Ako je to so zásobami ropy

Uverejnené: nedeľa, 19. september 2010, 14:54

V predchádzajúcom článku „Lacná ropa je minulosť“ sme hovorili o ropnom vrchole. Avšak ropný vrchol neznamená, že sa ropa vyčerpá. Rozhodne nie, to je omyl, ktorý si treba vysvetliť, čo by sme radi spravili v tomto komentári. Pozrieme sa preto prevažne na stav svetových ropných zásob a povieme si viac detailov o ďalšej ropnej produkcií. Samozrejme s jednoznačným dôsledkom rastu cien ropy.

Dôvody na paniku neexistujú, alebo áno?

Fakty hovoria jednoznačne. Svet je momentálne odkázaný fosílne palivá. Ich zásoby sa však javia ohromné. Pri súčasnom stave produkcie existujú dokázané zásoby ropy pre najbližších 40 rokov, dokázané zásoby plynu máme na 60 rokov a dokázané zásoby uhlia máme na 160 rokov.

Môžeme si povedať „super, máme dosť času“ a zabudnúť na problém, keďže okrem dokázaných zásob existujú aj ďalšie , takzvané návratné zásoby, ktoré sa javia minimálne rovnako veľké. Môžeme si tak povedať, že k problému ropy sa vrátime po kríze alebo ho prenecháme na „riešenie“ našim deťom. Je tu však pár malých háčikov.

Rast populácie a export

Tento scenár by bol v poriadku v prípade, že by sa ľudská populácia a ekonomická prosperita nezvyšovali. Avšak tempo rastu ľudskej populácie je 1,14%, čo znamená jej zdvojnásobenie za 61 rokov. Nezdá sa nám to možno veľa, ale ako sme si ukázali vo videu „Najväčší nedostatok ľudstva“, ľudstvo rastie exponenciálne, čo znamená, že za čas zdvojnásobenia populácie sa jeho spotreba zvýši o celú jeho historickú spotrebu. Ak sme doteraz spotrebovali 1 bilión barelov ropy, tak do roku 2070 by to bol ďalší bilión barelov ropy.

Ešte horšia by bola predstava, že dopyt po rope by ostal rásť tak rýchlo ako v posledné roky pred krízou, teda tempom 5,7%. To by znamenalo, že ďalší bilión ropy by sme minuli už do roku 2020. Teda do času, ktorý sa nás bytostne týka. Z tohto pohľadu je kríza vykúpením. Avšak exponenciálny nárast populácie s veľkou pravdepodobnosťou bude pokračovať a bude výrazne znižovať export krajín vyvážajúcich ropu. Tie už samé o sebe majú problém s klesajúcou produkciou.

Exportný model krajiny (Export Land Model)

Je realitou, že mnoho krajín sa nachádza za svojim zenitom, čiže maximálna produkcia ropy u nich už dlhodobo klesá. Typickým príkladom je USA, kde sa z krajiny najväčšieho producenta stal najväčší dovozca. Medzi ostatné krajiny, ktoré majú ropný vrchol za sebou patria Veľká Británia, Nórsko, Mexiko alebo Rusko. Takmer všetky veľké náleziská ropy sa vyčerpávajú. Nasledujúca tabuľka ukazuje rýchlosť vyčerpávania sa ropných polí v týchto krajinách ako aj celkovo všetkých veľkých ropných polí spoločne.

Vidíme tak, že export mnohých pôvodných vývozcov sa znižuje, keď napríklad Saudská Arábia už vyčerpala vyše 58% svojej ropy. Export sa však znižuje exponenciálne, no zároveň exponenciálne sa zvyšuje aj množstvo populácie v týchto krajinách. Matt Simmons poukázal na kritický príklad krajiny, ktorá je stláčaná z oboch strán. Predpokladajme, že krajina produkuje2 mld. barelov ropy denne a spotrebováva 1 mld. barelov, čiže 1 mld. ide pôvodne na export. Ak do tohto modelu doplníme reálne čísla poklesu produkcie ropy (-5%) a nárast vlastného dopytu po rope (+2,5%), tak získame nasledujúci obrázok:

Vidíme, že stačí 9 rokov na to, aby krajina prestala exportovať a stal sa z nej čistý importér. Keď dosadíme takéto realistické čísla do rovníc najväčších svetových exportérov, tak zistíme, že Saudská Arábia prestane exportovať v roku 2031, Rusko a Nórsko už v roku 2025. Pre 5 najväčších svetových exportérov platí rok 2031. Zrazu zistíme, že ako čistá importérska krajina môžeme mať problém oveľa skôr ako si myslíme.

Ako je to so zásobami ropy

Niektorí odhadujú ropné zásoby až v okolí 4,5 bilióna barelov, čo je trojnásobne viac ako sme doteraz minuli, čo môže spôsobovať obrovskú úľavu. Avšak tento argument má však viacero problémov. Prvým je, že je nutné rozdeliť ropu na konvenčnú a nekonvenčnú.

Konvenčná ropa je klasická ropa, ktorá je jednoducho spracovateľná a ponúka dobrú energetickú efektivitu. Nekonvenčná ropa pochádza z ropných pieskov alebo živicovej ropy, je však výrazne nákladná, čo je jedným z jej najväčších problémov.

Dokázané zásoby konvenčnej ropy sa odhadujú na úrovni 1,3 mld. barelov, avšak nie sú nezávislé potvrdené. Ak sa pozrieme späť do roku 1987 tak zistíme, že v tomto roku sa kvôli politickým tlakom v určitých krajinách zrazu zvýšili o takmer polovicu bez adekvátneho nového náleziska ropy. Preto rozumným odhadom zásob ropy je 1 bilión barelov, čo zodpovedá teórií súčasného ropného vrcholu. Okrem dokázaných zásob, čo sú zásoby vyťažiteľné pomocou súčasnej technológie, existujú aj návratné zásoby, čo sú zásoby, ktoré ostávajú v zemi, keďže ich nedokážeme vyťažiť z technologických alebo ekonomických dôvodov. Tie sa odhadujú na ďalší bilión barelov.
Okrem konvenčných zásob existujú aj nekonvenčné zásoby, a práve tie vyvolávajú vlnu optimizmu. Jedná sa hlavne o ropné piesky (tar sands) v Kanade a Venezuele. Len v nich by sa malo nachádzať ďalšieho 3,5 bilióna barelov ropy. Podrobnosti o zásobách ropy ukazuje nasledujúci graf:



Problém ropných pieskov

Ropné piesky tak môžu oddialiť problém s produkciou ropy o niekoľko desiatok rokov, avšak až tak výrazne pomôcť nám nemusia. V jednoduchosti , môžeme povedať, že na produkciu 30 barelov konvenčnej ropy nám stačí barel ropy, no barel ropy nám pri nekonvenčných zdrojoch postačí iba na produkciu 1,5-3 barelov ropy. To znamená, že pri ťažbe nekonvenčnej ropy použijeme 30-50% vyťaženej energie opätovne na ťažbu. Viac o efektivite ťažby ropy hovoríme vi videu „Čo musíme vedieť o energií“.

Ropné piesky obsahujú piesok, hlinu, vodu a hustú formu ropy s názvom bitumen, takáto ropa sa tiež nazýva ako extrémne ťažká. Problémom takejto ropy nie je len jej energetická náročnosť, ale najmä obrovská spotreba vody, zemného plynu a predovšetkým emisie CO2. O emisiách CO2 budeme hovoriť neskôr, len v krátkosti si povedzme, že oxid uhličitý z atmosféry prakticky nezmizne. Pokiaľ nechceme, aby sa nepresiahla kritická úroveň CO2, tak musíme jeho produkciu v ďalších dekádach znižovať, pričom plán je na ½ do roku 2050. Pri produkcií ropy z ropných pieskov, je však emisia CO2 3-4 násobne vyššia ako pri bežnej rope. Vo všeobecnosti horšie dostupné zdroje fosílnych palív produkujú zvýšené úrovne CO2. Bez patričných technológií tak problém energií zabíja životné prostredie s jednoznačnými konzekvenciami.

 
Záver

Ropy máme dosť. To, čoho nemáme dosť je lacnej a ľahko dostupnej ropy. Naopak, akýkoľvek výpadok ropy vieme nahradiť len veľmi ťažko a za oveľa vyššiu cenu a nielen dolárovú ale najmä v podobne nákladov na produkciu budúcej energie ako aj životného prostredia.

Za veľmi realistický scenár vidím predpoklad ťažby ropy podľa vedcov z univerzity v Uppsalla:



Realistický scenár predpokladá s budúcou ťažbou ropy na úrovni 75 mld. barelov denne pre najbližšie dve dekády, čo je viac ako 10% pokles oproti súčasnej úrovni. Pokiaľ nepríde technologický zlom v produkcií ropy z ropných pieskov, tak bude stav vážny.

Jedno je však isté: ropa a ostatné energie už čoskoro pôjdu dramaticky hore. Uvedomme si, že finančné trhy pozerajú iba na pár mesiacov dopredu. Riešenie otázok, či bude elektrina drahšia o 5% sa v tomto duchu javí smiešne. Súčasná cena ropy je v kontexte budúcich problémov extrémne nízka. Môže síce krátkodobo poklesnúť a to pri ďalšom hlbšom ekonomickom poklese vzhľadom na existujúce voľné kapacity, avšak o jej budúcom raste, najmä v dolárovom vyjadrení, niet pochýb. Viac informácií o tom, ako investovať do energií prinesieme v ďalšom sprievodcovi.

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails