Legenda hovorí, že takmer pred sto rokmi sa niekoľko železničných vagónov plných zlata potopilo v hlbinách jazera na Sibíri. Začiatkom mesiaca sa výskumníkom pátrajúcim v podmorských hĺbkach pomocou ponorky možno poradilo nájsť stratené ruské kráľovské zlato.
Keď Bair Tsyrenov pomaly spúšťal nadol svoje podmorské teleso do podzemných hĺbok a znova ho vyťahoval nahor, na predných reflektoroch sa objavil jagot zlata, 400 metrov pod zemským povrchom v Bajkalskom jazere. Najskôr objavila trojčlenná posádka tohto podmorského plavidla „železné traverzy, ktoré vyzerali ako železničné mosty“. Potom im do očí udreli „tehličky s jasne rozpoznateľným zlatým odleskom“, vyjadril sa Tsyrenov, výskumník z Fondu na ochranu Bajkalského jazera (Lake Baikal Protection Fund).
Nález, ktorý sa výskumníkom podaril pred pár týždňami je naozaj významný. Počas posledných dvoch rokov pracovali dva podmorské prostriedky Mir v Sibírskom Bajkalskom jazere, ktoré je považované za najväčšiu sladkovodnú plochu na svete. Tieto dve zariadenia pracovali predtým zvyčajne v Atlantickom a Indickom oceáne, a zhodou okolností, boli to práve tieto dve mini ponorky, ktoré svetu priniesli prvé zábery potopeného Titanicu.
Expedícia Miru v Bajkalskom jazere mala podľa pôvodných plánov končiť niekedy v tomto období. Ale plavidlá sú momentálne na stope spomínanej legendy: posledné cárske hromady zlata, ktoré chýbajú 90 rokov, a ktoré podľa legendy ležia v práve v tomto Sibírskom jazere.
Pohyblivé milióny majúce cenu zlata
Ruskí experti a žurnalisti veria, že nedávne objavy by mohli byť súčasťou zlata, ktoré vlastnil admirál Aleksandr Kolchak, ktorý bol nezvestný od čias Ruskej občianskej vojny. Počas mohutnej ofenzívy v roku 1919, Kolchak viedol „Biele stráže“, ktoré pod jeho velením postupovali cez pohorie Uralu. Kolchak a jeho jednotky vytlačili boľševikov z Kazane, mesta nachádzajúceho sa východne od Moskvy, a následne prebral kontrolu nad veľkou časťou ruských zlatých rezerv.
Z obavy, že nemecké jednotky by mohli toto zlato prevziať počas 1. svetovej vojny, rozhodol sa cár Mikuláš II transportovať 500 ton zlata z Petrohradu do Kazane. Na prepravu zlata, ktorého hodnota sa odhaduje na čiastku okolo 650 miliónov rubľov, „Biele stráže“ museli použiť 40 železničných vagónov.
Avšak následne, víťazi nemali toľko šťastia, ako by si priali. Hoci Kolchak, úradník cárskeho námorníctva, oznamoval druhým „víťazstvo nad boľševikmi“, on sám zaviedol autoritatívny militaristický režim na území, na ktorom vládol. Po tom čo „Červení“ zahájili protiútok, Kolchak padol do zajatia Sovietov a bol popravený.
Potopené zlato v jazere?
„Československé vojenské oddiely“ bojujúce proti boľševikom na strane Kolchaka, odovzdali zlato v cene 410 miliónov rubľov moskovskej vláde za záruku bezpečného návratu domov. Ale čo sa stalo so zvyškom zlata? Posledné stopy sa stratili v obrovskom priestore Sibíri.
Podľa legendy sa členovia „Bielych stráží“ snažili prejsť cez zamrznuté Bajkalské jazero so železničnými vagónmi, ale váha týchto vagónov zapríčinila, že ľad pod ich ťarchou praskol a zlato sa nenávratne potopilo. V skutočnosti sa zamrznuté jazero v zime stále používa na dopravné účely. Počas rusko-japonskej vojny (1904-1905) boli na meter hrubom ľade postavené dokonca koľajnice.
V súčasnosti veľa zaintersovaných pozorovateľov verí, že tento senzačný objav je realita. Minulý rok narazila počas procesu ponárania jedna z ponoriek na úlomky železničného vagóna na dne jazera, a taktiež narazila na prepravky plné munície, ktorých vek sa datuje do obdobia občianskej vojny. Napriek tomu historici stále vyjadrujú pochybnosti, že išlo o cárske zlato. Sú skôr názoru, že dané zlato nikdy nebolo potopené. Je skôr pravdepodobné, že „Biele stráže“ mohli toto zlato prepašovať cez krajinu a uložiť ho na bankové účty vo Veľkej Británii a Japonsku. Ďalšie vysvetlenie: odchádzajúce československé jednotky vzali zlato so sebou a tento čin mal za následok obdobie neočakávanej prosperity v tejto krajine počas 20. rokov minulého storočia.
„Za týchto okolností je ťažké povedať či zlato skutočne patrilo Kolchakovi alebo nie,“ vyjadril sa Tsyrenov. Jeho kolega Roman Afonin povedal, že nanešťastie neuspeli vo vyzdvihnutí žiadnej z tehál. Boli totižto príliš pokryté jazerným bahnom.
Ale Tsyrenov a jeho kolegovia, ktorí pripravujú dodatočné ponorné práce, sú teraz odhodlaní vyriešiť hádanku cárskeho zlata. Nech sa stane čokoľvek, legenda určite prežije. (Zdroj Spiegel)
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |