Basel III.

Hlavnou udalosťou dnešného dňa sa stalo oznámenie pravidiel Basel III. V tomto komentári Vám prinášame jeho skrátenú verziu s úvodným komentárom Ronalda Ižipa.

Na čo je dobrý Basel?

Centrálni bankári sa cez dohodli na zvýšení kapitálových požiadaviek komerčných bánk. Jednoducho povedané, zmyslom opatrením Basel je znížiť potenciálne riziká krachu bánk v prípade nepriaznivých okolností. Moderné bankovníctvo je založené na princípe, že peniaze, ktoré do banky vložia sporitelia, banka použije ako uzná za vhodné (úvery, špekulácie...). Práve ich použitie usmerňuje bazilejská regulácia (momentálne Basel II). Jej cieľom je stanoviť aký objem vlastného kapitálu musí banka vzhľadom k svojej bilančnej sume mať.

Basel II, však na príklade súčasných problémov komerčných bánk a histórie Lehman Brothers ukazuje svoju nedostatočnosť. Európske banky dosahujú obrovský pákový efekt a tak pre riešenie budúcich problémov sa centrálni bankári dohodli na nových a prísnejších pravidlách Basel III.

Prísnejšie pravidlá však nakoniec nie sú až tak prísne a dokonca menej prísne ako samotné banky očakávali. Na trhu to tak spôsobilo akciovú rely. Banky majú najmä dostatočne dlhú dobu na prispôsobenie sa novým pravidlám. Môžeme teda povedať, že banky môžu používať pákový efekt na úrovni zhruba 30-násobku kapitálu, čo je úroveň, ktorú dosiahol Lehman Brothers pri svojom krachu. Táto úroveň by sa mala znížiť na 15-násobok do roku 2019. Otázkou však je, či dovtedy európske banky so svojou obrovskou súčasnou pákou prežijú....

Basel III.

Guvernéri centrálnych bánk a čelní predstavitelia regulátorov finančných trhov v kontrolnom orgáne BIS (Banka pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji) vyhlásili zvýšenie minimálnych globálnych kapitálových štandardov.

Na svojom mítingu, 12. septembra 2010, rada guvernérov a čelní predstavitelia dozorného orgánu, kontrolný orgán Bazilejskej komisie nad bankovým dohľadom, vyhlásili významné sprísnenie existujúcich kapitálových požiadaviek a plne potvrdili dohodu, na ktorej sa zhodli 26. júla 2010. Tieto kapitálové reformy, spoločne s predstavením globálneho štandardu likvidity, sú jadrom nastávajúcej globálnej finančnej reformy a budú prezentované na summite lídrov G20 v novembri, ktorý sa koná v Soule.

Balíček týchto opatrení zvýši požiadavku na minimálnu úroveň spoločného akcionárskeho kapitálu z 2% na 4,5%. Banky budú musieť držať kapitálovú rezervu 2,5%, aby boli schopné odolať budúcim turbulentným obdobiam na kapitálových trhoch. Celkové požiadavky na držbu vlastného kapitálu nakoniec dosiahnu 7%. Tieto požiadavky zaručujú prísnejšie definovanie kapitálu, na ktorom sa rada zhodla v júli. Takisto sa zvýšia kapitálové požiadavky na ochodovanie na finačných trhoch, derivátové a sekuritizačné aktivity. Tieto by mali uzrieť svetlo sveta na konci roku 2011.

Prezident ECB a predseda rady guvernérov a kontrolného orgánu, Jean-Claude Trichet sa vyjadril v duchu, že tieto opatrenia fundamentálne zvýšia globálne kapitálové štandardy. Zároveň dodáva, že ich dopad na dlhodobú finančnú stabilitu a rast bude významný. Ďalší predstavitelia bazilejskej komisie sú rovnako názoru, že kombinácia oveľa prísnejšieho definovania kapitálu, vyššie minimálne požiadavky a vznik novej kapitálovej rezervy zaistia, že banky budú lepšie pripravené popasovať sa so zhoršenými ekonomickými a finančnými podmienkami, a preto budú schopné podporovať ekonomický rast.

Zvýšené kapitálové požiadavky

Minimálne požiadavky na vlastný akcionársky kapitál budú zvýšené zo súčasných 2% na novú hodnotu 4,5% po zavedení striktnejších regulácií. Toto opatrenie bude zavedené 1. januára 2015. Kapitálové požiadavky ukazovateľa Tier 1, ktorý zahŕňa akcionársky kapitál spolu s inými finančnými položkami (vytvorené rezervy spoločnosti a nesplatená časť preferovaných akcií) založenými na prísnejších kritériách, sa zvýši zo 4% na 6% počas rovnakého obdobia. (Priložená tabuľka sumarizuje novo prijaté kapitálové požiadavky)

Basel III.

Rada guvernérov a predstavitelia kontrolného orgánu rovnako vytvorili povinnosť vytvárať kapitálovú rezervu na krytie budúcich finančných rizík (capital conservation buffer) na úrovni 2,5%. Cieľom kapitálovej rezervy je zabezpečiť, aby banky udržiavali určité minimum kapitálu, ktoré môže byť využité pri absorbovaní strát počas nepriaznivých finančných a ekonomických období.

Proticyklická rezerva v rozmedzí 0% - 2,5% spoločného akcionárskeho kapitálu bude implementovaná podľa podmienok v jednotlivých krajinách. Cieľom proticyklickej rezervy je dosiahnutie ochrany bankového sektora v časoch nadpriemerného úverového rastu.

