Blízky východ a sever Afriky (vrátane Egypta) sú v podstate obrátenou verziou Európy

Uverejnené: utorok, 27. august 2013, 23:30

Komentovať dianie v Egypte pre mňa nie je práve ľahká téma. Najmä v čase, keď počet obetí protestov neustále pribúda. Je vo všeobecnosti ťažké písať čokoľvek o Blízkom východe a Severnej Afrike, oblasti nazývanej tiež MENA (Middle East and North Africa). Pri štúdiu tohto regiónu nemôžete použiť bežné ekonomické modely, ale naopak sa musíte sústrediť a starostlivo posúdiť jeho všeobecné charakteristiky a súčasne sledovať vývoj dlhodobejších trendov.

Hoci ropné impériá mohutne rastú, región MENA postupne prichádza o svoje momentum. V súčasnosti by sme ho mohli rozdeliť do dvoch oblastí: sever verzus juh. Niečo ako v Európe, avšak v opačnom poradí. V Európe je totiž sever tou zdravšou časťou a neustále premýšľa, ako vyriešiť ekonomické problémy juhu. Naopak v regióne MENA sa práve juh snaží uchrániť sever od politických problémov. Bojí sa rastúcej túžby po demokracii a politickej zodpovednosti za upadajúcu ekonomiku i spoločnosť. Diplomati by asi tvrdili niečo iné, avšak realita je daná jasne.

V čase politickej stability sa regiónu darilo dobre. Až donedávna dokonca niekoľko krajín oblasti MENA fungovalo s troj až päťročnými rozpočtami. Rast bol však vtedy riadený hlavne cenami ropy, potrebou rýchlo vytvárať pracovné miesta a uspokojiť základné materiálne potreby obyvateľov. Teraz však prišla politická volatilita a tamojšie vlády na možné dôsledky neboli pripravené. Predtým, než ich ekonomiky v roku 2007 dosiahli svoj vrchol, nedokázali vykonať zásadné ekonomické ani politické reformy. Ekonomický aj politický systém tak zostal v područí prerozdeľovania príjmov. Tu opäť vidíme podobnosť s Európou.

Egypt pravdepodobne čoskoro príde o finančnú i vojenskú pomoc od Spojených štátov, a to kvôli podmienkam mierových zmlúv z Camp Davide, ktoré v roku 1978 uzavreli oba štáty spolu s Izraelom. Stabilná dohoda je pritom tiež záujmom susedných krajín. Tie Egyptu narýchlo prišli s pomocou vo výške 12 miliárd dolárov, aby si tak zabezpečili dodávky pšenice. Egypt totiž zostáva jedným z najväčších importérov tejto poľnohospodárskej komodity na svete (hlavne zo Spojených štátov).

Pre pozorovateľa, ktorý sa nenechá ovládať emóciami, je Egypt vlastne paradoxom. Demokraticky zvolený prezident a jeho vláda boli zvrhnutí rovnakou armádou, ako predtým diktátor Husní Mubarak. V jediný rok sa demokratická voľba niekam vytratila. Predné politické zoskupenie nevie, kam ďalej. Navyše kompromis je v nedohľadne, pretože návrat demokraticky zvoleného Muhammada Mursího nie je práve na programe dňa.

Keď sa na všetko pozrieme z perspektívy dejín, nie je žiadnym prekvapením, že sa mladé krajiny nedokážu vyrovnať s novými modelmi vládnutia. Historicky vzaté sa novovytvorené krajiny hojdajú ako kyvadlo od jedného extrému k druhému a zúfalo sa snažia nájsť svoju vlastnú rovnováhu. Zato staré demokratické systémy v Európe majú za sebou niekoľko storočí vývoja, počas ktorých sa menili najrôznejšie politické režimy. Aj keď toto všetko vieme, stále trváme na tom, že by si nové demokracie mali na nové štandardy zvyknúť takmer cez noc. Opačný extrém potom nájdeme v Iraku a Afganistane. Ich ekonomiky totiž zlyhali, hoci krajiny mali dostatočný čas na to, aby rástli, učili sa a prijali náročnú úlohu - vytvoriť hladko fungujúcu politickú ekonomiku.

Čo sa týka vplyvu situácia okolo Egypta na trh, pochybujem, že sa ceny ropy kvôli geopolitickému napätiu zdvihnú o viac než dva doláre za barel. Skutočné riziko predstavuje len uzavretie Suezského prieplavu. Jeho prevádzku však chcú všetky zúčastnené strany zaistiť stoj čo stoj, a to vrátane Spojených štátov. V prípade, že by sa im to nepodarilo, znamenalo by to zdraženie ropy o ďalších 20 až 25 dolárov. A k tomu by potom ešte bolo treba pripočítať rizikovú prémiu za súčasné geopolitické napätie. Akciové trhy v regióne potom ponúkajú námet na ďalší článok. Egyptská burza ešte stále obchoduje, aj keď je až o 60 percent nižšie oproti maximám z roku 2007. Aj tak je ale kapitalizácia týchto trhov omnoho menšia ako u väčšiny spoločností z indexu S & P 500.
Po bližšom pohľade na mapu ma znepokojuje skôr to, že severná časť regiónu MENA je teraz v hlbokej kríze. Ekonomiky Sýrie, Jordánska, Egyptu a Palestíny idú od desiatich k piatim. Keď k tomu pripočítame správy o nedostatku hotovosti v Iráne, vyjde nám z toho vysoko horľavý región - či už ekonomicky alebo politicky. Aj napriek nutnosti zabezpečenia toku ropného bohatstva je len málo firiem, ktoré vystavujú svojich zamestnancov pobytu v týchto krajinách. Z regiónu utekajú nielen turisti, ale aj kapitál. Ten si už dávno našiel cestu do Spojených arabských emirátov a ich obchodného centra, Dubaja. Tamojšie ekonomiky, ktoré sú už tak náchylné na vytváranie bublín, by sa mohli stať ešte väčším centrom špekulácií.

Hoci neriadená strela v podobe situácie v Egypte zostáva témou číslo jeden, agentúra Bloomberg si v utorok vybrala inú hlavnú správu z regiónu MENA. Konkrétne to, že Dubaj má vo svojej najvyššej kancelárskej budove problém zaplniť 45 percent plôch. Zdá sa tak, že sa nepriaznivý vývoj na rozvíjajúcich sa trhoch dotýka aj trhu realitného. Napríklad v Abú Zabí dosahujú voľné plochy v centrálnej obchodnej štvrti až 38 percent, zatiaľ čo v Bombaji je to 25 percent. Pritom v centrálnej obchodnej časti Moskvy je neobsadených len 15 percent kancelárií. O biznis v Moskve tak má záujem oveľa viac ľudí ako v regióne MENA, ktorému teraz hrozí strata konkurenčnej výhody - región totiž bude vďaka rope kvitnúť len do tej doby, než dôjde k prelievaniu moci zo štátom vlastnených firiem na súkromný sektor.

Pre záchranu regióne MENA bude potrebné, aby juh (v Európe by to potom bol sever) pumpoval na sever viac peňazí, rád ale aj rokovacích stratégií. História nám zároveň ukázala, že v dlhodobom horizonte sa všetko rieši s rešpektom, pochopením a ekonomickými stimulmi, ktoré však majú pochádzať priamo z regiónu, a nie z Európy alebo Spojených štátov.

Stále verím tomu, že si Egypt aj zvyšok regiónu nejako poradia. Predtým ale musia nájsť spoločnú reč a vyriešiť svoje problémy nielen v Egypte, ale aj Sýrii, Jordánsku, Palestíne, Iraku, Iráne a medzi všetkými týmito štátmi navzájom.

V krátkodobom a strednodobom horizonte sa porazenými stanú hlavne obyvatelia a celý demokratický proces, ktorý začal v minulom roku. V dlhodobom horizonte pre región MENA ale zostávam optimistom, pretože pevne verím v silu mikroekonomiky. Jednotlivci a malé spoločnosti, ktoré sa neustále chcú zlepšovať, zrýchľovať a byť viac transparentné, aj napriek protivetru zo strany úradov nakoniec zvíťazia.

Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails