Zimbabwe je momentálne poslednou krajinou, ktorá zažila hrôzu hyperinflácie. Mnohí si myslia, že vyspelému Západu sa takéto niečo nemôže stať. Má predsa múdrych politikov, ktorí by včas zasiahli. Je tomu ale naozaj tak? Ani v Harare nikto neočakával, že sa jedného rána zobudí a celé jeho bohatstvo bude fuč. Ak Fed bude pokračovať vo svojej politike, je viac ako pravdepodobné, že USA zažije obdobie hyperinflácie. Hlavné posolostvo zo Zimbabwe: Buďte pripravení na všetko.
Čo zrejme o Zimbabwe neviete
Koncom 19. storočia anglický podnikateľ Cecil Rhodes násilne kolonizoval veľkú časť južnej Afriky v mene Veľkej Británie, ktorá získala pomenovanie Rhodesia. Tak ako ostatné africké kolónie, Rhodesia bola veľmi segregovaná. Do polovice 20. storočia sa na africkom kontinente rozšírilo veľmi veľa hnutí požadujúcich slobodu černochov a jedným lídrov Rhodesie bol vzdelaný, charizmatický mladý muž menom Robert Mugabe. Podobne ako Mandela v Juhoafrickej republike, aj Mugabe bol niekoľko rokov väznený. Toto obdobie malo výrazne kladný dopad na jeho politickú kredibilitu. Po prepustení z väzenia sa Mugabe, aj s trochou pomoci medzinárodných inštitúcií, stal premiérom krajiny.
Počas prvých niekoľko rokov vládol vskutku rozumne a ak by z úradu odišiel dotatočne zavčasu, jeho dedičstvo by bolo podobné tomu Mandelovmu. Avšak kvôli jeho závislosti na moci, ostal Mugabe „v hre“ príliš dlho a začal ničiť ekonomiku. V čase, keď vyslal armádu do bojov v Druhej vojne o Kongo v roku 1998, stála jeho krajina na pokraji bankrotu. To dalo zelenú znárodneniam pôdy a hyperinflácii, pre ktorú je Zimbabwe v súčasnosti známa.
Dnes má Mugabe vyše 80 rokov a vládne už niekoľko dekád. Napriek jeho reputáci bezcitného a skorumpovaného diktátora, veľké množstvo lokálnych obyvateľov stále uctieva Mugabeho, ktorý sa dokázal postaviť „bielym“ a získať nezávislosť pre čierne obyvateľstvo. Väčšina krajiny je ale pripravená dať definitívne zbohom Mugabemu, a jeden z potenciálnych lídrov, ktorý sa javí ako možný nástupca je Morgan Tsvangirai, predseda Hnutia za demokraciu.
Čas na zmenu?
Ako si možno spomínate, Tsvangirai bol poslaný za mreže Mugabem a po prepustení sa aj on stal premiérom krajiny v roku 2008, po tom, čo sa s Mugabem dohodli na zdieľaní politickej moci. Táto dohoda bola sprostredkovaná Thabom Mbekim z Juhoafrickej republiky. Väčšina obyvateľov Zimbabwe si však myslí, že Tsvangirai vo svojom politickom boji nemá dostatok síl na úspech. Mugabe neuznáva dohodu o prerozdelení moci a efektívne bráni Tsvangiraimu ujať sa vlády nad krajinou. Namiesto toho, aby sa Tsvangirai popasoval s touto neľahkou úlohou v rámci hraníc krajiny, obracia sa s pomocou do zahraničia. To ho robí v očiach obyvateľov veľmi slabým a politické inštitúcie v Zimbabwe majú voči nemu málo lojality a rešpektu. Až raz Mugae zomrie, veľa lokálnych pozorovateľov očakáva rozpútenia boja o moc medzi jeho zástupcami a neveria, že Tsvangirai má dostatok síl na víťazstvo. Navzdory všetkému, západné médiá podporujú ako nástupcu Tsvangiraia ako muža, ktorý povedie Zimbabwe do lepšej budúcnosti a investičné fondy už premiestnili časť svojho kapitálu do tejto krajiny.
Aby sme boli presní, Zimbabwe má to najhoršie už za sebou. Mugabe stihol zničiť poľnohospodárstvo a vyhnať ťažobné spoločnosti, a preto už ekonomika nemá príliš kam klesať. Väčšina semienok budúceho úspechu bola už zasiata – solídna rezerva pracovnej sily, obrovské nerastné bohatstvo a dostatok kapitálu. Všetko čo Zimbabwe potrebuje je rozumne fungujúca vláda a toto je najväčšie riziko, ktoré zahraniční investori podstupujú. Priestor pre ďalších investorov sa pomaly, ale isto zužuje – už teraz existuje veľa investorov, ktorí toto riziko podstupujú. Za predpokladu miestnych, a síce, že duch Mugabeho bude mať vplvy na najbližšiu budúcnosť krajiny, by mohlo byť takéto podstúpené riziko sprvoti do značnej miery nebezpečné. Ale v dlhodobom hľadisku zrejme krajina uspeje. Avšak nateraz poskytuje dôležité ponaučenie.
„Schopní“ vodcovia
Často sa rozprávame o analógii vriacej žaby, ktorá hovorí o žabe pohodlne sediacej v nádobe s vodou, ktorá sa pomaly zohrieva, až nakoniec začne vrieť. Rovnako je to aj s ľuďmi. Tí nechávajú svojich politických vodcov pomaly, postupne prebrať kontrolu nad krajinou....až po moment, kedy si uvedomia, že sa nachádzajú v bode varu a krajinu, v ktorej žijú už nespoznávajú. Počas celého obdobia od polovice 80. rokov. 20. storočia až po začiatok rokov 90. tych bolo Zimbabwe jasným príkladom analógie vriacej žaby; Mugabe nariadil dlhé obdobia pohotovosti a často krát obrátil armádu proti vlastným ľuďom. Počas rovnakého obdobia pozatváral školy, zakázal homosexualitu a začal s redistribúciou hospodárskej pôdy.
Keď raz Zimbabwe dosiahlo svoj bod varu, právomoci vlády boli považované za takmer neobmedzené a drastické zmeny v zmene jej politiky zo dňa na deň neboli ničím výnimočné. Asi najodstrašujúcejším príkladom je to, čo sa stalo s menou Zimbabwe. A teraz nehovoríme o období hyperinflácie, keď ste si za plný kufor hotovosti mohli kúpiť týždennú porciu zeleniny. Hovoríme o tom, čo nasledovalo potom. Veľa sa o tom nediskutuje. Začiatkom roku 2009 vláda Zimbabwe definitívne kapitulovala – uvedomila si, že jednoducho nemôže vytlačiť dosť núl, aby sa vyrovnala so zmenami cien v krajine, ktoré sa konali na hodinovej báze...a čo by človek žmurkol okom, skoncovali so svojou menou.
Dnes už Zimbabwe nemá viac svoju vlastnú menu. Obchody v krajine efektívne prebiehajú len v hotovosti a v cudzích menách. Obchodníci akceptujú takmer všetko – americké doláre, eurá, juhoafrický rand atď. Keď sa vláda zbavila meny, urobila tak bez akéhokoľvek varovania. Každý kto držal zimbabwianske doláre, bol okradnutý o svoje úspory, prakticky cez noc – neexistoval žiaden národný program konvertovania zimbabwianskych dolárov do hocičoho iného. Pôvodná mena sa proste stala nepoužiteľnou. Celkom vážne, ľudia v Zimababwe sa ráno zobudili a zistili, že všetky úspory, ktoré držali vo forme hotovosti a na bankových účtoch neboli už viac platné ako prostriedok výmeny...a niektorí obyvatelia prišli úplne o všetko.
Svetlejšia budúcnosť?
Tu vyvstáva dôležitá lekcia: všetci sme schopní pozorovať varovné signály, a i keď neexistuje bezprostredná nutnosť siahať po extrémnych riešeniach, primerané prípravy sú kritickým bodom. Na tomto mieste sa nesnažíme predpovedať koniec sveta alebo nejaký druh Armagedonu. Bolo by iba jednoducho nezodpovedné ignorovať súčasné a budúce hrozby, ktoré sa vynárajú pre náš kapitál, naše slobody a bezpečnosť našich rodín. Varovné signály existujú, problémy sú identifikované, a rovnako existujú aj riešenia. Všetko, čo sa od nás vyžaduje je vôľa konať – vzdelávať sa ohľadom nástrojov, ktoré nám tento stav pomôžu napraviť a pripraviť spoločný plán. Je už iba na nás, aby sme si ponaučenia zo Zimbabwe zobrali k srdcu a rozhodli sa aké nápravné opatrenia sú pre nás najlepšie.
Zdroj: sovereignman
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8593 | 4.59 % |