Prechodné opatrenia

Od vypuknutia krízy sa banky snažili podstatne zvýšiť svoje kapitálové hodnoty. Avšak, predbežné výsledky štúdie, ktorú uskutočnila komisia ukázali, že na konci roka 2009 by potrebovali veľké banky kumulatívne dodatočne veľké množstvo kapitálu, aby dosiahli tieto nové požiadavky. Menšie banky, ktoré sú dôležité pri požičiavaní sektoru menších korporácií, z veľkej časti tieto nové požiadavky spĺňajú.

Guvernéri a predstavitelia dorozného orgánu takisto súhlasili na prechodných opatreniach pri implementácii nových štandardov. Toto obdobie zaručí, že bankový sektor bude schopný prijať vyššie kapitálové požiadavky, s tým, že bude možné zachovať si zisk a zvýšiť kapitál, zatiaľ čo budú neustále schopné podporovať poskytovanie úverov v ekonomike. Prechodné opatrenia, ktoré sú zosumarizované v prílohe 2, zahŕňajú:

  • implementácia v členských krajinách sa začne 1. januára 2013. Členské krajiny musia pretransformovať pravidlá v rámci národných zákonov a regulačných opatrení pred týmto dátumom. 1. januára 2013 budú banky musieť spĺňať nasledujúce minimálne požiadavky vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam (RVA, patria sem: štandardné pohľadávky, štandardné pohľadávky s výhradou, neštandardné pohľadávky, pochybné sporné pohľadávky, stratové pohľadávky a neuhradené úroky ): 3,5% spoločného akcionárskeho kapitálu/RVA; 4,5% Tier 1 kapitálu /RVA; 8% celkového kapitálu/RVA
  • Minimálny akcionársky kapitál a požiadavky na Tier 1 kapitál budú implementované medzi 1. januárom 2013 a 1. januárom 2015. 1. januára 2013, požiadavka minimálneho spoločného akcionárskeho kapitálu vzrastie zo súčasných 2% na 3,5%. Požiadavka Tier 1 kapitálu narastie zo 4% na 4,5%. 1. januára 2014, banky budú musieť spĺňať minimum 4% spoločného akcionárskeho kapitálu a 5,5% Tier 1 ukazovateľa. 1. januára 2015 sa zvýši požiadavka akcionárskeho kapitálu na 4,5% a Tier 1 bude musieť mať minimálnu hodnotu 6%. Celková úroveň kapitálovej primeranosti ostáva na úrovni 8%.
  • Regulatórne opatrenia začnú na úrovni 20% požadovanej zrážky zo spoločného akcionárskeho kapitálu 1. januára 2014, 40% 1. januára 2015, 60% 1. januára 2016, 80% 1. januára 2017 a dosiahnu 100% 1. januára 2018.
  • Kapitálova rezerva na horšie časy bude zavádzaná medzi 1. januárom 2016 a rokom 2018, s tým, že plne efektívna bude 1. januára 2019. Začne na úrovni 0,625% rizikovo vážených aktív 1. januára 2016 a bude sa zvyšovať každým nasledujúcim rokom o dodatočných 0,625%. Svoju finálnu úroveň dosiahne 1. januára 2019 na úrovni 2,5% rizikovo vážených aktív.
  • Banky, ktoré už spĺňajú minimálny požadovaný pomer počas prechodného obdobia, ale ostávajú pod 7% požadovaného spoločného akcionárskeo kapitálu (minimum plus kapitálová rezerva) by mali zastávať politiku rozumného dosahovania zisku so zreteľom na čo najskoršie dosiahnutie požadovanej kapitálovej rezervy.
  • Kapitálové inštrumenty, ktoré nespĺňajú kritériá, aby mohli byť zaradené do ukazovateľa Tier 1 budú ztadiaľto od 1. januára 2013 vyňaté. Avšak inštrumenty spĺňajúce nasledujúce kritériá budú implementované počas 10 rokov, so začiatkom 1. januára 2013: 1) sú vydané firmami,ktoré nevydávajú akcie s hlasovacími právami 2)sú považované za vlastný kapitál podľa súčasných účtovných štandardov 3)disponujú nelimitovaným ocenením ako súčasť Tier 1 kapitálu podľa terajších národných bankových zákonov.



Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com


pošli na vybrali.sme.sk
Súvisiace články:
Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie
Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m
Nekonečný rast miezd v Amerike?
Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A
Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011
Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad
Nové clá voči Číne realitou
Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V
Ďalšie cla na obzore
Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

Kurzový lístok ECB

Britská libra 0.8295 8.17 %
Získajte najvýhodnejší kurz >>

Škola investora

ako-zarobit-na-poklese-s-etfPred pár rokmi, keď ešte neexistovali ETF to mali investori ťažké. Ak niekto predpokladal pokles akciových trhov a chcel na tom zarobiť mal iba...
clenenie-fondovNa trhu je veľké množstvo podielových fondov. Môžeme ich zaradiť do niekoľkých základných skupín. Vlastnosti týchto skupín sú kľúčové pri ...
co-su-akcieChcete sa stať vlastníkom veľkej medzinárodnej spoločnosti? Veľa ľudí ani len netuší aké to je dnes jednoduché a nemusíte ani pochádzať z...