Hlavná línia: Americká centrálna banka Fed si stanovila na koniec roka odvážny cieľ - nezamestnanosť na 7,3 percentách. Môže to vyzerať trochu optimisticky, pretože to vyžaduje priemerný mesačný nárast zamestnanosti o 200 tisíc pracovných miest, ale veríme, že je to možné. Ak by k podobnému optimistickému scenáru predsa len došlo, jastraby z Fedu by mali o argument viac pre ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania.
Vysvetlenie: V rámci stretnutia Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC) v dňoch 18. až 19. júna boli predstavené aj nové ekonomické prognózy, a to vrátane výhľadu nezamestnanosti. Na konci tohto roka by sa podľa FOMC mohol trh práce dostať na 7,2 až 7,3 percenta a v rokoch 2014 a 2015 môže klesnúť až na 6,65 percenta, respektíve 6 percent.
Tieto odhady sú pritom veľmi dôležité - na svojom decembrovom zasadnutí sa totiž FOMC rozhodol svoju menovú politiku priamo previazať s ďalšími výhľadmi ekonomiky. A posledné zasadnutie a následná tlačová konferencia to len potvrdili. Predseda Fedu Bernanke si pritom najskôr myslel, že počas svojho prejavu len zdôrazní to, čo už všetci vedia - teda že ekonomika pomaly oživuje a FOMC už nevidí toľko dôvodov k nárastu počtu ľudí bez práce. Napriek tomu sa už toľko nehovorilo o klesajúcej inflácii, čo len podporilo špekulácie o odstavení kvantitatívneho uvoľňovania ešte pred koncom tohto roka. Otázkou teraz je, či ekonomika, a predovšetkým trh práce, budú počas nadchádzajúcich mesiacov natoľko silné, aby k zastaveniu prílevu lacných peňazí došlo už povedzme v septembri.
Keď hovoríme o americkom trhu práce, pozornosť sa logicky upiera na mzdy mimo poľnohospodársku sféru. Lenže ak sa chceme pozrieť bližšie na odhady Fedu, musíme sa zamerať na tzv. household surveys account - teda vývoj (ne) zamestnanosti v rámci amerických domácností a dopad na ich príjmy. Budeme teda predpokladať, že rast populácie zostane rovnaký ako od roku 2000 a že tzv. participačná miera pracovnej sily (participation rate) bude stále konštantná na 63,4 percentách. Potom aby sme sa dostali k číslu 7,3 percenta vo štvrtom štvrťroku tohto roka, muselo by každý mesiac nájsť novú prácu 200 000 ľudí. Ako ale môžete vidieť na grafe nižšie, tento odhad je silne závislý na vývoji participačnej miery. Keby sa táto veličina znížila o pol percentuálneho bodu na 62,9 percenta (tzn. pracovná sila by vzrástla o 324 000 ľudí pri raste populácie o 1,6 milióna), potom by Fedu stačilo k úspechu prognózy len 10 000 novovytvorených miest.
Ak sa však vrátime k takému scenáru, ktorý nepočíta so zmenou už 13 rokov stáleho vývoja populácie a ani participačnej miery, potom je potrebné 200 000 nových pracovných pozícií. Za prvých päť mesiacov tohto roka pritom mesačne pribudlo v priemere 118 600 miest (spolu 593 000), zatiaľ čo sa participačná miera znížila o 0,2 percenta na 63,4 percenta. Pri predpoklade, že sa táto miera bude vyvíjať v podobnom trende aj v zostávajúcich siedmich mesiacoch, bude to predstavovať zmenu o 0,28 percenta. Teda by bolo treba mesačne zamestnať len ďalších 86 000 ľudí.
Všetky tieto predpoklady sú dôležité, aby sa Fed vo svojom výhľade nezamestnanosti nezmýlil. Podľa nás ale nie sú nereálne. A hoci trh práce počas leta pravdepodobne zažije ešte nejaké dočasné prepúšťanie vo verejnej sfére, súkromný sektor je stabilný. Navyše tzv. fiškálna brzda by mohla zmierniť prudký pokles u výdavkov domácností, ktorý sme mohli vidieť v poslednom štvrťroku minulého roka (medzikvartálne 1,8 percenta) a v prvom kvartáli tohto roka (1, 2 percenta). V druhej polovici roka by sa tak ekonomika, vrátane trhu práce, mohla znovu naštartovať, a teda by mohla stlačiť dole mieru nezamestnanosti. Všetko ale záleží na tom, ako sa bude vyvíjať oblasť pracovnej sily.
Autor: Mads Koefoed | Macro Strategist | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |