Menový pár EUR/USD sa obchoduje na takmer desaťročných historických minimách potom ako prekonal psychologickú hranicu 1.20. Môže to byť len štartovacia pozícia pred ďalším a dlhším oslabovaním až k úrovni 1.15.
Dva kľúčové faktory, ktoré stoja za pádom eura, je očakávané spustenie programu kvantitatívneho uvoľňovania zo strany ECB, ktoré by malo zabrániť japonskému štýlu deflácie v eurozóne a znovu oživenie obáv z dlhovej krízy.
Opäť platí, že ECB nebude mať inú možnosť, ako ujať sa vedenia s cieľom upokojiť investorov. To znamená zaviesť program nákupu štátnych dlhopisov aj napriek nemeckým námietkám. Nemusí to byť najlepšou voľbou ako naštartovať rast a posilniť infláciu, ale v súčasnosti je to jediná možnosť čo ostala.
ECB môže spustiť tento program už od 22. januára. V posledných niekoľkých týždňoch sa po zverejnení údajov, ktoré potvrdili rastúce riziko deflácie v eurozóne, zvýšil tlak na centrálne banky. Prvýkrát od roku 2009 sa medziročná miera inflácie pohybovala v záporných hodnotách, ako ukázali decembrové štatistiky indexu spotrebiteľských cien v eurozóne. Veľká časť deflačných tlakov pochádza z 30% prepadu cien ropy od posledného zasadania OPEC v novembri.
Otázkou nie je či sa uskutoční program kvantitatívneho uvoľňovania, ale v akom rozsahu bude realizovaný a ktoré aktíva bude možné nakúpiť. Budú súčasťou aj grécke a cyperské dlhopisy? Ako dlho bude program trvať? Existuje ešte veľa nevyriešených otáznikov.
V dnešnej dobe sa menová politika hrá s ohňom. Nepoznáme všetky dlhodobé výsledky príslušných opatrení. Je však isté, že štruktúru ekonomiky eurozóny to nespraví účinnejšou a neposkytne trvalé riešenie otázky fiškálneho deficitu a verejného dlhu.
Situácia avšak nie je až tak pochmúrna. Mnoho európskych krajín môže ťažiť z poklesu eura a to zlepšením cenovej konkurencieschopnosti. Ale nebude to stačiť. Eurozóna nemôže vyhrať globálne preteky o najslabšiu menu. Je to nikdy nekončiaci boj. Na prekonanie krízy eurozóny je treba vyriešiť kľúčové otázky týkajúce sa konkurencieschopnosti tovarov, transferu majetku z bohatých krajín na perifériu a užšiu fiškálnu úniu.
Možno veľmi rýchlo zistíme, že očakávania makroekonomických dôsledkov kvantitatívneho uvoľňovania sú až príliš optimistické a že monetárna politika nie je schopná nahradiť vládne opatrenia. Zlá ekonomická výkonnosť a riziko odchodu z menovej únie môže spôsobiť, že investori stratia dôveru v euro. Doteraz boli obchody na krátko na menovom páre EUR/USD veľmi ziskové a obľúbené. Ďalšie oslabovanie kurzu pravdepodobne nastane v najbližších mesiacoch keď bude zjavné, že eurozóna nie je schopná sa vrátiť na spravnu cestu.
Autor: Christopher Dembik | ekonóm | Saxo Bank
Britská libra | 0.8145 | 9.56 % |