Bill Gross: diabolská politika Bernankeho

Uverejnené: utorok, 08. február 2011, 18:00

Vo svojom nedávnom písomnom vyjadrení sa Bill Gross, portfólio manažér najväčšieho dlhopisového fondu na svete, nechal počuť, že Ben Bernanke je satan. Nepredbiehajme a uveďme si na začiatok niekoľko odrazových bodov:

• Peniaze sa stali ekonomickým a politickým nástrojom s cieľom zmeniť (americkú) spoločnosť;
• Asi najpodlejším politickým nástrojom ako zmierniť účinky hromady dlhu je negatívny alebo veľmi nízky reálny úrok, ktorý centrálne banky uvalili na sporiteľov a držiteľov dlhu;
• Staromódne cenné papiere a vládne dlhopisy možno budú musieť byť "vyhnané" z investičných portfólií a nahradené atraktívnejšími alternatívami, jednak z pohľadu rizika, ale aj z pohľadu zisku;

Existuje niekoľko spôsobov ako definovať peniaze. Starodávne ekonomické učebnice hovoria, že peniaze sú prostriedkom výmeny a uchovávateľom hodnoty. To prvé v podstate platí. Ale že by boli peniaze v posledných rokoch uchovávateľom hodnoty si môže myslieť iba človek, ktorý žije v ekonomickom vákuu.

Peniaze ako nástroj zmeny v spoločnosti dokázali to, že ešte pred 50 rokmi boli najlepšie platenými a najviac uznávanými povolaniami doktor alebo pilot Boeingu 707. Dnes je vysnívaným pracoviskom americká Wall Street alebo londýnska City. Na tom by nebolo nič zlé. Cieľom nie je prinútiť ľudí, aby išli pracovať do sféry, ku ktorej nemajú vzťah, len preto, aby neboli súčasťou "skazeného" finančného priemyslu. To by bol socialistický pohľad na vec. Z kapitalistického pohľadu je úplne jedno, či pôjde jednotlivec pracovať na Wall Street, alebo ako vyhadzovač do nočného baru. Hlavným bodom je fakt, že miesta ako Wall Street a im podobné, ktoré neriskujú vlastné peniaze, ale peniaze cudzích ľudí, by nemali v dobrých časoch dostávať kráľovské odmeny a v časoch možného krachu dostávať prostriedky na záchranu od daňových poplatníkov. Takáto asymetria je veľmi krehká a skôr či neskôr musí zaniknúť. Neznámy, resp. nepredpovedateľný je spôsob ako sa tak stane.

Až na niekoľko superinovátorov ako Steve Jobs alebo Mark Zuckerberg, peniaze sú tvorené sekuritizáciou namiesto znovu vybudovania, v tomto prípade USA, ale aj EU. Najvyššie budovy vo všetkých mestách sú banky plné desať tisícov ľudí živiacich sa obchodovaním "papierikov", z ktorých ročného bonusu by väčšina priemerných ľudí dokázala vyžiť niekoľko rokov. Keď ide do tuhého, týmto inštitúciám sú poskytnuté peniaze „ľudu“, ktoré slúžia na to, aby sa odmeny vyplácali ďalej, a aby náhodou (americký) bankár žijúci vo svete ekonomických modelov neutrpel na svojom životnom štandarde. Posúďte sami. Jedna z top amerických investičných bánk vyplatila každému zo svojich 26 000 zamestnancov v priemere 370 000 dolárov v roku 2010, čo je takmer desaťnásobok čistého platu bežného Američana. Nie, toto nie je boží trest, alebo niečo nevysvetliteľné. Dôvod je veľmi jednoduchý, a síce aróma mamonu.

Ešte raz, zámerom nie je bedákať, alebo závidieť ohromné bonusy vrcholovým manažérom bánk, ale poukázať na to, že finančníctvo ako profesia úplne zlyhalo v plnení svojej primárnej funkcie – efektívne a produktívne alokovať kapitál. Ak sa pozrieme na stovky hedge fondov, ktoré v pokrízovom období skrachovali a spýtame sa ako tieto bankroty ovplyvnili finančný systém, zistíme, že odpoveď je prostá: nijako. Hedge fondy skrachovali a táto správa sa poriadne ani nedostala na titulky mainstreamových médií. Ak by sme chceli nájsť odpoveď na otázku ako sa kríza dotkla veľkých bánk, ktoré niekoľko rokov podstupovali extrémne riziká, odpoveď je takisto banálna: nijako. Banky prežili, vystavujú sa ešte väčším rizikám a ľudia, ktorí ani prinajmenšom tieto riziká nevideli, zarábajú minimálne rovnako ako pred krízou. Nie je to tak trochu čudné?

Nuž, čudné sú aj iné veci s tým súvisiace. Centrálni bankári znižovali náklady na požičanie peňazí posledných 30 rokov, s cieľom znížiť globálne dezinflačné tlaky, čím však uviedli do platnosti zvýšený pákový efekt prostredníctvom nižších reálnych úrokových sadzieb. Dnešné nízke reálne výnosy však majú málo spoločného s dezinfláciou, a viac do činenia s poskytovaním paliva pre ekonomiku založenú na finančných aktívach, ktorá podporuje neudržateľnú tvorbu bohatstva a falošnú predstavu v neustály rast kapitálových ziskov. Reálne výnosy 10-ročných dlhopisov sa znížili z viac ako 5% na začiatku 80. rokov, na menej ako 1% v posledných mesiacoch a zodpovedajú za rast akciového indexu Dow Jones o 3000 – 4000 bodov a 2 – 3% ročnému zhodnoteniu dlhopisov počas týchto 3 dekád.

Dnešný negatívny úrok na 5-ročných TIPS (cenné papiere chránené voči inflácii) je odrazom trhu, ktorý stratil svoju fundamentálnu hodnotovú kotvu. 100-ročná história priemerných reálnych výnosov na dlhopisoch suverénnych krajín s ratingom AAA so splatnosťou 5 rokov ukazuje, že investori požadovali a prijímali z takýchto cenných papierov reálny úrok vo výške 1,5%, namiesto súčasných - 0,1%.

Na zmiernenie bremena dlhu jedného subjektu a na prinavrátenie vlastného kapitálu finančným inštitúciám, centrálni bankári a zákonodarcovia berú peniaze držiteľov jedného druhu aktív a dávajú ich ostatným. Nízky, či dokonca záporný reálny úrok počas „dlhého obdobia“ je najdiabolskejším nástrojom zo všetkých a držiteľ aktíva, ktorého to ovplyvňuje, resp. infikuje, je priemerný sporiteľ a inštitúcie ako poisťovne a penzijné fondy, ktoré majú vo svojich portfóliách z veľkej časti práve dlhodobé, pevne úročené aktíva. Sú to všetci, ktorí držia dlhopisy s kupónmi, ktoré nedokážu držať krok s narastajúcou infláciou (o rozdieloch medzi reálnou infláciou a CPI sme písali viacero krát, preto sa tejto problematike nebudeme na tomto mieste podrobnejšie venovať), ďalej sú to depozitári bánk, ktorí na svojich sporiacich účtoch zarobia menej ako je výška reálneho úroku. Toto je systém, ktorý bol vytvorený súčasnými politikmi a ich „inováciami“, ktoré okrádajú sporiteľov, a ktoré skryto berú peniaze držiteľom dlhodobých aktív, ktorí nesprávne odhadujú budúcu infláciu.

Čo to znamená pre investorov? Podľa Billa Grossa, investori by sa mali poobhliadnuť po finančných aktívach s tzv. safe spreadom – ten by mal zabezpečiť vyšší výnos pri nižšom riziku v porovnaní s americkými dlhopismi. Kde je možné takýto safe spread nájsť? Napríklad v štátnych a korporátnych dlhopisoch krajín emerging markets, alebo v menách s pozitívnou a vysokou mierou reálneho úrokového výnosu. Prirodzene, tento názor vychádza z dlhodobého pohľadu na vec, krátkodobo môžeme byť svedkami cenových fluktuácií, avšak trend je neodvratný.

Zdroj: Zerohedge

Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails