Vyhrotenie situácie na Ukrajine, respektíve Kryme a prudké navýšenie sadzieb ruskej centrálnej banky vypovedá zatiaľ len časť príbehu o súčasnom Rusku. Ani tamojší index nákupných manažérov (PMI) sa už štyri mesiace v rade nedokázal dostať nad hranicu 50,0 bodu.
Rusko som navštívil zhruba pred mesiacom a odchádzal som z neho celkom rozčarovaný: od roku 2007 alebo 2008 som nemusel odpovedať na toľko otázok ohľadom krízy - či už od investorov, klientov alebo novinárov. Všetky sa týkali slabého rubľa, krízy na rozvíjajúcich sa trhoch a hlavne toho, v akom zlom stave sa ruská ekonomika ocitla.
A pritom práve cesty do Ruska mám veľmi rád, aj keď minule som sa musel vysporiadať s vonkajšou teplotou mínus 15 stupňov Celzia.
Rusko sa podľa mňa politicky, ekonomicky i strategicky zahnalo do kúta. Nebudem sa nijako zvlášť vyjadrovať k politickému vývoju na Ukrajine, pretože ten hovorí sám za seba. Dovoľte mi ale pripomenúť Gruzínsko - Ruský konflikt, ktorý totiž viedol k jednému z najväčších výpredajov na ruskom akciovom trhu v histórii (a tiež prebiehal v rovnakej dobe ako finančná kríza). Stretol som sa už aj s niekoľkými analýzami, ktoré prirovnávali konflikty k paralele súvisiacej s olympijskými hrami. V roku 2008 si totiž Vladimir Putin nenechal ujsť slávnostné zahájenie letnej olympiády v Pekingu. Tentoraz to bolo zakončenie hier v Soči v dobe práve vrcholiacej ukrajinskej krízy. Svetové médiá tak mohli odvrátiť svoju pozornosť od drsných bojov k niečomu príjemnejšiemu...
Ruská ekonomika sa namiesto šesť - až osempercentnému prebytku bežného účtu z predkrízového obdobia teraz blíži deficitu a spadne do neho už tento rok alebo budúci rok. A to aj napriek tomu, že ceny energií sú relatívne vysoko. Tamojšie HDP oproti očakávanému trojpercentnému zrýchleniu (podľa prognóz vlády) rástlo v roku 2013 menej ako 1,3 -percentným tempom. A podľa mojich ekonomických modelov by sa tento rok malo Rusko ocitnúť v recesii. Ak teda krajina nepristúpi na skutočné reformy.
Nový guvernér centrálnej banky bol odvážny a nastavil tesnú menovú politiku, ktorú si vysvetľujem ako voľbu menšieho zla - radšej menšia kríza teraz, ako hasiť väčšiu neskôr. Mohla by sa totiž zvrtnúť situácia okolo nezabezpečených úverov. Celkom 83 regiónov si už nabralo deficit vo výške 100 miliárd dolárov. Moskva pritom nemá kontrolu nad tým, že miestni politickí lídri prehospodária viac peňazí, než sa im podarí zarobiť.
Ruský model má vážne nedostatky - aj keď má krajina všetky dostupné zdroje, či už ľudské alebo predovšetkým nerastné, zúfalo potrebuje, aby okamžite došlo k naštartovaniu ekonomických reforiem.
Ruský medveď sa podobne ako v roku 1989 unavil a my riskujeme, že sa Ukrajina stane novým Berlínskym múrom. Len tentokrát ho nebude treba strhávať. Je na mieste si pripomenúť, že v tejto hre nebude víťazov, len porazených! Európa potrebuje ruskú energetiku a Rusko zase potrebuje európskych inžinierov a biznismenov. Teraz sme sa však ocitli v situácii, ktorá nápadne pripomína rok 1989 - paradoxne na 25. výročie pádu Berlínskeho múru.
Záver:
Rusko - ukrajinský konflikt sa rýchlo stáva Berlínskym múrom naopak. Z ekonomického aj politického pohľadu sa pritom všetci zaradíme k porazeným. To len zvýši volatilitu a akciové trhy sa ocitnú pod tlakom. A všetci máme ešte v živej pamäti devalváciu z roku 1998.
Každá väčšia kríza má svoj katalyzátor - a jedným z nich môže byť podľa mňa práve ruská intervencia na Ukrajine. Napriek tomu ma omnoho viac znepokojuje kríza súčasného politického vedenia. Ruský rubeľ bude aj naďalej oslabovať a akciové trhy po celom svete by mohli začať znižovať svoj pákový pomer.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |