Príklon Európy k pravici príliš nepomôže nezamestnaným ani rastu ekonomiky

Zástancovia spoločného európskeho veľkoprojektu to mali cez víkend naozaj ťažké a márne hľadali argumenty hovoriace v prospech únie. Prieskumy verejnej mienky napriek tomu ovládali stredové formácie a ďalšie prehlbovanie naľavo aj napravo politickým spektrom predovšetkým škodí vyhliadkam ekonomického rastu aj osudu nezamestnaných v Európe.

• Výrazný úspech euroskeptikov v parlamentných voľbách nie je možné len tak ignorovať.

• Projekt spoločnej Európy je v ohrození, pretože voliči odmietajú snahy Bruselu o ešte hlbšiu integráciu.

• Skutočnými porazenými v týchto voľbách budú nezamestnaní a tiež vyhliadky ekonomického rastu, pretože Európa je čím ďalej menej jednotná.

Euroskeptici naprieč celou Európou postupne získavajú pôdu pod nohami. Avšak možno im to nebude nič platné, pretože väčšinu si v eurovoľbách rovnako zabezpečili staré štruktúry: konzervatívci, liberáli, zelení a sociálni demokrati. Konkrétne až 70 percent všetkých mandátov.

Európe pritom v nasledujúcich piatich rokoch udá smer najmä to, ako sa tzv. protestné hlasy premietli u kľúčových politických strán. Ak protiúniové strany len chcú vykrikovať do sveta „Ďakujeme Európa, ale stačilo", potom sa pravdepodobne dočkáme toho, že etablované politické zoskupenia sa viac primknú k stredu a negatívne hlasy sa rozplynú. Lenže ak euroskeptici predsa len chcú mať reálny vplyv, potom budú hľadať kompromis a ich stratégia bude získavať dôležité hlasy pri kľúčových hlasovaniach.

Európsky parlament vypúšťa do sveta každý druhý deň nový zákon, čo už je samo o sebe desivé. Ale súčasne to tiež dokazuje, že je dnešná únia predovšetkým rozbehnutou mašinou, ktorú je len veľmi ťažké zastaviť. Systém Európskej únie je postavený a nastavený tak, aby byrokratický model chránil, a úplne zreteľne favorizuje proeurópske politické strany.

Toto neobjektívne nastavenie a momentum má za následok, že výsledky volieb vo Veľkej Británii, Taliansku, Grécku, Dánsku aj Francúzsku je úplne nemožné ignorovať. Práve príklady z Francúzska a Británie majú najväčšiu váhu. Národný front vedený Marine Le Penovou dostal 25 percent hlasov a pravdepodobne aj 25 kresiel. Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) v čele s Nigelom Farageom získala 28 percent hlasov a odhaduje sa, že aj 23 zástupcov. Obe však zatienili tradičnú deľbu moci medzi zavedenými politickými stranami.

Šanca, že si Veľká Británia v referende budúci rok vynúti vystúpení z európskeho bloku, teraz naberá konkrétnejšie obrysy a predstavuje reálne nebezpečenstvo. Hlavne keď Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva vstúpila na tamojšiu politickú scénu. A podobné je to aj vo Francúzsku, kde Marine Le Penová môže začať myslieť na slušný výsledok v budúcich prezidentských voľbách.

Príklon k vyčkávacej stratégii namiesto plnej podpory všetkého európskeho bude pre Európu tou najväčšou viditeľnou zmenou. Veľká časť etablovaných politických strán naprieč Európou ignoruje želania svojich voličov a obzerá sa po novej stratégii - konkrétne stratégii, ktorá po tomto týždni bude zahŕňať menej proeurópske témy, než kedykoľvek predtým.

To všetko je v úplnej opozícii s vyhlásením prezidenta Európskej komisie Jose Manuela Barrosa v jeho prejave o Stave únie, kde uviedol: „Problémom Európy nie je to, že jej je všade plno, ale naopak je jej príliš málo." S tým však európski voliči úplne jasne nesúhlasia a dôsledky týchto volieb do europarlamentu sa možno prejavia pomaly a po troškách, ale v konečnom súčte určite významne.

• Národný front Marine Le Penovej získal 25 percent hlasov, zatiaľ čo vládni socialisti Francoisa Hollanda spadli na iba 14 percent.

• Britská UKIP zosadila tradičné strany a v europarlamente obsadí 23 kresiel, liberálni demokrati prepadli úplne.

• Dánsko, Maďarsko aj Holandsko hlásia všetky výrazné zisky pravice.

• Stredoľavicová Demokratická strana odsunula v Taliansku do pozadia pravicové formácie a dostala 40 percent hlasov.

• Nemecko sa pevne drží svojej cesty stredu a kresťanská únia kancelárky Angely Merkelovej si pripisuje 35 percent.

Nový európsky parlament bude mať silnú demokratickú reputáciu, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve a zahŕňa nové právomoci na tvorbe zákonov. To bude pre veľkú časť európskej legislatívy rozhodujúce. Celkovo bolo pridaných viac než 40 nových oblastí - vrátane poľnohospodárstva, energetickej politiky (alebo jej nedostatkov), imigrácie a európskych fondov. Parlament bude mať tiež konečné slovo pri rozhodovaní o únijnom rozpočte.

Maximálnou okamžitou zmenou potom bude fakt, že bude nového predsedu Európskej komisie schvaľovať aj Európsky parlament. Preto sa dá aj očakávať napätie medzi Európskym parlamentom a Európskou radou. Nečakajte, že sa dohovoria skôr, než na poslednú chvíľu.

751 poslancov Európskeho parlamentu funguje na princípe koalícií naprieč jednotlivými členskými krajinami a niekedy tiež naprieč ich skutočnou straníckou príslušnosťou. Ako najneskorší dátum pre vznik koalície je stanovený dátum 23. júna. Každá takáto koalícia pritom musí mať najmenej 25 poslancov zo siedmich rôznych štátov.

Tu môžu hrať protestné hlasy dôležitú úlohu. Euroskeptické hlasy sú totiž rozdelené. Podobne ako sa nepodarilo pred časom zjednotiť názory americkému hnutiu Occupy, môže nedostatok spoločných cieľov (až na negatívny pohľad na EÚ) viesť k tomu, že ich bude zavedená väčšina ignorovať. Zdvihnutý prst voličov, že je spoločný európsky projekt na míle vzdialený každodennému životu jeho 500 miliónom obyvateľov, tak zrejme bude opäť prehliadaný.

Banková únia, dodržiavanie paktu stability a rastu, vysoká nezamestnanosť a nízky rast ekonomiky ďalej zostávajú obrovskou výzvou. Podľa mňa bude najväčšou hrozbou pre Európu dramatické spomalenie nemeckej ekonomiky s blížiacim sa rokom 2015. Nemecko bolo pritom až doteraz motorom Európy a počas krízy sa mu darilo najmä vďaka exportom do Ázie. Teraz však spomaľuje aj Ázia, a tak sa dá čakať aj oslabenie európskych exportov.

A dôjde tiež na otestovanie „ekonomickej polície". Francúzsko a Španielsko už teraz nedodržiavajú rozpočtové deficity pre roky 2014 a 2015. Takzvané „oživenie" je skôr stavom stabilizácie, a nie skutočného rastu. Navyše história nám ukázala, že každá únia - hoci primitívna - sa v časoch prepadu rozpadla. S koncom roka 2014 nás tak čaká ďalší test. A nové zloženie Európskeho parlamentu celú situáciu neuľahčilo, skôr naopak. Voliči a politici sa očividne nezhodnú. Každé referendum o vzťahu k Európskej únii bude rizikové a tempo Európy bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne vychádzkové.

Trhy pritom tohtoročné výsledky volieb do Európskeho parlamentu úspešne ignorujú, podľa nich je pohár napoly prázdny. Avšak s tým, ako nový parlament začne fungovať, bude pokračovať interný boj v Európskej rade, samotnom parlamente, ale aj medzi radou a parlamentom a tiež medzi Európskou úniou a európskymi voličmi. Na úplný záver by som preto chcel povedať: Európski politici a ich voliči od seba nikdy neboli ďalej. Výsledkom toho bude ďalšia vlna neporozumenia, ktorá celú Európu len oslabí - jej rozhodovacie právomoci budú obmedzené a trhliny sa budú ešte viac prehlbovať.

George Bernard Shaw raz povedal: „Najväčším problémom komunikácie je ilúzia, že bola dosiahnutá."

Európa potrebuje konsolidáciu a posun v oblasti politickej aj fiškálnej únie. A k tomu očividne nedôjde. Tiež potrebuje zjednodušiť svoje fungovanie. Ale ani to nie je príliš pravdepodobné. Naopak sa neustále zvyšuje zložitosť celej politiky a rozhodovacích právomocí. Poľa porazených opäť zaujmú nezamestnaní, ekonomický rast a reformy. Naopak zvíťazí ten, kto si bude kupovať viac a viac času. Je to smutné, ale je to tak.

Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Súvisiace články:
Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie
Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m
Nekonečný rast miezd v Amerike?
Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A
Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011
Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad
Nové clá voči Číne realitou
Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V
Ďalšie cla na obzore
Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

Kurzový lístok ECB

Britská libra 0.7264 19.58 %
Získajte najvýhodnejší kurz >>

Škola investora

investicne-strategieDlhopisy sú často považované za nudnú investíciu. No nie vždy je to tak. Presvedčí vás o tom nasledovný článok. Predstavíme Vám základné...
hedging-chrante-svoje-investicieÚspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....
investicne-strategie-2Neoslovili Vás základné stratégie? Pre pokročilejších investorov prinášame sériu ďalších stratégií. Predstavíme Vám rebrikovú stratégiu,...