Plán emisie vládnych dlhopisov členov eurozóny na prefinancovanie deficitov a časových nesúladov medzi príjmami a výdajmi rozpočtov je začiatkom jesene výrazne vyšší ako počas letnej „uhorkovej“ sezóny a to pochopiteľne vyvoláva istú nervozitu a napätie na finančnom trhu. Do popredia sa opäť raz dostáva otázka dôvery trhov v niektoré najmä južanské a ekonomicky slabé krajiny Eurozóny so značnými štrukturálnymi problémami, klesajúcou konkurencieschopnosťou a vysokým stupňom zadlženia, či vysokým tempom rastu schodku.
Hlasnejšia otázka
Otázka dôveryhodnosti a schopnosti splácať svoj dlh je o to hlasnejšia, o čo sú jasnejšie obrysy spomaľovania americkej a aj európskej obnovy ekonomiky. Najmä v prípade eurozóny to spôsobuje obavy, keďže krajiny ešte de facto ani nezačali s fiškálnym sprísňovaním (len sa o tom hovorí a plánuje a „ veľký výkop“ bude až od budúceho roka) a už ekonomika nestačí s dychom. Ak sa situácia ešte zhorší, môže to mať dopad na príjmovú stránku rozpočtov, čo opäť raz zníži manévrovací priestor pre splácanie a postaví ho do väčšieho rizika (aj keď o okamžitom riziku defaultu zatiaľ nehovoríme).
Umelo vylepšená dôvera
Hoci nemožno úplne vylúčiť situáciu z jari, keď trhy vylúčili Grécko zo svojho „kruhu dôvery“ a takmer mu neboli ochotné požičiavať (alebo len na krátko s vysokými výnosmi) čo pochopiteľne vyvolalo paniku a masívne výpredaje eura, dnes je postavenie štátov eurozóny v trocha inej- lepšej pozícii (paradoxne aj keď ich verejné financie sa zhoršujú). Môže za to predovšetkým existencia tzv. eurovalu, ktorý kryje chrbát najmä periférii Európy. Investori tak s vedomím ,že keby sa niečo stalo, štáty požiadajú o túto záchrannú sieť. Tá im umožní (aspoň dočasne) vyhnúť sa bankrotu a neschopnosti splácať svoje záväzky. Investori vrátane špekulantov sú tak ochotní podstupovať riziko a kupovať dlhopisy krajín ako Portugalsko či Španielsko.
Bezproblémové upisovanie vďaka morálnemu hazardu
Tieto problémové krajiny tak nemajú zatiaľ veľký problém s plným upisovaním svojich emisií dlhu, aj keď musíme jasne povedať, že náklady na dlh im rastú, keďže trh si pýta vyššiu rizikovú prirážku pretavujúcu sa tak do vyššieho výnosu (pochopiteľne, že to zaplatia ich daňoví poplatníci). Investori tak na jednej strane majú vyšší výnos ako napríklad v prípade nemeckých či francúzskych dlhopisov, avšak na druhej strane, riziko práve vzhľadom k existencii eurovalu je viac ako prijateľné. Euroval v podstate tak vytvára morálny hazard, umelo znižuje riziko expozície voči krajine, čo samozrejme investori na „plný plyn“ využívajú. Len tak sa môže stať, že dopyt po krátkodobých dlhopisoch so splatnosťou do jedného roka (tzv. pokladničných poukážok) z krajín ako Grécko či Írsko prevyšuje ponuku 5 či 6- násobne (čo sa im nepodarilo ani v čase keď žiadne obavy o ich fiškálne pozície pred 2-3 rokmi neboli) a je vyšší ako u relatívne bezpečných krajín ako Nemecko či Francúzsko!
Jednoduchý príklad nadovšetko
Jednoducho ak je napríklad 3- mesačný Euribor okolo úrovní 0,88% a štát ponúkne výnos 5-6 krát vyšší (vďaka eurovalu v podstate bezrizikový) na rovnaké obdobie, tak po ňom investori skočia ako „muchy na lep“. Veď kto by takúto šancu nevyužil? Samozrejme, že politici týchto krajín to potom označujú ako obnovu dôvery trhov v krajinu práve pre „reformné kroky, ktoré urobili“ , no ako naznačujem skutočnosť je podľa mňa úplne iná. Skutočná dôvera trhov v „dlhové papiere juhu Európy“ sa prejaví až po tom, ako Euroval zanikne a krajinám už nebude mať do veľmi kryť chrbát. Tu sa však obávam, že Euroval nezanikne tak skoro (ako je plánované), keďže by sa mohlo rýchlo ukázať, že kráľ (najmä grécky) je nahý a to si z politického hľadiska teraz nikto neželá. Aj keď by to bolo možno ekonomicky najlepšie (a z dlhodobého pohľadu najlacnejšie) riešenie.
ECB pomáha riziku a ešte umocňuje morálny hazard
Relatívne bezproblémovému upisovaniu nového dlhu najmä periférie Európy pomáha aj ECB. Táto centrálna banka už neraz zo sekundárneho trhu skupovala rizikové dlhopisy týchto krajín (v prípade ich silného výpredaja v čase prehlbovania napätia na trhu aby tlmila paniku- i keď jej oficiálne vyjadrenia sa nesú v znamení jej priam „ umeleckých slov“ typu: „Na zlepšenie transmisného mechanizmu menovej politiky.“ - rozumej na efektívnejšiu distribúciu vytlačených peňazí do rúk trhovým špekulantom a iným vybraným skupinám). Umelým dopytom tak tlačila ich výnos nadol a cenu nahor, čo je ďalší faktor, ktorý investorom do týchto dlhopisov kryje chrbát v prípade zhoršenia ekonomickej situácie týchto krajín a osmeľuje ich k nákupom rizikového, ale výnosného dlhu.
Euroval a ECB tak vytvárajú napudrované prasa
Euroval spolu s aktivitou ECB vytvárajú na trhu idylku dôvery trhov v dlhy, ktorá absolútne nezodpovedá skutočnému rizikovému profilu štátov. Vďaka týmto dvom pilierom „európskosti a solidarity“ sa tak „prasa dlhu“ napudrováva a naružováva, aby budilo na prvý pohľad štýl a vystupovanie gentlemena prvej triedy. Vytvára sa tu tak až bublina neopodstatnenej dôvery a čím dlhšie sa bude dofukovať, tým vyššia pravdepodobnosť jej prasknutia s katastrofálnymi dôsledkami vzniká. Ak však praskne (a ja som presvedčený, že sa tak stane), špekulanti a investori ostanú nezasiahnutí. Znova sa na ich straty poskladáme mi všetci cez príspevky do Eurovalu. (A ak náhodou nepraskne, poskladáme sa na to všetci cez vysokú mieru inflácie). Bruselský trhový socializmus pre bohatých, vitaj!
Čo na to teda euro?
Vplyv na euro by tak mohol byť z pohľadu emisných udalostí ( a rizika nezáujmu investorov a rizikový dlh) skôr reziduálny, očakávame však, že ostane pod tlakom ale motorom jeho oslabovania budú iné dôvody (najmä horšiace sa makrofundamenty eurozóny , obavy o fiškálne pozície krajín či pochybnosti o zdravie bankového sektora Európy).
Autor: Stanislav Panis | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |