Vždy, keď cestujem do Ázie, vraciam sa plný inšpirácií. No tento krát som cítil vo vzduchu čosi ako silný závan spomalenia a zmien.
Hongkong a Macao sú podľa môjho názoru stále marginalizované. Obe mestá v minulosti slúžili ako vstupná brána pre zahraničných investorov. No ešte dôležitejšie je, že boli aj dverami, cez ktoré peniaze Činu opúšťali. Cez navýšenie alebo naopak zníženie hodnoty tovaru boli tieto mestá hlavným zdrojom prosperity obchodníkov z vnútrozemskej Číny.
No boj proti úplatkom a korupcii ide dnes hlbšie, ako by hocikto očakával. Zadné dvierka sa tak zatvárajú a dohľad sa zintenzívňuje. Obe mestá sa vďaka tomu dnes môžu cítiť ešte viac prenasledované.
Okrem toho bol vlani v rámci reforiem finančných trhov predstavený program zlúčenia búrz v Hongkongu a v Šanghaji. Toto zlúčenie dáva cudzincom prístup k vnútrozemským čínskym akciám a opačne, Číňanom prístup na finančný trh Hongkongu.
Nie je to veľký program a je využívaný hlavne zo strany vnútrozemskej Číny, no je to len začiatok. Tento rok budeme svedkami ďalšieho rozšírenia tejto schémy, keď sa spojená burza stane prístupná i online. Jeden z dvoch indexov (A-shares index) burzy v Shenzhene vzrástol medziročne o 35 percent. Obchodujú sa tu najmä malé a stredné čínske firmy. Práve od tohto segmentu sa očakáva v nadchádzajúcej dekáde silný rast.
Avšak program prepojenia oboch búrz by mal byť vnímaný, tak ako je. Ide na jednej strane o oslabenie dovtedajšieho finančného statusu Hongkongu a na druhej je potvrdením zámerov čínskeho prezidenta
Xi Jinpinga rozšíriť reformnú iniciatívu bývalého lídra krajiny Denga Xiaopinga z roku 1979.
Nová hodvábna cesta
Verzia súčasného prezidenta Xi nesie názov „Nová hodvábna cesta“. Čínsky parlament jej už v marci udelil najvyššiu prioritu. V súčasnosti sa program implementuje. Už bol uvedený do života fond Novej hodvábnej cesty zastrešovaný Ázijskou infraštruktúrnou investičnou bankou (AIIB). Ten má na podporu projektov infraštruktúry v jednotlivých krajinách k dispozícií 40 miliárd dolárov.
Program nemožno vnímať ako plnohodnotný ekvivalent Marshallovho plánu, no aj napriek tomu bude výsledok jeho podpory gigantický. Efekt bude porovnateľný so schémou USA smerom Európe po druhej svetovej vojne, keď spojené štáty cez prístup k úverom a investíciám do infraštruktúry významne podporili zotavenie Európy. Ťažil z toho potom v konečnom dôsledku i Washington, ktorý sa stal hlavným finančným a geopolitickým centrom. Marshallov plán dal USA pozíciu svetového lídra.
Vízia prezidenta Xi je vytvoriť hodvábnu cestu vedúcu cez málo rozvinutú a politicky nestabilnú západnú Čínu, cez Benátky, smerom do Kapského mesta . Je v pláne sprístupniť úvery a investície, ktoré by vytvorili blízke spojenie Číny s Euráziou. Na rozdiel od Marshallovho plánu sa však každý môže zúčastniť bez akýchkoľvek podmienok, teda aspoň oficiálne.
Čína má viac ako štyri bilióny dolárov devízových rezerv, ktoré dnes v ekonomickom prostredí charakterizovanom slabým ekonomickým rastom, sociálnymi nepokojmi a únikmi kapitálu nezarábajú takmer nič. Krajina aktuálne vystupuje z exportných trhov, no nová hodvábna cesta zabezpečí Pekingu nie len obchod, ale aj vplyv v rozvíjajúcich sa ekonomikách naprieč Áziou a v Európe.
Okrem toho program ponúkne reálnu alternatívu Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu, ktorý je ovládaný USA a Európou.
Je to jasný záväzok nadchádzajúcich rokov nie len pre Čínu, ale aj pre celú Áziu. Ich vplyv bol v ostatných pár dekádach väčšinou motorom rastu ekonomík a investícií. Dnes však chce mať región i politické slovo. Čína tiež chce vstúpiť do prázdnoty vytvorenej finančnou krízou a politickou agendou západu. Ten je, ako sa zdá, spokojný s politikou kupovania si času a s vyhýbaním sa reformám.
Čína a Ázia si nemôžu dovoliť len tak stáť
Podstatou plánu je plniť zámery Číny: urobiť z juanu medzinárodnú menu a získať viac geopolitickej sily. Odpoveď ostatných globálnych hráčov je predpovedateľná. USA to budú vidieť ako eskaláciu geopolitického vzrastu Činy a priamu odpoveď na zvýšené zameranie sa na Áziu.
Téme tejto Novej hodvábnej cesty sa nedostáva v anglosaských médiách dostatok priestoru. Viac ako 60 krajín sa však už podpísalo pod nový rozvojový plán Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banky a združenia BRIC. Samozrejme, že USA, Japonsko a India zostávajú nateraz bokom.
Ten závan, ktorý som teraz zacítil v Hong Kongu je naozaj spomalením. Predchádza to však novému ázijskému skoku vpred. Je to ako keď prestavujete fabriku na novú výrobu. Aj vtedy potrebujete na istý čas zastaviť produkciu a to i za cenu vysokých nákladov. Preto to súčasné spomalenie v Číne.
Myslím si, že táto krajina a Ázia využívajú krízu na predefinovanie ich celkového ekonomického plánu. Poučili sa z 90tych rokov, keď úradovala ázijská kríza. Výsledkom toho je poznanie neveriť pôžičkám západných bánk. Dnes v druhej dekáde nového milénia zas Čína zistila, že na to, aby mohli rásť jej exportné trhy, potrebuje investovať do ponuky úverov a do infraštruktúry.
Ázia a Čína sú prvými, ktorí si berú peniaze zo sveta takzvaných „papierových“ peňazí (čítaj rezerv americkej štátnej pokladnice) a ktorí ich presúvajú do reálnej ekonomiky.
Toto všetko formuje dva závery:
Prvý: Čína bude po tomto spomalení pokračovať vo významnom raste. Spomalenie využije ako platformu na zníženie korupcie a usporiadanie politických záujmov, pred tým ako prezident Xi preberie plnú moc nad krajinou počas posledných štyroch rokov vo vedení (2017-2021).Čínsky býčí trh môže byť realitou. Najmä preto, že dnes sú ázijské akcie v portfóliách globálne stále podceňované.
Druhý: svet má dnes dve rovnocenné superveľmoci – USA a Čínu. Je to win-win situácia pre Čínu a win-lose pre USA. Spojené štáty totiž stratia svoju hegemónnu silu, no výmenou získajú prístup k vyššiemu svetovému rastu. Tieto fakty okrem toho hovoria pre vyššiu volatilitu trhov.
História ukazuje, že prevzatie prvenstva alebo, keď chcete, dorovnanie dvoch rovnocenných veľmocí, znamená nestabilitu. Nemyslím, že tento krát by to mohlo byť inak. Je to cenou za to, keď sa niekto vyhýba všetkým príležitostiam na reformy a zmenu. Namiesto toho, aby určoval históriu sa stane jej otrokom.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7318 | 18.99 % |