EURo sa rozožiera zvnútra

Uverejnené: štvrtok, 18. november 2010, 09:45

Vyblednutá obchodná značka
Prijatie spoločnej európskej meny EURo malo priniesť ďalší pokrok v európskej integrácii, po hospodárskej únii tak prichádza menová únia. Spoločná európska mena dala výraznejší priestor slabším európskym ekonomikám v Eurozóne získavať lacnejšie finančné zdroje z finančných trhov pod obchodnou značkou „EURo“. Od roku 1999 (bezhotovostné zavedenie EURa) sa tak výrazne znížili výnosy na vládnych EURo dlhopisoch najrizikovejších európskych krajín pod spoločným označením PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko).

EURo nie je DEM
Pred rokom 1999 mali európske krajiny PIIGS spredy voči nemeckým benchmarkových 10-ročným DEM dlhopisom spredy na úrovni 5-6%. Museli si tak pri emitovaní svojich vládnych dlhopisov v lokálnej mene dávať veľký pozor na fiškálny výhľad. Akékoľvek riziká boli finančnými trhmi okamžite započítané do vyšších nákladov na správu vládnych dlhov. Po roku 2000 však nastala neuveriteľná situácia, krajiny Eurozóny mali takmer totožné výnosy (riziká) ako bezrizikové Nemecko. Dôvodom boli predpoklady, že do Eurozóny vstupovali krajiny spĺňajúce prísne fiškálne pravidlá (3% deficit HDP a 60% HDP vládny dlh), ktoré mali byť vymožiteľné Paktom stability i po vstupe do Eurozóny.

Graf vývoja výnosov dlhopisov krajín PIIGS od roku 1990

Fiškálna bublina
Krajinám PIIGS sa tak otvorili nevídané možnosti, mohli si požičiavať na svoje pomery za neuveriteľné nízke náklady, pričom boli kryté nemeckou značkou EURa. Práve nízke nemecké úrokové sadzby, na ktoré „rétoromanské“ krajiny neboli nikdy zvyknuté boli začiatkom vytvárania fiškálnej európskej bubliny. Pri zavedení EURa sa tak výrazne podcenila finančná gramotnosť niektorých národov, primárne Grécka, ktorých prijatie do Eurozóny od začiatku prináša neuveriteľné machinácie a klamstvá so štatistickými dátami. Ekonomický rast podporený celosvetovou expanziou realitného trhu vytváral rúšok ochrany nad „hnijúcim fiškálnym neporiadkom“ v krajinách PIIGS. Kolaps realitného trhu a nesledujúca finančná kríza v roku 2007 spôsobila nárast rizika na finančných trhoch, čo vyústilo do krachu Lehman Brothers. Nasledujúci chaos a obavy o destabilizáciu globálneho bankového sektora odkrylo doterajšiu „prikrývku“ fiškálneho neporiadku v EU. Odhalenia boli alarmujúce, v roku 2009 ani jedna z krajín Eurozóny neplnila podmienky deficitu HDP pod 3% (ani v roku 2010 sa to nedá očakávať). Pričom podmienku vládneho dlhu pod 60% HDP plnilo iba 5 zo šestnástich ekonomík Eurozóny a nebola to ani jedna z kľúčových európskych ekonomík ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko.

Spoločné nie je spoločné
Výsledkom tohto odhalenia bolo, že finančné trhy a ratingové agentúry si začali výraznejšie všímať fiškálne hospodárenie jednotlivých európskych ekonomík. Nastal proces „disintegrácie“ v Eurozóne, nejde o nič iné iba o to, že finanční investori sa začali pozerať na krajiny Eurozóny so spoločnou menou ako na samostatné subjekty. Výsledok bolo vytiahnutie krízy verejných financií koncom roka 2009 v Grécku na svetlo finančných trhov, ktorý sa neskôr preniesol do Írska, Portugalska a čiastočne ohrozuje Španielsko a Taliansko. Kríza sa prejavila enormným nárastom výnosom na jednotlivých vládnych dlhopisoch (nedôvera trhov začala prudko narastať), pričom Grécko sa začiatkom roka 2010 nebolo schopné samofinancovania (výnosy na krátkodobých dlhopisoch dobiehali výnosy na dlhodobých, inverzná krivka znamenala trhové očakávanie defaultu Grécka).

Graf vývoja EURo dlhopisov krajín PIIGS od roku 2009

Potápajúci EURoTitanic
Problémy so samofinancovaním Grécka vyústili do finančnej pomoci od EU a MMF (medzinárodný menový fond) v objeme 110 mld. EURo (postupne ich budú dostávať v tranžiach počas nasledujúcich troch rokov). Zároveň po finančnej záchrane Grécka EU schválila zabezpečovací prostriedok v podobe Eurovalu (European Financial Stability Facility (EFSF) – Európsky finančný stabilizačný fond). Ide o „akciovú spoločnosť“, kde majú jednotlivé členské krajiny Eurozóny akcionársky podiel. Euroval v prípade aktivácie (potreba záchrany krajiny Eurozóny) emituje dlhopisy s ratingom AAA, pričom garanciu nesú všetky členské krajiny. Finančné prostriedky z emisie plus zisková marža, napr. v prípade Grécka to je v prvých rokoch 300 bázických bodov (3%), po piatich rokoch 400 bázických bodov (4%), sa poskytnú krajine vo finančnej núdzi. Výška záruk v Eurovale členských krajín Eurozóny je 440 mld. EUR (podiel Slovenska je 4,371 mld. EURa) a zvyšných 330 mld. EURo poskytuje MMF.

Koniec EURa – 30.jún 2013
Euroval bol zriadený 7.júla 2010 v nadväznosti na rozhodnutie členských štátov eurozóny z 10. mája 2010. Euroval môže poskytovať pomoc do 30. júna 2013, zároveň bude trvať až do úplného vyrovnania akéhokoľvek svojho finančného záväzku. A necelý polrok od jeho uvedenia je tu obrovský potenciál jeho aktivácie. Dôvodom je prehlbujúca fiškálna nestabilita Írska, ktoré je schopné samofinancovania do polovice roka 2011. Aktuálny vývoj výnosov na írskych dlhopisoch znamená, že finančné trhy „odstrihli“ írsku vládu od finančných zdrojov a krajiny stráca možnosť samofinancovania cez kapitálové toky z finančných trhov.

Obrázok vývoja výnosov írskych dlhopisov k 17.11.2010

Írsko prestáva dýchať samostatne
Írsky deficit verejných financií v roku 2010 po započítaní nákladov (50 mld. EURo) na záchranu írskeho bankového sektora by mal dosiahnuť astronomických 32% HDP (pri tomto údaji i výsledok gréckeho deficitu z roku 2009 na úrovni 15,4% HDP vyzerá veľmi „dobre“). Írsko tak môže byť spúšťacím prvkom aktivácie Eurovalu, kedy sa odhaduje finančná pomoc na úrovni 80-100 mld. EURo (EU, ECB a MMF). Zároveň ďalších 45-50 mld. EURo by mali poskytnúť EU a UK na zafinancovanie írskeho bankového sektora (expozícia anglických bánk je v írskom bankovom sektore 220 mld. USD).Okrem toho sa začínajú objavovať informácie, že okrem Írska o finančnú pomoc z Eurovalu požiada i Portugalsko v objeme 100-120 mld. EURo.


Fiškálny „mor“ rozožiera EURo zvnútra
Fiškálny požiar v Grécku, Írsku a Portugalsku tak ohrozuje finančnú stabilitu Eurozóny a nepriamo i existenciu samotnej európskej meny EURa. Príkladom je Grécko, kde ani finančná pomoc od EU a MMF neupokojila finančné trhy, ktoré požadujú dvojciferné výnosy od gréckej vlády pri financovaní cez emisiu 10-ročných EURo dlhopisoch. Aktivácia Eurovalu je tak otázkou niekoľkých hodín, možno dní, problémy však narastajú a budú narastať. Objavujú sa totiž hlasy niektorých krajín Eurozóny, že nie sú ochotné garantovať riziká pre krajiny PIIGS. Belgičania ešte nepodpísali Euroval , Slovinci to dali na ústavný súd. Fínsko tento týždeň zavrhlo finančnú podporu pre Írsko, Rakúsko posúva časť úverovej tranže pre Grécko z decembra 2010 na január 2011. Dôvodom je neochota krajín Eurozóny doplácať na rizikové krajiny, ktoré si prejedli nasledujúce desaťročie. Práve tento prehlbujúci problém a rozkol v Eurozóne, kde sa z EURo-16 stáva stabilnou „garančnou skupinou“ iba EURo-8 môže viesť k zániku EURa. Nemecký projekt EURa tak dostáva vážne trhliny a postupom času tak môže ostať na strane garancií iba samotné Nemecko v krajnom prípade. Krajiny, ktoré si požičiavajú finančné prostriedky z Eurovalu nemôžu poskytovať garancie, čo postupne okresáva garančný potenciál Eurovalu.

ECB a tlačenie peňazí?
Pomoc Írsku a Portugalsku je ešte únosná, očakávame Grécko aktivitu na ďalší úver (resp. reštrukturalizáciu pôvodného), ale problémy Španielska by naštrbili európsku integritu výrazne. Najrizikovejšou ekonomikou je jednoznačne Grécko, ktoré stratilo dôveru u investorov na plnej čiare, čoho výsledkom sú výnosy na gréckych dlžných cenných papieroch. Írsko nie je veľký problém už v 70-tych rokoch dokázalo extrémnymi fiškálnymi škrtmi znižovať deficit ročne o 7% HDP. Takúto dôveru však nemá Grécko, Portugalsko a Španielsko, ktoré sa boria s hlbokými štrukturálnymi problémami ekonomiky. Obavy investorov na finančných trhoch sú tak oprávnené a finančné nástroje denominované v EURách sa tak dostávajú pod tlak, pričom trhy žiadajú pri vyššom riziku vyšší výnos. Tento výhľad zároveň vytvára riziko tlačenia peňazí v Eurozóne podobne ako v USA, kde FED nakupuje štátne dlhopisy. Je tu teda potenciál, že ECB sa bude snažiť nakupovať dlhopisy Eurovalu za účelom udržania dôvery v EURo. ECB nakupuje už teraz írske a portugalské dlhopisy, takže dlhopisy Eurovalu s vyšším ratingom bude pre ňu obhájiteľný argument kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky.

Iróniou Eurozóne je, že buduje Euroval pre obranu pred externými útokmi, obranný val však na „fiškálny mor“ zvnútra Eurozóny však nikdy nedokáže postaviť.

Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails