Keď sa do problémov dostane štátna pokladnica, vláde neostane nič iné ako zvyšovať dane. A keď nepomôže ani toto, tak siahne k radikálnejším krokom – na úspory svojich občanov. Ukazujú nám to nedávne príklady Maďarska, Írska a Francúzska.
Len pred pár dňami schválený slovenský rozpočet sa často označuje ako veľký úspech. Plánovaný deficit na budúci rok sa znížil pod 5 percent z tohtoročného deficitu na úrovni približne 8 percent. Na jednej strane to môže vyzerať ako veľký úspech, no zďaleka tomu tak nemusí byť. Problémom je, že zadlžovanie štátu pokračuje, aj keď síce nižším tempom. Príklad Grécka nám ale ukazuje, že žiadne zadlžovanie nemôže trvať večne. Následky sa skôr či neskôr prejavia.
Na svete takmer nie je krajina, ktorá by sa nezadlžovala. Aj keď sa to momentálne vníma ako normálne, nastúpený trend je hrozivý. Očakáva sa, že v roku 2050 na svete nebude existovať krajina, ktorej verejné financie by sa mohli označiť za zdravé. Tragédiu Grécka by teda už čoskoro mali nasledovať aj ostatné štáty. Tu však vzniká zásadná otázka: kto zachráni krajiny ako Francúzsko, Veľká Británia alebo USA?
Jednoducho na toto peniaze neexistujú. Preto sú iba dve reálne možnosti. Prvou je znehodnotenie svojich mien, keď si štáty budú tlačiť toľko peňazí, koľko potrebujú. Tým pôjdu hore ceny a hodnoty dlhov sa budú znižovať. Druhým spôsobom je, že siahnu priamo na úspory svojich občanov.
A práve to začali robiť krajiny, ktoré sú v problémoch, a kvôli veľkosti ich dlhov im dal finančný trh červenú. Prvé s tým prišlo Maďarsko, kde sa vláda rozhodla, že spraví všetko preto, aby odradila ľudí od druhého piliera dôchodkového sporenia. Tým, že časť veľkú svojich odvodov ľudia neodvádzajú štátu, ale šetria si v druhom pilieri, vláda prichádza o značnú časť svojich príjmov. Maďarská vláda sa preto rozhodla, že druhý pilier spraví výrazne neatraktívnym. V podstate tak bráni svojim občanom šetriť na svoju budúcnosť a miesto toho radšej tieto peniaze minie sama.
Podobne sa zachovala aj írska vláda po tom, ako sa rozhodlo, že krajina bude zachránená. Až 20 percent prostriedkov domácich penzijných fondov bude využitých na splácanie vládneho dlhu. Veľmi podobne reagovalo aj Francúzsko, ktoré rozhodlo, že časť svojich aktív využije na splatenie súčasných dlhov sociálneho systému. Trend je tak jednoznačný – prejedanie budúcnosti.
K takémuto kroku môžu veľmi skoro pristúpiť aj ostatné krajiny, ktorých rozšafné míňanie bude musieť už čoskoro niekto splácať. Avšak nebudú to politici. Budú to ľudia, ktorí zarábajú, tvoria a šetria. A ako vidíme, nebude to len formou zvýšených daní a odvodov. Keď začne ísť do tuhého, tak štát siahne na aj na naše nasporené penzie. Práve preto je dôležité byť o jeden krok pred ním.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8593 | 4.59 % |