa viacerí v poľnohospodárskom odvetví obávajú.
A predsa len, bez ohľadu na skutočnú veľkosť ponuky fosfátov, nemali by sme sa na celú záležitosť pozerať cez ružové okuliare, pretože si môžeme byť istí, že dopyt bude pokračovať vo svojom raste, keďže počet obyvateľov bude rásť a krajiny emerging markets prechádzajú na stravu s väčším obsahom mäsa. Fosfáty teda trpezlivo čakajú, kým si ich všimne širšia investorská obec, ale vtedy už môže byť neskoro a ich cena môže byť podstatne vyššia ako dnes.
Zdroj: Casey Research
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.7929 | 11.96 % |
Škola investora
Rok 2012 sa nakoniec ukázal v úplne inom svetle, než si väčšina z nás myslela. Ja osobne som mal na jeho začiatku dosť negatívny postoj, najmä...
Bez ohľadu na nedávnu vysokú volatilitu sú fundamentálne údaje priaznivé pre hospodárstvo eurozóny aj pre európske podniky. Rast je stály a so...
Obchodovanie s dlhopismi je jedným z najstarších a najznámejších druhov finančných investícií. S obľubou sa využívajú už viac ako tisíc rokov....