Jedna zo žiarivých ekonomík medzi rozvíjajúcimi sa trhmi, Turecko, práve zažíva zaujímavé politické dianie. Pôvodne pokojná demonštrácia environmentalistov proti vybudovaniu nákupného strediska v Parku Gezi v centre Istanbulu, sa na Námestí Taksim, po použití slzného plynu a vodného dela zo strany polície zmenila na protest nečakaných rozmerov. Navyše prístup premiéra Erdogana k celej veci mal za následok zvýšenie počtu demonštrantov. Premiér Erdogan ich označil výrazmi ako "okrajové skupiny", alebo "zopár extrémistov“. Podobné akcie sa rozšírili do viac ako 40 miest v rámci celého Turecka a hlavnou hnacou silou protestov je dopyt ľudí po väčšej slobode a uznávanie občianskych práv.
Mienkotvorné miestne médiá, ktoré o rastúcom napätí a nepokojoch informovali nedostatočne, tiež prispeli k nárastu nedôvery. V prvých dňoch protestov sa ako zdroj informácií využívali sociálne siete, najmä Twitter.
Zaujímavé je najmä zloženie protestujúcich. Účastníci sú z rozmanitých prostredí a nepatria do žiadnych politických strán alebo hnutí, ako by sa predpokladalo. Sú to najmä mladí ľudia a príslušníci najsilnejšej konzumnej vrstvy. Je to znakom toho, že chrbticou protestov sú ako prívrženci vládnej koalície, tak aj prívrženci opozície. Toto odlišuje turecké demonštrácie od protestov tzv. Arabskej jari, ku ktorým zvyknú byť prirovnávané. Demokracia v Turecku v súčasnosti prežíva netradičné dobu, ktorá bude podľa všetkého výrazným míľnikom v smerovaní politiky v krajine.
Aby bolo možné pochopiť účinky týchto protestov na tureckú ekonomiku, je potrebné detailne vnímať vývoj pred tým, než k protestom skutočne došlo. Istanbulská burza zažila dych berúcu rally po tom, čo najväčšie ratingové agentúry zvýšili Turecku investičný rating. Na vrchole tohto, zníženie úrokových sadzieb zo strany tureckej centrálnej banky spôsobilo rýchly rast akcií a turecká líra sa začala potápať. V poslednom týždni pred začiatkom demonštrácií zvažovali traderi možnosť korekcie trhu a spochybňovali schopnosť tureckej centrálnej banky hrať významnejšiu rolu na peňažnom trhu. Na medzinárodnej scéne zasa dolár posilňoval a vytvoril tlak na úrokové miery rozvíjajúcich sa ekonomík a ich mien. Stalo sa tak aj vďaka rastúcim výnosom desaťročných štátnych dlhopisov, najmä tých amerických.
Demonštrácie začali v piatok a pôvodne sa im neprikladal väčší význam. Rastúce násilie však spôsobilo, že udalosti najprv zapríčinili oslabenie tureckej líry, po ktorej nasledoval aj akciový trh, ktorý sa prepadol o viac než desať percent. Menový pár amerického dolára a tureckej líry sa uzavrel okolo hodnoty 18 700 a pondelok začal testovaním úrovne 19 000, čím sa prepad akcií stal nevyhnutným. Trh sa najviac obáva dopadov na príjmy z turistického ruchu, pretože protesty časovo kolidujú s hlavnou sezónou.
Kľúčový bude aj postoj vlády v rámci komunikácie s verejnosťou. Koncom prvého týždňa protestov predstavoval pozitívny krok umiernený prístup prezidenta republiky Abdullah Gül a podpredsedu vlády
Bülent Arinc, ale pozorne sledovaný bude návrat premiéra Erdogana z jeho vopred plánovanej návštevy krajín severnej Afriky. Okrem toho miestne mienkotvorné médiá začali prezentovať protesty a demonštrácie stále viac a viac ako festival než zhromaždenie.
To, ako sa trhy zotavia z prepadov, závisí na tom, aké kroky budú nasledovať v reakcii na požiadavky demonštrantov. Zatiaľ sa ale zdá, že tlak na tureckú líru v menových pároch s dolárom a ďalšími menami ostatných rozvíjajúcich sa krajín má potenciál stále pokračovať. Čo sa týka akcií, bude slabý výkon akcií zrejme dočasný, ale globálny tlak výnosov dlhopisov bude pôsobiť aj naďalej. V prípade silnejšieho znehodnotenia tureckej líry bude lopta na ihrisku tureckej centrálnej banky.
Autor: Burak Demirpehlivan | Saxo Bank
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |