Analytici bánk a investičných spoločností sa stále prebiehajú v tom, ktorá komodita bude tento rok úspešnejšia. Podľa jedných to bude ropa, podľa druhých zlato a podľa ďalších meď. Všetci sa ale zhodnú v tom, že komodity budú tento rok rásť.
Dôvodmi na rast je slabnúci dolár, očakávanie expanzie emerging markets ale aj pokračujúce monetárne stimuly zo strany FEDu. Hlavným dôvodom rastu komodít je ale podľa môjho názoru „financializácia“ komodít. Kedysi boli komodity špecifickým trhom, na ktorom obchodovali len subjekty, ktoré komodity fyzicky potrebovali resp. ťažili. Teraz sa ale z komodít stal nástroj špekulácii a veľké banky to dobre využívajú.
Ich sales tímy fungujú na 110% s cieľom predať investorom čo najviac inštrumentov s podkladovým aktívom v podobe komodít. Častým cieľom záujmu je v poslednej dobe meď.
Počúvame o obrovskom dopyte krajín BRICu, o štrukturálnom nedostatku medi atď. Realita ale môže byť úplne iná.
Meď je sa totiž tiež „financializovala“ a to aj v najväčšom spotrebiteľovi tejto komodity, v Číne. Proces popisuje odborník na medzinárodné financie a Čínu Michael Pettis v jednom zo svojich nedávnych newslettrov, kde odpisuje rozhovor svojho študenta s jedným z traderov z veľkej banky:
„Trader povedal, že v marci nakupovali meď aj výrobcovia oblečenia, potravín a iní, ktorí predtým komoditu nikdy nekupovali. Nakupovali ju vo veľkom napríklad zo skladov v Guangdongu, ktoré sú oslobodené od ciel. Sklady sú v Číne, ale clá za tieto tovary ešte neboli zaplatené a každý takýto nákup sa označuje ako import.
Tieto subjekty nakupujú meď len s cieľom získať cez ňu financovanie. V tomto prípade banky financujú nákup importu na 90 dní. Náklady pre nákupcu sú 30 bp. Ak sa splatnosť natiahne na 180 dní, zaplatia dodatočných 40 bp. Import sa vyrovnáva v dolároch, čo znamená, že kupca má dolárovú pohľadávku splatnú o 180 dní, ale môže meď okamžite predať na trhu v Číne za juany. Anualizovaná ročná úroková sadzba na toto financovanie je 1,4%, takže aj keď sa londýnska meď obchoduje nad cenou medi v Šanghaji, kupcom sa vzhľadom na vysoké úrokové sadzby v Číne táto stratégia stále oplatí.“
Tento rozhovor je datovaný k marcu a od vtedy sa PBOC rozhodla, že zakáže takéto financovanie. Preto nie je prekvapením, že import medi v apríli poklesol o 17% na mesačnej báze. Finanční kupujúci tak veľmi rýchlo zmizli a je otázkou, kto bude ďalej podporovať meď v raste. Rýchlo sa vyrovnal aj rozdiel cenami medi v Londýne a Šanghaji.
Čínska financializácia tak pravdepodobne skončila, no celková angažovanosť špekulačného kapitálu v komoditách pravdepodobne nie. Simon Hunt poukazuje na rozdiel medzi produkciou a spotrebou medi počas posledných šiestich rokov. Tieto nožnice ostávajú veľké. Preto si dajme pozor na analytikov, ktorí sa oháňajú výrazmi ako dopyt, ale nesledujú reálnu spotrebu. Podobná financializácia sa ako som už spomínal týka väčšiny komodít. Práve koniec kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky by mohol spôsobiť, že „papierový dopyt“ sa rýchlo zastaví.
Nakoľko ale úrokové sadzby vzhľadom na recesiu bilancií v rozvinutých ekonomikách ostanú nízke dlhú dobu, bude pravdepodobne trend financializácie pokračovať, až pokiaľ nepríde ďalší šok, ktorý opäť pošle špekulatívny kapitál naspäť do bezpečia dlhopisov. Financializácia tak pomáha zväčšovať cenové výkyvy a komplikuje ekonomickú situáciu. Vinníka ale nehľadajme v investoroch, ale tých, ktorí stoja za súčasnou krízou...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7317 | 19.00 % |