Po tom, ako sa na prelome rokov 2009/10 začal investorský svet zaujímať o vývoj situácie v Grécku, sa Eurozóna otriasa v základoch, výsledkom bola finančná pomoc EU, ECB a MMF v objeme 110 mld. EURo na najbližšie tri roky (rozdelená v tranžiach). Už vtedy sa naznačovalo, že Grécko nie je jedinou ekonomikou Eurozóny, ktoré sa zaplietlo do fiškálnej pavučiny. Aktuálne sledujeme záchranu írskeho finančného sektora a írskej ekonomiky v sume 85 mld. EURo, na ktorej sa spolupodieľajú EU, MF, Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.
Lovená zver
Oči investorov sú však stále upreté i na ďalšie rizikové krajiny Eurozóny v podobe Portugalska, Španielka, Talianska a poslednú dobu sa čoraz častejšie objavujú informácie o Belgicku (po Grécku a Taliansku tretí najväčší verejný dlh v Eurozóne). Ak sa pozrieme na krajiny Eurozóny cez prierez investičného vnímania rizika, tak najrizikovejšou krajinou aktuálne podľa vývoja výnosov na benchmarkových 10-ročných EURo dlhopisoch je Portugalsko (výnosy sa pohybujú na úrovni 7% p.a., čo vnímame ako neudržateľný stav). I pri krátkodobých snahách portugalskej vlády o získavanie finančných zdrojov cez emisiu dlhopisov sú náklady veľmi vysoké (2-ročné dlhopisy majú výnosy 4,5% p.a.). Pre príklad uvádzame, že slovenská vláda si môže na dobu dvoch rokov požičiavať zdroje z finančných trhov za úroveň 1,68% p.a.
Externý dlh je ťažiskom
Portugalská ekonomika sa tak stáva lovenou zverou finančných trhov, ktoré sa snažia uchrániť svoje investície. Investori len využívajú možnosti, ktoré im aktuálna doba poskytuje. Portugalsko samo o sebe predstavuje hrozbu iba v súvislosti k vysokému externému dlhu ekonomiky. Jeho čiastočné fiškálne ukazovatele nepredstavujú samo o sebe výraznú hrozbu, ak si zoberieme výhľad deficitu pre tento rok je na úrovni 7,0-7,3% HDP (Grécko 9-10% HDP, Írsko 32% HDP po započítaní záchrany bánk, Španielsko 9-9,5% HDP, pozri komentár "Kto bude ďalší na rade?"). Celkový verejný vládny dlh je na úrovni aktuálne 86% HDP (pre porovnanie Grécko 120,4% HDP, Taliansko 116,9% HDP, Belgicko 100,6% HDP, resp. Francúzsko 83,2% HDP). V týchto dátach nie je až tak výrazná hrozba pre finančné trhy, i keď celkovo tieto dáta prevyšujú mierne priemer Eurozóny. Hrozbou je však zadlženosť portugalských obyvateľov a firiem, ktorým nízke úrokové sadzby na EURách od roku 1999 vytvorili potenciál „úverového eldoráda“ (pozri komentár "EURo sa rozožiera zvnútra". Celkový (externý) dlh Portugalska je na úrovni takmer 3,5-násobku HDP, čo je pre tak krehkú ekonomiku neúnosným bremenom pre ďalší vývoj (podobne na tom boli Íri, ktorí majú externý dlh na úrovni neuveriteľných 1000% HDP).
Trhy poznajú „achilovú pätu“
Toto je „achilová päta“ portugalskej ekonomiky, o ktorej finančné trhy vedia a tvrdo pôjdu po zabezpečení svojich pohľadávok voči portugalskej ekonomike. Expozícia zahraničných bánk voči írskemu finančnému sektoru je na úrovni 322,4 mld. USD (podobne ako tomu bolo v prípade Grécka 297,2 mld. USD, pozri komentár "Kto je vlastne kto?"), pričom najviac je ohrozené Španielsko (108 mld. USD). Ak by teda sa dostalo do problémov Portugalsko automaticky je ohrozené i Španielsko (kde je globálne expozícia v objeme kapitálu 1100 mld. USD), čo je vážny dôvod pre potrebu zastabilizovania portugalskej ekonomiky zo strany Eurozóny. Piatkové schválenie nového rozpočtu v portugalskom parlamente vysiela pozitívne signály pre finančné trhy a deficit verejných financií pre budúci rok by mal klesnúť na úroveň okolo 4% HDP (jeden z najnižších v Eurozóne).
V ringu zaznel posledný gong
Trhy však nesledujú snahy ekonomiky a budúci potenciál, ale aktuálne hrozby. Portugalska vláda by mala do konca roka umiestniť na trh objem 1,5-2,5 mld. EURa, už túto stredu to budú 12-mesačné pokladničné poukážky v objeme 500 mil. EURo. Minulý týždeň španielska vláda pri emisii 3 a 6-mesačných pokladničných poukážok musela takmer dvojnásobne zvýšiť ich výnos aby ich dokázala umiestniť na trh. Ak niečo podobné príde i pri portugalskej emisii je to prvý signál „knokautu“ Portugalska od finančných trhov.
Čas sa kráti
Odstrihnutie Portugalska od možnosti refinancovania sa cez finančné trhy ho posiela ku zdrojom z eurovalu a MMF. Takáto možnosť by mohla vzniknúť už v 1Q 2011 a celkový objem by mohol smerovať podobne ako pri Grécku do výšky 110 mld. EURo. Finančné trhy ho k tomu budú tlačiť z jednoduchého dôvodu v podobe vyššej garancie. Garancia krajín Eurozóny s ratingom „AAA“ a celkovým ručením do výšky 120% úveru z eurovalu je silným lákadlom pre finančných investorov. Druhým faktorom je, že do polovice roku 2013 (platnosť eurovalu v podobe poskytovania finančných zdrojov, pozri "Záchranná sieť Európy") sa pravdepodobne nebude využívať haircut na portugalské záväzky (podobne je tomu tak aj pri Írsku), ale po tomto termíne veritelia portugalskej ekonomiky budú musieť znášať náklady na záchranu v podobe haircutu (zrážky) z dlžnej sumy (pozri komentár "Adventná záchrana Írska").
Kto je vlastne lovený?
Preto je celkom reálny scenár napriek fiškálnym rezom portugalskej vlády, že pristúpi k eurovalu a pomoci od EU, MMF aby neohrozovala kľúčový cieľ v podobe španielskej ekonomiky. Zároveň by sa mierne ukľudnili i dlhopisové trhy, ktoré s blížiacim sa termínom polovica roka 2013 budú navršovať rizikovú prirážku na portugalských dlhopisoch ( a nielen ich). Portugalsko tak môže byť „volavkou“ finančných trhov pred väčším úlovkom, ako sme už naznačili v podobe Španielska resp. Belgicka.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8593 | 4.59 % |