Známy komentátor britského denníka Telegraph Ambrose Evans-Pritchard 12. septembra 2010 napísal veľmi zaujímavý článok o boji o pôdu, v ktorom sa nachádza veľa dôležitých štatistík Svetovej banky. Preto Vám prinášame preklad tohto článku.
Minulotýždňová dlho očakávaná správa Svetovej Banky odhalila, že nákupy pôdy v rozvíjajúcich sa krajinách narástli v roku 2009 na 45 miliónov hektárov, čo je desaťnásobný nárast v porovnaní s hodnotami poslednej dekády. Dve tretiny z celkového počtu predajov sa uskutočnili v Afrike, kde sú prekážky voči takýmto nákupom najmenšie.
Fondy devízových rezerv z Blízkeho východu, ako aj subjekty z Číny ako aj Indie sa snažia zabezpečiť si prístup k potravinám. Západné subjekty neostávajú v úzadí a do boja o pôdu sa zapájajú aj londýnske fondy a hedge fondy z Wall Street.
Hedge fondy, ktoré ešte donedávna predávali na krátko americké sub-prime hypotéky, sa stále vo väčšom zaujímajú o komoditu novej éry: pôdu. Produktívna poľnohospodárska pôda, ktorá je blízko vodných zdrojov, bude v budúcnosti veľmi hodnotná a viacero hedge fondov sa preto rozhodlo investovať do tejto komodity.
Krajiny sa pôdy len tak ľahko nevzdajú
Pravdaže, takéto konanie má za následok prudkú spätnú reakciu. Brazília schválila dekrét, podľa ktorého sa limituje množstvo pôdy, ktoré môže byť v rukách zahraničných firiem. Tento čin môžeme chápať ako dôkaz, že naša polstoročná história globalizácie sa chýli ku koncu.
Podľa brazílskeho ministra poľnohospodárstva Guilhermeho Cassela, brazílska pôda musí ostať v rukách Brazílčanov. Začína to pripomínať obdobie skorých 70. rokov, keď vojenský režim viac-menej eliminoval príchod zahraničných investorov do tejto krajiny.
Aký bude mať toto celé dopad na plány SinoLatin Capital, Goldman Sachs, Harvest Capital alebo Berkshire Hathaway? Warren Buffett zvažuje investovať 400 miliónov dolárov rizikového kapitálu do brazílskej sóje a cukru.
Argentína taktiež vytvára zákony, ktoré by mali obmedziť predaj pôdy cudzincom. Viac ako 7% argentínskeho národného územia je už vlastneného cudzincami. Obhajcovia legislatívy tvrdia, že je mnoho subjektov zo zahraničia, ktoré nekupujú pôdu, aby na nej tvorili reálnu produkciu, ale nakupujú pôdu bohatú na minerálne zdroje a hydrokarbonáty, aby ju neskôr predali za vyššiu cenu.
V Madagaskare viedla dohoda s Kórejským Daiwoo Logistics, ktoré malo postaviť továreň na produkciu obilia na území rovnajúcemu sa polovici Belgicka, k páde vlády v roku 2008. Dohoda bola zrušená. Novo zvolený prezident sa vyjadril, že pôda v Madagaskare nie je určená ani na predaj, ani na prenájom. Napríklad aj austrálsky senát už navrhol audit vlastníkov pôdy a projektov na vodu.
Samodeštrukčný rast Číny
Záujem o globálnu pôdu je značný. Svetová banka sa vyjadrila, že industriálne a „tranzitné“ krajiny strácajú 2,9 milióna hektárov kultivovanej poľnohospodárskej pôdy každý rok výmenou za stavebné pozemky.
Podľa Chenga Siweia z jedného z čínskych ekologických hnutí tvorí poškodenie ekosystému v Číne 13,5 % HDP ročne, čo prevyšuje jej 10 % rast. Čínske národné bohatstvo sa podľa jeho slov zmenšuje. Čína disponuje neviditeľným enviromentálnym dlhom, ktorý budú dediť nasledujúce generácie. To isté platí aj pre Indiu. Väčšina zemegule doslova kradne potravu, ktorá je určená do budúcnosti.
Svetová banka ďalej odhaduje, že kvôli rastúcej populácii, zvýšeniu spotreby mäsa a z toho vyplývajúcej zvýšenej spotrebe krmovín ako aj kvôli dopytu po biopalivách bude musieť svetová produkcia agrokomodít vzrásť o 70% do roku 2050.
To nebude vôbec jednoduché. Rast výnosov z pestovania sóje a pšenice poklesol z 2% ročne až na súčasných 0% a to všetko v roku 1970. Výnosy z pestovania sóje a ryže v krajinách emerging markets padli z 3% na 1%.
S malým množstvom nových revolučných technológií sa priestor pre rast výnosov z produkcie týchto komodít zdá byť horší ako v minulosti. Zavlažovanie prispelo k rastu ziskov z pestovania obilia v minulosti, ale nedostatok vody v mnohých regiónoch je v momentálnej situácii vážny problém. Priestor pre Zelenú Revolúciu je „vyčerpaný“.
Pôdy už nemáme veľa
Obrovské množstvo pôdy sa nachádza v Rusku, kde sa po páde komunizmu prestalo využívať približne 30 mil. hektárov pôdy. Výnosy v Rusku sú oproti západu len približne polovičné.
Nedotknutá pôda sa nachádza napríklad v afrických vidieckych oblastiach (hlavne Kongu a Sudáne) a Latinskej Amerike. Rozvojové krajiny každoročne uvoľňujú 5,5 milióna hektárov pôdy. Teoreticky existuje približne 445 mil. hektárov nezalesnenej pôdy na ktorej sa dá pestovať. Aktuálne prebieha produkcia na rozlohe 1,5 miliardy hektárov.
Hranica medzi dostatkom a nedostatkom potravín je veľmi tenká, rovnako je to aj napríklad pri rope.
Násilné udalosti sprevádzajúce nedostatok potravy môžeme sledovať aj v tomto období. Jedná sa najmä o chudobné krajiny, ktoré sú odkázané na import potravín. Minulý týždeň zahynulo 10 ľudí pri výtržnostiach v Mozambiku, po tom, čo Rusko oznámilo zákaz exportu obilia. Cena pšenice sa od júna zdvojnásobila. Svetová banka zverejnila, že počet ľudí trpiacich hladom narástol počas minulých 3 rokov z 830 miliónov na viac ako miliardu.
Sľuby sa sľubujú...
Aby sme vyriešili potravinové krízy, ktoré nás v budúcnosti čakajú, mali by sme zapracovať hlavne na kvalitných projektoch, ktoré prinesú investície, know-how a potrebnú infraštruktúru. A hlavne vytvoria pracovné miesta.
Situácia nie je jednoduchá ani pre Svetovú banku. Zatiaľ čo zverejnená štúdia komplexne podporuje agendu globalizácie, z podtitulkov na každej strane je cítiť pravý opak. Akvizície veľkých území poľnohospodárskych pôd sa uskutočňujú na úkor vysokých nákladov s nimi spojených.
Banka takisto varuje pred „prekliatím z nedostatku zdrojov“, ktoré môže obohatiť isté malé elity, ale ktoré za sebou zanechá obrovskú spúšť. Pravdivý obraz nie je správne vykreslený. Poľnohospodári sú nútene premiestňovaní z jedného miesta na druhé. Niektorí investori manipulujú verejnú mienku prostredníctvom falošných sľubov v médiách. Pravda je, že doposiaľ nebolo na 80% nakúpenej pôdy takmer nič vyprodukované. Benefity sú často minimálne, resp. neexistujúce. V Afrike to má za následok odklon od primárneho cieľa, ktorý spočíva v pomoci malým roľníkom zvýšiť svoje výnosy z pôdy.
Svetová banka implicitne spochybňuje, či je múdre použiť polovicu svetovej produkcie kukurice a pšenice na výrobu biopalív počas nasledujúcich 10 rokov, len preto, aby vláda splnila svoj sľub. Bude to ďalšia dekáda kedy sa nevyužije potenciál stebiel a ďalších doteraz nevyužívaných častí rastlín.
Podľa Evansa-Pritcharda je nárast záujmu o biopalivá neopodstatnený. Je preto názoru, že slnečná energia a jadrové reaktory založené na tóriu – spoločne s elektrickými autami- by mohli zaplátať medzeru na trhu s energiami s oveľa menej deštrukčnými efektmi. Všetko o čo sa jedná je vodcovstvo na globálnej úrovni. Keďže Priatelia Zeme sa opäť nachádzajú medi nami, každá ľahkomyseľná cesta autom, zo svojej podstaty niekomu ubližuje.
Pôda nie je komodita. Má atavistický charakter v mnohých kultúrach a je polo-posvätná úplne všade. Vlastníci pozemkov, ktorí avšak trvale nežijú na mieste, na ktorom sa ich pozemky nachádzajú, budú vyvlastnení. Politika vždy zvíťazí.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |