Klasická novela Josepha Hellera Hlava XXII je jedným z najznámejších diel 20. storočia. Zobrazuje márny boj amerických vojakov o prepustenie z armády. O prepustenie z armády môže požiadať každý, no iba bláznovi bude umožnené, aby sa z armády dostal. Hlava 22 zákona hovorí, že každý, kto požiada o prepustenie z armády je pre zmysloch, a tak nie je blázon. Z armády sa preto môže dostať iba blázon, ktorý však nemôže požiadať o prepustenie, lebo by ukázal, že je zdravý. Vojaci sú v pasci.
Zdá sa, že podobná situácia je aj v globálnej ekonomike, tvrdí Jim Quinn z Burning Platform. Rozvinuté krajiny sa chytili do svojej vlastnej pasce 22. Potrebujú lepšiu ekonomiku na to, aby sa začali vytvárať pracovné miesta. Avšak pokiaľ sa nezačnú vytvárať pracovné miesta, nebudú mať lepšiu ekonomiku. Na to, aby sa zlepšila ekonomika, potrebujú nižší dlh. Avšak, keď začne ekonomika rásť, tak začnú rásť úrokové sadzby, čo zvýši splátky úrokov a tak zvýši celkový dlh a zníži ekonomickú výkonnosť. Vyššia ekonomická výkonnosť tiež zvýši dopyt po komoditách, čo zvýši ich ceny, čím predraží vstupy a zníži ekonomický rast. Zhoršujúca sa demografia znamená, že musia viac šetriť, čo vytvára menšiu spotrebu a tak menší rast. Rozvinuté ekonomiky sú jednoducho v pasci.
Napriek tomu takmer všetci analytici Wall Street (a ostatných bankových domov) tvrdia, že budúci rok bude výborný. Predbiehajú sa v zvyšovaní svojich predpovedí, pričom rast amerického HDP by mal dosiahnuť 4% a svetové HDP 5%. Globálnu ekonomiku potiahne USA a krajiny BRIC. Akcie budú pokračovať v spanilej jazde do hora a spolu s nimi budú rásť aj komodity. Pokiaľ by sme však hľadali dôvod rastu ekonomiky, tak to budú najmä pokračujúce fiškálne a monetárne stimuly. Skutočné dôvody udržateľného rastu, ako napríklad zvyšovanie produktivity práce alebo zlepšovanie zamestnanosti, nenájdeme.
Politika „predstieraj a predlžuj“ bude preto kľúčovou témou roku 2011. Pokiaľ budú pretrvávať stimuly vlád, tak ekonomika môže rásť. Cena je však vysoká. Došli sme príliš ďaleko na to, aby sa to priznalo. Analytici z Wall Street povedia o nastúpenej ceste z roku 2010 ako veľmi sľubnej. Avšak jednoduchá kalkulácia nám ukáže reálny obraz. Celkový dlh americkej vlády a Fedu sa zvýšil za minulý rok o 1,8 bilióna dolárov, čo je 13% HDP krajiny. Samotné HDP však narástlo iba o 350 miliárd dolárov, čo je 2,7% HDP. Politici tak zvýšili celkový dlh USA o 13% HDP iba na to, aby vytvorili menej ako 3% ekonomický rast. Skutočná efektivita ekonomických stimulov je pramalá.
Preto na rozdiel od bankových analytikov sú mnohí manažéri hedžových fondov oveľa opatrnejší. Často hovoria o rizikách nielen v americkej ekonomike (obmedzenie stimulov z dôvodu straty politickej sily vlády a Fedu, problém na trhu nehnuteľností, problém municipálnych dlhopisov) ale aj o rizikách čínskej ekonomiky (bublina na trhu nehnuteľností, neefektívnosť investícii) alebo európskej ekonomiky (záchrana Španielska a oslabenie eura). Tí očakávajú ekonomický rast polovičný, pričom akcie a komodity stratia, no získa americký dolár.
A potom je tu ešte menšinová skupina názorov, ktorá hovorí, že politika „predstierania a predlžovania“ narazí na svoje hranice, keď sa celkový globálny dlh stane neúnosným. Na to, aby mohla ekonomika fungovať, tak sa musí hospodárske prostredie vyčistiť a zefektívniť. Nárast dlhu a nízke úrokové sadzby prinášajú iba opak tohto procesu. Nikto nevie, kedy to bude, keďže budúcnosť je v detailoch nepredvídateľná. Možno to bude za mesiac a možno za 5 rokov. Proti trhu sa nedá bojovať a ten sa nakoniec vyčistí, či už defláciou alebo hyperinfláciou. Zatiaľ môžeme iba hádať. No ak budeme pozorní, máme v tomto roku veľkú šancu sa na to dobre pripraviť.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |