Včera som cestou domov čítal zaujímavý článok agentúry Bloomberg od autora Andersa Aslunda o tom, prečo šetrenie funguje a prečo stimuly nie. Teda prinajmenšom v periférnej Európe. Sústredím sa v tomto článku na Lotyšsko a jeho veľký kontrast s Gréckom.
Nie je krátka trauma lepšia ako predlžovaná bolesť a depresia?
V minulosti som chválil Estónsko, Írsko a Island za to, akí sú agresívny v tom, ako sa veľmi rýchlo postavili bolesti čelom namiesto jej predlžovania. Viedlo to k rýchlejšiemu rastu a zlepšujúcim sa podmienkam vo všetkých týchto troch krajinách, zatiaľ čo podmienky sa, v závislosti od miery, zhoršili v tých krajinách, kde boli stimuly prevažnou agendou.
Článok Bloombergu skúma ďalšiu krajinu – Lotyšsko – a porovnáva ju s Gréckom. Lotyšsko zažilo 24 percentný pokles hrubého domáceho produktu v prvých dvoch rokoch finančnej krízy. Rýchlo si išlo pre pomoc k Medzinárodnému menovému fondu a Európskej únii a dostalo záchranný program zahŕňajúci úverové linky. Krajina rýchlo zrazila vládne výdavky o takmer desať percentuálnych bodov v pomere k HDP, prepustila 30 percent úradníkov, zrušila polovicu štátnych úradov a zredukovala platy verejných zamestnancov o 26 percent, to všetko za jeden rok. Toto je skutočné šetrenie. Pýtate sa, aký to malo dopad?
Krajina sa vrátila k rastu 5,4 percenta v roku 2011 a odhadovaný rast pre minulý rok je 5,7 percenta. Nezamestnanosť klesá a úver zo záchranného programu bol plne vyplatený o tri roky skôr, ako bolo pôvodne dohodnuté. MMF je očarené. Tieto prípady v Írsku, na Islande, v Estónsku a Lotyšsku sú príkladmi prečo môžeme spolu s MMF zabudnúť na efekt multiplikátora, ktorý nie je ničím iným ako samoúčelný konceptom odvodeným chybným systémom výpočtu HDP. Ale to je iný príbeh.
Malo tvrdé šetrenie následky na Lotyšsko? Isto. A jedným z vedľajších účinkov bola vysoká nezamestnanosť (vrchol na 20,5 percentách v prvom štvrťroku v roku 2010). Ale teraz rapídne padá až na približne 13,5 percenta v treťom štvrťroku minulého roku. Ako nezamestnanosť, stúpla dramaticky i nerovnosť. Môžeme ale povedať, že to sú nevyhnutné dočasné efekty, ktoré je treba prehltnúť preto, aby sa ekonomika vrátila späť k rastu.
Grécko nepodstúpilo v skutočnosti cestu šetrenia, tak ako Lotyšsko. Namiesto toho si vybralo zvyšovanie verejného sektora. A majme na pamäti, že Grécko dostalo oveľa viac pomoci ako Lotyšsko (meranej podielom k HDP).
Nie je lepšie strpieť krátkodobú traumu ako predlžovať agóniu a zapadnúť do recesie na desať rokov?
Autor: Peter Garnry | stratég akciových trhov | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |