Hlavnou udalosťou dnešného dňa sa stalo oznámenie pravidiel Basel III. V tomto komentári Vám prinášame jeho skrátenú verziu s úvodným komentárom Ronalda Ižipa.
Na čo je dobrý Basel?
Centrálni bankári sa cez dohodli na zvýšení kapitálových požiadaviek komerčných bánk. Jednoducho povedané, zmyslom opatrením Basel je znížiť potenciálne riziká krachu bánk v prípade nepriaznivých okolností. Moderné bankovníctvo je založené na princípe, že peniaze, ktoré do banky vložia sporitelia, banka použije ako uzná za vhodné (úvery, špekulácie...). Práve ich použitie usmerňuje bazilejská regulácia (momentálne Basel II). Jej cieľom je stanoviť aký objem vlastného kapitálu musí banka vzhľadom k svojej bilančnej sume mať.
Basel II, však na príklade súčasných problémov komerčných bánk a histórie Lehman Brothers ukazuje svoju nedostatočnosť. Európske banky dosahujú obrovský pákový efekt a tak pre riešenie budúcich problémov sa centrálni bankári dohodli na nových a prísnejších pravidlách Basel III.
Prísnejšie pravidlá však nakoniec nie sú až tak prísne a dokonca menej prísne ako samotné banky očakávali. Na trhu to tak spôsobilo akciovú rely. Banky majú najmä dostatočne dlhú dobu na prispôsobenie sa novým pravidlám. Môžeme teda povedať, že banky môžu používať pákový efekt na úrovni zhruba 30-násobku kapitálu, čo je úroveň, ktorú dosiahol Lehman Brothers pri svojom krachu. Táto úroveň by sa mala znížiť na 15-násobok do roku 2019. Otázkou však je, či dovtedy európske banky so svojou obrovskou súčasnou pákou prežijú....
Basel III.
Guvernéri centrálnych bánk a čelní predstavitelia regulátorov finančných trhov v kontrolnom orgáne BIS (Banka pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji) vyhlásili zvýšenie minimálnych globálnych kapitálových štandardov.
Na svojom mítingu, 12. septembra 2010, rada guvernérov a čelní predstavitelia dozorného orgánu, kontrolný orgán Bazilejskej komisie nad bankovým dohľadom, vyhlásili významné sprísnenie existujúcich kapitálových požiadaviek a plne potvrdili dohodu, na ktorej sa zhodli 26. júla 2010. Tieto kapitálové reformy, spoločne s predstavením globálneho štandardu likvidity, sú jadrom nastávajúcej globálnej finančnej reformy a budú prezentované na summite lídrov G20 v novembri, ktorý sa koná v Soule.
Balíček týchto opatrení zvýši požiadavku na minimálnu úroveň spoločného akcionárskeho kapitálu z 2% na 4,5%. Banky budú musieť držať kapitálovú rezervu 2,5%, aby boli schopné odolať budúcim turbulentným obdobiam na kapitálových trhoch. Celkové požiadavky na držbu vlastného kapitálu nakoniec dosiahnu 7%. Tieto požiadavky zaručujú prísnejšie definovanie kapitálu, na ktorom sa rada zhodla v júli. Takisto sa zvýšia kapitálové požiadavky na ochodovanie na finačných trhoch, derivátové a sekuritizačné aktivity. Tieto by mali uzrieť svetlo sveta na konci roku 2011.
Prezident ECB a predseda rady guvernérov a kontrolného orgánu, Jean-Claude Trichet sa vyjadril v duchu, že tieto opatrenia fundamentálne zvýšia globálne kapitálové štandardy. Zároveň dodáva, že ich dopad na dlhodobú finančnú stabilitu a rast bude významný. Ďalší predstavitelia bazilejskej komisie sú rovnako názoru, že kombinácia oveľa prísnejšieho definovania kapitálu, vyššie minimálne požiadavky a vznik novej kapitálovej rezervy zaistia, že banky budú lepšie pripravené popasovať sa so zhoršenými ekonomickými a finančnými podmienkami, a preto budú schopné podporovať ekonomický rast.
Zvýšené kapitálové požiadavky
Minimálne požiadavky na vlastný akcionársky kapitál budú zvýšené zo súčasných 2% na novú hodnotu 4,5% po zavedení striktnejších regulácií. Toto opatrenie bude zavedené 1. januára 2015. Kapitálové požiadavky ukazovateľa Tier 1, ktorý zahŕňa akcionársky kapitál spolu s inými finančnými položkami (vytvorené rezervy spoločnosti a nesplatená časť preferovaných akcií) založenými na prísnejších kritériách, sa zvýši zo 4% na 6% počas rovnakého obdobia. (Priložená tabuľka sumarizuje novo prijaté kapitálové požiadavky)
Rada guvernérov a predstavitelia kontrolného orgánu rovnako vytvorili povinnosť vytvárať kapitálovú rezervu na krytie budúcich finančných rizík (capital conservation buffer) na úrovni 2,5%. Cieľom kapitálovej rezervy je zabezpečiť, aby banky udržiavali určité minimum kapitálu, ktoré môže byť využité pri absorbovaní strát počas nepriaznivých finančných a ekonomických období.
Proticyklická rezerva v rozmedzí 0% - 2,5% spoločného akcionárskeho kapitálu bude implementovaná podľa podmienok v jednotlivých krajinách. Cieľom proticyklickej rezervy je dosiahnutie ochrany bankového sektora v časoch nadpriemerného úverového rastu.
Prechodné opatrenia
Od vypuknutia krízy sa banky snažili podstatne zvýšiť svoje kapitálové hodnoty. Avšak, predbežné výsledky štúdie, ktorú uskutočnila komisia ukázali, že na konci roka 2009 by potrebovali veľké banky kumulatívne dodatočne veľké množstvo kapitálu, aby dosiahli tieto nové požiadavky. Menšie banky, ktoré sú dôležité pri požičiavaní sektoru menších korporácií, z veľkej časti tieto nové požiadavky spĺňajú.
Guvernéri a predstavitelia dorozného orgánu takisto súhlasili na prechodných opatreniach pri implementácii nových štandardov. Toto obdobie zaručí, že bankový sektor bude schopný prijať vyššie kapitálové požiadavky, s tým, že bude možné zachovať si zisk a zvýšiť kapitál, zatiaľ čo budú neustále schopné podporovať poskytovanie úverov v ekonomike. Prechodné opatrenia, ktoré sú zosumarizované v prílohe 2, zahŕňajú:
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |