Ak Grécko odíde z Eurozóny a ak by kríza zasiahla aj Španielsko, Taliansko a Portugalsko, rok 2015 bude namiesto roku zotavenia ďalším stratovým rokom. Útek investorov od eura urobí zo švajčiarskeho franku, amerického dolára alebo dánskej koruny hlavné meny, ku ktorým sa budú hráči na trhu uchyľovať.
Hoci akciové trhy dnes vsádzajú na kompromis, môj dlhodobý názor je napriek tomu stále rovnaký. Myslím si, že vystúpenie Grécka z eurozóny je jediný spôsob, ktorý predĺži život eurozóny. Ak by totiž Grécku v jeho ústupkoch vyhoveli, bude sa rovnakých úľav dožadovať Írsko, Portugalsko, Cyprus a Španielsko.
V každom prípade aj pri dohode a aj pri nedohode zažijeme veľké politické zmeny. Ak grécka Syriza nebude úspešná pri presviedčaní Nemecka o výhodách míňaní peňazí, ktoré nemá, hrozí, že rozšafná nálada sa presunie do ostatných krajín Európy.
Nezabúdajme, že tento rok sa uskutočnia parlamentné voľby v Španielsku, Veľkej Británii a Dánsku. Je teda treba prijať základné rozhodnutie v jednom z najhorších období v moderných dejinách Európy z pohľadu produktivity, pracovných miest a trhov. To nemôže priniesť dobrý výsledok.
Ako vyzerá situácia v Grécku dnes? Pôvodným plánom Trojky bolo do roku 2020 zmierniť dlh k HDP na 120 percent. To však nie je ani zďaleka pravdepodobné. Budúci vývoj gréckeho dlhu a deficitov zostane, bez ohľadu na veľmi nízke sadzby gréckych dlhopisov, nepriaznivý. Grécko namiesto toho, aby svoje zadlženie vo vzťahu k HDP znižovalo, naďalej každý rok svoj dlh zvyšuje.
V rokovaní medzi Gréckom a Nemeckom, zastupujúcim eurozónu, neexistuje možnosť kompromisu alebo politického riešenia. Nemecko si nemôže dovoliť ďalšiu prehru. Spustilo sa kvantitatívne uvoľňovanie ECB, proti ktorému Nemecko jasne vystupovalo a proti nemu samozrejme hovorí i výhra Syrizy v gréckych voľbách. Eurozóna musí prestať strkať hlavu do piesku pred neudržateľnou úrovňou dlhu Grécka a samozrejme aj Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska.
Ak k dohode nedôjde, na rade je bankrot. Grékom sa možno podarí získať nový úver od ECB alebo Európskeho stabilizačného mechanizmu, no muselo by dôjsť k zníženiu alebo odpusteniu časti dlhu, či už na základe rokovaní, alebo prostredníctvom vyhlásenia konkurzu. V tom prípade by Helénska republika platila pravdepodobne len 30 až 40 centov na dolár dlhu. Zažijeme teda v každom prípade veľké politické zmeny, keď sa už dlhšie nebudeme môcť správať tak, ako pred gréckymi voľbami.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7371 | 18.40 % |